aktivita diskusia Reštaurovanie a konzervovanie draselne vodne sklo

  • Anonymous

    Member
    25. júla 2003 at 20:42

    Draselne vodne sklo K2O*SiO2 sa vyraba rozpustenim kremicitanov za vzniku kys. kremicitej pri vysokom tlaku v autoklavoch. Najcastejsie sa pouziva vodne sklo sodne a draselne, o aky typ skla ide zistite normovou skuskou CSN 65 3191.

  • Anonymous

    Member
    20. augusta 2003 at 0:41

    Kde sa da kupit draselne vodne sklo?

  • harp

    Member
    26. apríla 2004 at 3:13

    Tusim ze draselne vodne sklo je klasicke vodne sklo. Da sa kupit vo farby-laky. Draselne je pravdepodobne len privlastok.

  • harp

    Member
    26. apríla 2004 at 3:17

    Mozno ze som sa zle vyjadril. Samozrejme ze draselne nie je len privlastok, ako napr.: Sliepka DOMACA, chcel som tym len povedat ze obchodny nazov je “Vodne sklo” a draselne je len blizsie urcenie postupu vyroby a vyrobnych surovin.

  • Anonymous

    Member
    26. apríla 2004 at 3:20

    Presne to som mal namysli, obchodny nazov sa udava preto, aby si spotrebitel nemusel pamatat hrozostrasny chemicky vzorec. No a ten “privlastok” dradelne len poukazuje na urcitu vlastnost (zlozenie) latky.

  • Anonymous

    Member
    28. apríla 2004 at 17:43

    Vodné sklo klasické je sodná (vyrobené z NaOH); draselné je vyrobené z KOH. Má trochu iné vlastnosti ako Na.

  • harp

    Member
    28. apríla 2004 at 19:50

    Presnejsie? Ake ine vlastnosti a kde sa prejavuju?

  • Anonymous

    Member
    29. apríla 2004 at 2:54

    Este nieco o kremiku a skle vseobecne.
    V prirode sa SiO2 vyskytuje najcastejsie vo forme kremena ako piesok, preto sa z neho aj vyraba. Roztavenim lubovolnej modifikacie SiO2 sa ziskava tavenina s rovnakymi vlastnostami. Jej rychlym ochladenim vznika amorfna latka – SiO2 – kremenne sklo. Kremenne sklo ma dobre tepelne vlastnosti, je tazko tavitelne, ma maly a s teplotou malo sa meniaci koeficient tepelnej roztaznosti, takze v praxi nadoby z kremenneho skla sa mozu prudko zohrievat a ochladit bez toho, aby ich to poskodilo (popraskanim). SiO2, teda oxid kremicity je malo reaktivny a odolny voci mineralnym kyselinam, okrem HF(kyseliny fluorovodikove) pozn. jedina lepta sklo.
    SiO2 + 4HF —> SiF4 + 2H2O
    Vodne roztoky hydroxidov reaguju s SiO2 pri vyssich teplotach. Tavenim SiO2 s hydroxidmi a uhlicitanmi alkalickych kovov vznikaju kremicitany.
    SiO2 + 2 NaOH –> Na2SiO3 + H2O
    SiO2 + Na2CO3 –> Na2SiO3 + CO2

    Ale k teme. Silikatove skla su amorfne stuhnute taveniny zmesi kremicitanov. Vznikaju tavenim zmesi oxidov alebo uhlicitanov kovovych prvkov a SiO2. Napriklad tabulove (sodne) sklo sa pripravuje tavenim sody, vapenca a piesku v hmotnostnom pomere 1:1:6
    Na2CO3 + CaCO3 + 6SiO2 –> Na2O.CaO.6SiO2 + 2 CO2

    Obsah kovovych prvkov urcuje oblast maknutia skla. Napr. kremenne sklo makne pri 1600 oC, borosilikatove sklo pri 800 oC a olovnate sklo pri este nizsej teplote. Tavenim SiO2 (piesku) s K2CO3, alebo Na2CO3, pripadne Na2SO4 a C sa vyraba vodne sklo. Do predaja prichadza ako vodny roztok, ktory sa pouziva na impregnacie.
    Takze suma sumarum sa draselne vodne sklo vyraba tavenim piesku, uhlika a draselnej sody.

  • harp

    Member
    29. apríla 2004 at 3:02

    Ked som robil skusky z dreva… spominalo sa tam, ze vodne sklosamo o sebe sa pouziva ako primitivny retarder horenia. V zmesi sa predava aj ako komercny retarder horenia.

  • Anonymous

    Member
    29. apríla 2004 at 20:13

    V zmesi coho, resp. s cim? :)

  • Anonymous

    Member
    18. októbra 2004 at 1:36

    Je rozdiel medzi kremennymm vodnym sklom a draselnym vodnym sklom ?? Ked sa niektore z nich dostane do vodneho zdroja alebo do pluc vdychnutim je skodlive ??

  • Anonymous

    Member
    23. novembra 2004 at 15:04

    No z hladiska bezpecnosti vsetky vacsina chemikalii vdychnutych do pluc je nebezpecne. Len niektore menej, ine viac. Vkazdom pripade, podla STN a uz aj EN na kazdej chemikalii (obale, …) musi byt aj varovanie ohladne zivotneho prostredia a ochrany zdravia. Takze si len staci precitat navod.

  • Anonymous

    Member
    24. novembra 2004 at 0:30

    na obale nie je o vdychnuti alebo vodnom zdroji ani zmienka,, zaujima ma to z toho dovodu ze> do vodneho skla som namacal skridlu ktora je uz na streche a popri tejto roboticke ma napadlo ci stekajuca dazdova voda z takto upravenej skridle nebude skodliva,, i ked o namacani skridle do vodneho skla som pocul z viacerich zdrojov a nikde nepadla ani len zmienka o skodlivosti

  • Anonymous

    Member
    27. novembra 2004 at 23:30

    Reakce na diskuzi na téma draselné vodné sklo – palo.k namáčel skřidlu na střeše vodním sklem ,ale mám silný pocit ,že zrovna tohle není moc dobrý ,vodní sklo umí být pěkná mrcha,vytvrdí povrch a pod povrchem se to pěkně sype,navíc většinou dělá fleky a na některých materiálech se dělají pěkné výkvěty,existuje k tomu nějaký materiál,vydává to v čechách společnost STOP.Jinak řešíte celkem zajímavé problémy,rád si to počtu !

  • harp

    Member
    28. novembra 2004 at 1:32

    Moze spevnit material aj do hlbky musi vsak byt dostatocne nariedene.

Page 1 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť