aktivita diskusia Architektúra a stavitelstvo Firemné jubilejné a reklamné predmety

  • Firemné jubilejné a reklamné predmety

    Posted by dorotka on 11. februára 2013 at 0:48

    Predmety propagujúce fabriky, firmy, dielne, ktoré už odišli z nášho života, evokujú absolútny zánik, pre mňa smútok a nostalgiu. Zároveň však potrebu zhromaždiť a zachovať čokoľvek s tým súvisiace. A všetci vieme, ako sa toho nakopilo za posledné dve decéniá.
    Myslím si, že všetko čo bez záchrany speje k zániku alebo už zaniklo, vytvára v nás pocit bezmocnosti, ale i viny, že sme nič pre ďalšiu existenciu neurobili.
    GUMON bola bratislavská chemická továreň na elektroizolačné materiály. V roku 1915 získala patent na výrobu bakelitu, výroba však bola zastavená v dôsledku nepríjemných emisií. Továreň Gumon fungovala viac ako storočie, pokiaľ ju neodhalili chamtivé developerské duše. V areáli sa nachádzalo ropné jazero, ktoré bolo jednou z pohnútok bombardovania Bratislavy spojeneckými vojskami v júni 1944. (Smutne známe bombardovanie Apollky) Továreň stála na Košickej ulici, pozostávala z viacerých budov vrátane cennej lisovne bakelitu, ktorá mala ambície zapísať sa medzi technické pamiatky a tak si zabezpečiť ochranu pred zbúraním. Investorská spoločnosť Koruna Invest, a.s., s megalomanskými plánmi viacpodlažných hotelov (či 45 podlažného mrakodrapu) nerešpektovala povolenie stavebného úradu, ktoré búranie lisovne bakelitu nepovolilo.
    Popolník z bakelitu je vyrobený začiatkom druhej polovice 20. storočia, okrem kolopisu predstavujúceho fabriku GUMON, má v strede jej logo.

    asomtam odpovedal 9 years, 9 months ago 4 Členovia · 8 odpovede/odpovedí
  • 8 odpovede/odpovedí
  • harp

    Member
    11. februára 2013 at 12:58

    Dorotka, par rokov dozadu si mi hovorili/pisala o tom ze Obnova bol š.p. ktory sa vraj zaoberal opravou obuvi. Nemas z tohoto obdobia nejake informacie?

    Dnes funguje iba: http://foaf.sk/firmy/235093#historia

  • dorotka

    Member
    12. februára 2013 at 16:00

    Harp, niečo málo o menovkyni našej roztomilej stránky, žilinskej OBNOVE som pripravila. Dúfam, že sa to postupne doplní, najmä info od žilinčanov, prípadne nejakým logom firmy.
    Štátny podnik OBNOVA mal sídlo na Jánošíkovej ulici v Žiline v objekte nazývanom Zápalkáreň. Budova , pôvodne postavená v roku 1906 bratmi Weider z Budatína ako dielňa na výrobu cukríkov  , mala počas svojej histórie viacero majiteľov. V roku 1914  objekt kúpil Samuel Wittenberg, ktorý objekt zrekonštruoval za účelom výroby zápaliek. Továreň na zápalky mala dobré odbytištia a tak pretrvala i keď s prechodnými problémami až do roku 1941 (dočasná správa štátu), resp. do roku 1945 (národná správa štátu).
    Po roku 1945 prevzala zápalkáreň Drevoindustria s rôznymi lokáciami , od roku 1958 sa stala majiteľom Drevoindustria Žilina. V roku 1966 v podniku postavili halu na výrobu rakiev, mala však len dočasný charakter, pretože sa tu plánovala cesta. Objekt na Jánošíkovej ulici potom prevzala OBNOVA , ktorá tu mala debnáreň, ako aj inú výrobu z dreva. V roku 1977 podnik  OBNOVA namiesto zbúranej rakvárne postavila sklad, vrátnicu a výťah. Štátny podnik OBNOVA Žilina, mal vo viacerých prevádzkach rozmanitú výrobu ale i opravy (obnovovanie).
    V rámci výroby spotrebného tovaru to boli najmä rohože, šnúry na bielizeň, šnúrky a tkanice, tašky, drobné textilné predmety a predmety z dreva. OBNOVA sa zaoberala aj opravami nábytku a kožušníctvom.
    V roku 1993 kúpila od mesta Žilina, ktoré prevzalo podnik OBNOVA , spoločnosť Žilmont. Predmetom jej činnosti,  je výroba horolezeckých a statických  lán a rôznych druhov šnúr.
    Pripájam foto budovy , pôvodná zápalkáreň, neskôr sídlo Obnovy. V súčasnosti na zozname pamiatok v Žiline.

    zdroj foto :niejenamtolahostajne.sk

  • rotor

    Member
    19. februára 2013 at 0:09

    harp

    Tých obnov bolo asi viac:

    Obnova – Vkus, podnik miestneho priemyslu Košice, 1957 – 1959.

    1972 – pričlenenie Učňovskej školy Okresného podniku Obnova – Vkus
    v Spišskej Starej Vsi a Tatrasvitu v Spišskej Starej Vsi

    http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/documents/Archivnictvo/supis_arch_fondov/A_m_KE.rtf

    http://www.slovenskefirmy.sk/firma/69305/obnova-a-rekonstrukcia-pamiatok-kosice–statny-podnik—v-likvidacii

  • dorotka

    Member
    19. februára 2013 at 23:53

    Továreň na čokoládu a cukrovinky bola založená v roku 1896 ako filiálka nemeckej značky “STOLLWERCK”  (Gebruder Stollwerck)  z Kolína nad Rýnom. Vyrábala predovšetkým kakao a typické  mliečne karamelky “štolverky”, neskôr bratislavský závod začal vyrábať lacné cukrovinky pre najširšie vrstvy obyvateľov napr.  pepermintové cukríky, zvané promincľové.

    Mliečne karamelky nazývané „štolverky“ sa predávali v predajných automatoch, ktoré boli vďaka zmluve s rakúsko-uhorskými železnicami na každej vlakovej stanici.
    Po spustení výroby to bola na tú dobu najväčšia čokoládovňa v Rakúsko-Uhorsku , v roku 1896 zamestnávala okolo  100, potom 200, neskoršie sa počet zvýšil až na 900 robotníčok. Nakoľko dopyt po týchto produktoch rástol, tak firma  Stollwerck postupne rozširovala areál o ďalšie budovy.
    Vrcholným rokom prosperity bol rok 1927 s počtom zamestnancov 1800,  v čase hospodárskej krízy nielen poklesol počet zamestnancov, ale z nedostatku kakaových bôbov sa továreň Stollwerck preorientovala na spracovanie ovocia na džemy a marmeládu.
    V roku 1900 prežila továreň požiar, znárodnenie  v roku 1948. V roku 1958 vznikol celoslovenský národný podnik Figaro so sídlom v Bratislave a v roku 1963 sa potom Figaro stalo súčasťou Československých čokoládovieň. Výrobná náplň bola  veľmi rozmanitá, okrem kakao  to boli viaceré druhy čokolád, oriešky a hrozienka obalované v čokoládovej zmesi,  marcipán, drops, furé, karamelky, želé, fondánové salónky a nečokoládové dražé.
    Pre obyvateľov Račianskej  od „gardy“ po „račko“ rozvoniavala čokoláda vo dne, v noci počas celého socializmu.
    V roku 1993 získala značku Figaro spoločnosť Kraft Foods. Stollwerck – Figaro je jediná historická fabrika v Bratislave, ktorá prosperuje a nebola zrovnaná so zemou.

  • dorotka

    Member
    20. februára 2013 at 0:22

    Sem by som uvítala text vzťahujúci sa na firmu Fraenkel. Zatiaľ viem len o fľaške na obrázku :

    Značená na dne, vyrobená v kameninovej továrni Klenčí v období rokov 1912-1936 kedy ju vlastnil J.Milota a je z vývojového materiálu tejto továrne, porcelanitu.

  • harp

    Member
    25. februára 2013 at 11:49

    Vdaka za info o Obnove. 

    K porcelanitu. Dufam ze spravne…

    http://www.mindat.org/min-9727.html

  • asomtam

    Member
    23. decembra 2013 at 9:11

    Elektrinav roku 1944 –  keď bola ešte naša

    Elektrina ako dobrý pomocník roľníka.
    Kedysi dávno pred tisícročiami život ľudí podobal sa životu zverov. Ľudia sa živili mäsom, korienkami a ovocím. Veľkú u-dalosť pre zvýšenie životnej úrovne ľudstva znamená použitie ohňa jednak ku príprave pokrmov, jednak ako svetelného a tepelného zdroja. Táto snaha, použiť darov prírody v prospech ľudstva nielenže neustala, ale práve naopak, ľudstvo čím ďalej, tým lepšie sa usiluje použiť všetky Bohom dané možnosti prírody pre svoj prospech, k uľahčeniu a spríjemneniu života.

    Jedným z najlepších a najúčinnejších prostriedkov pre uľahčenie života je elektrina, ktorá už dávno prestala byť výsadou boháčov a dnes slúži každému rovnako tak,ako ju dotyčný chce a vie použiť. Bez nej si dnes už ani nevieme predstaviť život — elektrina nás poučuje, elektrina nás spojuje so svetom, pomáha zisťovať choroby, lieči nás, svieti, poháňa stroje, kúri, varí, vysušuje, zavlažuje a koná tie najrozmanitejšie práce, o ktorých sa nám pred pár rokmi ani nesnívalo.

    Hovorí sa o nej, že je drahá. Ale ked by to ‘bola pravda, mohla by sa tak úžasne rozšíriť ako to vidíme v celom svete? Všade tam, kde ju nemajú, želajú si ju mať práve v tieto časy, keď rozličný materiál na stavbu elektrických zariadení len veľmi ťažko alebo vôbec nedostať, je o ňu po celom Slovensku nebývalý záujem, lebo nedostatok petroleja núti každého hľadať dobrú náhradu.
    Elektrické svetlo je najlacnejšie, najpohodlnejšie a najzdravšie svetlo. Nepotrebuje obsluhu, nekazí vzduch v miestnostiach a je bezpečné proti ohňu, lebo žiarové teleso je absolútne uzavreté od okolia. Aj cena elektriny pre svetlo oproti iným hmotám je najlacnejšia, keď vezmeme pre porovnanie rovnaký základ množstva svetla.

    Elektrický pohon je ideálnym pohonom súčasnej doby. Elektromotor môže obslúžiť každý bez zvláštnych znalostí. Je jednoduchý a nemá jemných súčiastok, ktoré by sa mohly opotrebiť alebo pokaziť. Cena e-lektriny pre pohon je taká, že keď by sme ju chceli nahradiť ľudskou silou, museli by sme platiť robotníkovi najviac 20 halierov za jednu hodinu stálej a vytrvalej práce. Preto škodí každý sám sebe, kto môže ale nepoužíva elektrický pohon.

    Len neznalosť veci a čiastočne odpor voči novotám zapríčinily, že elektrické varenie, kúrenie a chladenie nie je tak rozšírené u nás, ako v mnohých iných štátoch. E-lektrické varenie zjednodušuje prácu v kuchyni, gazdiná má viac času venovať sa rodine alebo gazdovstvu, ako predtým. E-lektrická chladnička zabráni skazeniu potravín a nápojov.

    Elektrina vyrovnáva nerovnosti počasia. Suché krajiny zavlažuje, v mokrých krajoch umožňuje konzervovanie plodín, ktoré pre málo slnca nie je možné vonku sušiť.

    Zvláštnou kapitolou je použitie elektriny v lekárstve. Veľké tisíce spoluobčanov môže ďakovať, že pomocou elektriny bolo ‘im vrátené zdravie alebo zmenšené utrpenie.

    Najnovšie uplatnenie elektriny je všetkom nám dobre známy rozhlas, ktorý informuje, poučuje, zabáva.

    Pre tieto vlastnosti sa dnes elektrina stala jedným z najrozšírenejších potrieb života a nemalo by byť dediny a domu, kde by elektrina nebola zavedená.

  • asomtam

    Member
    28. júna 2014 at 11:53

    LEVNÝ VÁNOČNÍ PRODEJ OD 13. LISTOPADIM”)© 24. PROSINCE 1933

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť