aktivita " diskusia " Architektúra a stavitelstvo " Historická strešná krytina

  • harp

    člen
    20. apríla 2015 o 9:08

    K tvojej otazke k starej bobrovke. Ja by som ju tiez vratil naspat s doplnenim novej nerpvidelne v ploche. Ale ked ti zostala da sa pouzit na ine drobnejsie stavby. Tiez pises o pouziti pre ucely dlazby. Naozaj som videl takto pouzitu skridlu – bobrovku. Odrazili s nej nos a polozili ju do vappennej malty, ak si netrufas na maltu da sa aj na lepidlo ako dlazba.

     

    Co sa tyka cementovo-azbestovej krytiny, videl som ze ju ludia preliepaju lepenkou so vzorom skridle. Fungovat to moze. Eternit sa da impregnovat. Ale ja by som si to takto z pohladu estetiky nikdy nezrealizoval.

  • gabriela8083

    člen
    19. apríla 2015 o 20:25

    Čo ma ešte napadlo-asi dobrá blbosť, ale…. ????

    boli tu spomínané strechy s eternitovou starou krytinou a jej výmena je vraj príšerne drahá. Nedá sa napr. takáto eternitová strecha ponechať aj s jej poškodením, čo by slúžilo ako bednenie(čo sa robí na strechy). Na túto krytinu by sa teda nabili dosky na rozmer potrebný (napr. na starú bobrovku) a na tie by sa položila škridla. Takže bez odstránenia starého eternitu, by bola nová strecha. Len či by to ten krov uniesol? Ha?

  • vlcik-tlcik

    člen
    18. apríla 2015 o 15:55

    Zle dedukuješ, je to vypálený originál presne pre svoj účel – dlažbu, čo ale nevylučuje použitie tvojej starej na mieru nastrihanej bobrovky na tento účel.

    Inak dakedy aj tí najväčší páni typu Fugger, škridlu nevymieňali nikdy naraz celú, vymieňala sa iba poškodená. Vyzeralo to potom kadejako fľakato, ale mne sa to páči viď napr. v diskusii Viedenskú bránu v Hainburgu.

  • rotor

    člen
    17. apríla 2015 o 20:25

    Nuž čo už. Je “doba umelohmotná”.

  • gabriela8083

    člen
    17. apríla 2015 o 19:21

    bohužiaľ späť to nejde, je tam už nový tondach.

    Upútala ma tu však ukážka ukladania štvorcovej dlažby- a tuším to je narezaná stará škridla.

    Dobre dedukujem? Vyzerá to super na obrázku.

  • rotor

    člen
    17. apríla 2015 o 13:12

    Oškrabať špachtľou a položiť späť na strechu. Vydrží ďalších 100 rokov.

  • gabriela8083

    člen
    17. apríla 2015 o 12:23

    Dobrý deň,

    keď už je pálená stará bobrovka dole zo strechy, čo sňou, je mi ľúto ju vyhodiť, nič jej nie je, len časom trocha zatečená-špinavá. 

    Ako sa dá upotrebiť? Bolo tu všelijaké upotrebenie starých tehál, ale o škridle nikto nič nenavrhol.

    Naozaj to treba vyhodiť len na smetisko?

    Ďakujem za zamyslenie sa, príp.radu.

  • palo

    člen
    7. marca 2013 o 22:28

    Anglická firma Keymer Brick & Tile Company, ktorá vyrába ručné strešné škridly, sa hlási k tradícii založenej roku 1588. V súčasnosti zamestnáva 75 ľudí.

    Factory tour from Keymer Tiles. Creating handmade clay tiles using 400 year old techniques. For more info please visit http://www.keymer.co.uk .

  • porsena

    člen
    6. marca 2013 o 12:55

    Vďaka za tip VT :)

    No keď už niekto začal robiť tetőcserépek, tak to robil naplno a na hrnčiarinu nostával čas. Pojem hrnčiari treba v tomto prípade chápať tak trochu ako eufemizmus.

  • vlcik-tlcik

    člen
    5. marca 2013 o 18:00

    Takto to vyzerá, keď škridle robia hrnčiari.

    http://csinyalohaz.hu/index.php/orsegi-jelkincs/225-velemeri-rajzos-sinduek

  • antik

    člen
    3. decembra 2012 o 15:24

    Celkom rád by som s tými Guédelončanmi podebatoval na tému, použitie stavebnej keramiky na stredovekých hradoch. Všeličo by sme sa asi dozvedeli…

    foto foto foto foto
  • antik

    člen
    19. augusta 2012 o 13:25

    Pozrime sa ako to francúzi vedia s bridlicou ;)

  • antik

    člen
    5. augusta 2012 o 11:08

    No nebol ten Červený Kameň “červenší”, keď mal miesto plechu ešte keramickú krytinu? 

    foto
  • antik

    člen
    24. júna 2012 o 15:20

    V zozname hradov, ktoré mali pálenú strešnú krytinu sa posuniem zase trochu ďalej. Vrátim sa na Moravu. Podľa mojich posledných konzultácií strešná keramika našla uplatnenie aj na hradoch Lukov a Křídlo.

    Z včerajšej návštevy prikladám pár fotiek keramickej krytiny z hradu Templštejn. Rôzne kusy sa nachádzajú v hornom templárskom hrade, tak i v mladších prístavbách.

    foto foto foto
  • antik

    člen
    29. mája 2012 o 11:03

    Strecha vežičky sa dočkala opravy po viac ako 100 rokoch

    TRENČÍN 28. mája (SITA) – Diery po streľbe alebo po výbuchu granátu, ktoré zrejme pochádzajú z druhej svetovej vojny, našli pri oprave strechy kaplnky na Námestí svätej Anny v Trenčíne. Strešná krytina na vežičke pochádza z roku 1889, odvtedy sa nemenila. „.Pri stavbe lešenia sme prišli až k vežovým hodinám, ktoré chceme taktiež opraviť. Pre nás bolo veľmi zarážajúce, že krytina na vežičke tohto kostolíka bola veľmi deravá, čo nikto nepredpokladal. Zistili sme, že v tejto vežičke sú diery, ktoré naznačovali to, že to môžu byť aj diery od nejakej streľby alebo granátu. Podľa toho, čo sme sa dočítali v minulosti, tak skutočne na začiatku druhej svetovej vojny tu pri kaplnke vybuchol granát. Koľko sa tu bojovalo alebo strieľalo, to nevieme, ale tie diery vo veži nám naznačujú, že sa do veže strieľalo,“ informoval trenčiansky farár Milan Kupčík.

    Rekonštrukcia kostolíka stojí 10 000 eur, na opravu sa poskladali sponzori a veriaci prostredníctvom milodarov. Práce by mali byť hotové v júni, dovtedy by mal chrám získať novú fasádu aj strešnú pokrývku. Podľa Kupčíka sa nemusia rímskokatolícki ani gréckokatolícki veriaci báť, že im chrám zatvoria. „Myslím si, že tieto práce až tak nezasahujú do priestorov, aby sme museli kaplnku zatvoriť,“ potvrdil Kupčík.

    Kaplnku postavili v roku 1768 Trenčania za jediný rok. Vznikol vďaka iniciatíve trenčianskych kňazov a vdove po richtárovi. Dovtedy mohli veriaci využívať iba kostol pod hradom. „Kostolík bol postavený pre veriacich obyvateľov predmestia, pretože v čase moru a chorôb boli mestské brány zatvorené, takže sa to vyriešilo tak, že bol postavený za mestskými hradbami,“ informovala trenčianska historička Jana Karlíková. Ako dodala, na konci druhej svetovej vojny tu zvádzali tuhé boje Nemci s Červenou armádou a kostolík bol ostreľovaný.

    V interiéri kostola sa nachádza pozoruhodná rokoková krstiteľnica a neskorobarokový organ. V strede pruskej klenby je obraz Svätej rodiny, ktorý v roku 1886 zreštauroval  viedenský maliar Emil Czech.

    Fajn článok, len čitateľ sa z neho nedozvie o akú strešnú krytinu sa jednalo a či bude nahradená krytinou z toho istého materiálu. Že by sa jednalo o plech? Poznáte niekto trenčianske reálie?

Pôvodný príspevok
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz