aktivita " diskusia " Architektúra a stavitelstvo " dom zo slamenych balikov

  • martin-petras

    člen
    20. februára 2008 o 19:30

    Slamenné balíky omietnuté hlinenou omietkou odolávajú ohňu asi 2-3 hodiny. Niekde na nete som videl, že robili taký test na slamennej stene.
    A to spĺňa nejaké protipožiarne normy stavebného materiálu.

    Zas podľa iných podkladov spĺňajú normu na 90 min. to je rozdiel. Nepreceňoval by som zas tak vlastnosť balenej slamy.

    asi by bolo vhodné povedať, pri akej hrúbke a akej objemovej hmotnosti a hrúbke omietky majú takú odolnosť…? Ale viem si predstaviť, že 40 – 50cm stena zo bežných “družstevných” balíkov omietnutá omietkou cca. 1- 2 cm má požiarnu odlnosť pokojne aj EI 90 min, čo je na rodinný dom viac ako postačujúce. Nepôsobím v sektore individuálnbej výstavby, ale pochybujem, že je pri rodinných domoch vôbec nejaká požiadavka na požiarnu odolnosť stavebných konštrukcí. Skôr sa možno požaduje “trieda reakcie na oheň” ale to sú dve odlišné veci…skúsim sa na to pozrieť.

    mimochodom, aby som si rypol: slama vskutku dobre izoluje, ale čo tepelná zotrvačnosť? ;-)

  • tesar

    člen
    17. februára 2008 o 18:20

    O stroji neviem, pisal som o nastroji… Murarska lyzica, hladidlo. Ziadny stroj okrem omietacieho na nanasanie nepoznam. Omietaci stroj sa da pouzit azda len an prvu vrstvu ako prednastrek.

    Samonosná konštrukcia- toto sa robilo hlavne v USA odkial táto technologia aj prisla. Na slovensku sa nerobí okrem iného najme kvôli rozdielnosti balíkov- tie nase sa strasne rozsýpaju – nemal som moznost vidiet tie Americké na zivo ,ale z fotiek z jednej stavby to fakt vyzeralo tak ze tie ich su lepsie zlisované, celkovo sú homogénnejsie a asi aj o dost lepsie poviazané – hustejsie a kvalitnejsi spagát asi :|

  • rado-z-mt

    člen
    8. februára 2008 o 12:45

    Aaaaha. Takže zrejme je každý prípad posudzovaný individuálne a záleží od príslušného stavebného úradu, čo mu vyhovuje a čo nie…?? Na Zaježovej to bolo ako s udelením stavebného povolenia, keď tam slamený dom začali stavať? Inak na Slovensku to nieje nič neobvyklé, že si dvaja úradníci jednu normu vysvetlujú rôzne a po svojom…

  • Anonymný

    člen
    7. februára 2008 o 11:15

    Slamenné balíky omietnuté hlinenou omietkou odolávajú ohňu asi 2-3 hodiny. Niekde na nete som videl, že robili taký test na slamennej stene.
    A to spĺňa nejaké protipožiarne normy stavebného materiálu.

    Zas podľa iných podkladov spĺňajú normu na 90 min. to je rozdiel. Nepreceňoval by som zas tak vlastnosť balenej slamy.

  • Anonymný

    člen
    6. februára 2008 o 20:31

    Slamenné balíky omietnuté hlinenou omietkou odolávajú ohňu asi 2-3 hodiny. Niekde na nete som videl, že robili taký test na slamennej stene.
    A to spĺňa nejaké protipožiarne normy stavebného materiálu.

  • harp

    člen
    6. februára 2008 o 8:25

    Nehorľavosť balíkov lisovanej slamy je blbosť. Zhoria rovnako ako rozsypaná slama, ale horia dlhšie. a v strede viac tlejú ako horia. Takto zhorel nejeden stoh slamy aj z 300 kg balíkov. Je to podobne ako s drevom.
    Iné je, ak sa jednotlivé steblá nasýtia látkou zabraňujúcou horeniu a tak sa zlisujú, alebo sa bal obalí obalom zabrňujúcim prestupu vzduchu.
    Slama sa do balov lisuje poľnohospodárskym lisom, ťahaným a poháňaným traktorom.Zvačša sa dnes používajú lisy na valcové balíky alebo veľké, aj 150-200 kg hranaté. Lisy na malé hranaté baly sú zriekavé.

    Nestaci ked su baliky obalene hlinenou omietkou kt. zabranuje pristupu vzduchu aspon ciastocne?

  • Anonymný

    člen
    6. februára 2008 o 7:51

    Nehorľavosť balíkov lisovanej slamy je blbosť. Zhoria rovnako ako rozsypaná slama, ale horia dlhšie. a v strede viac tlejú ako horia. Takto zhorel nejeden stoh slamy aj z 300 kg balíkov. Je to podobne ako s drevom.
    Iné je, ak sa jednotlivé steblá nasýtia látkou zabraňujúcou horeniu a tak sa zlisujú, alebo sa bal obalí obalom zabrňujúcim prestupu vzduchu.
    Slama sa do balov lisuje poľnohospodárskym lisom, ťahaným a poháňaným traktorom.Zvačša sa dnes používajú lisy na valcové balíky alebo veľké, aj 150-200 kg hranaté. Lisy na malé hranaté baly sú zriekavé.

  • harp

    člen
    7. januára 2008 o 14:51

    Prečo používať slamu pri stavbe domov ? Slama je prírodný a ľahko dostupný materiál, vedľajší produkt poľnohospodárstva. Slamy je viac ako v súčasnosti poľnohospodári využívajú a tak sa často páli. Slama je teda veľmi lacný, na prírodné zdroje nenáročný produkt nevyžadujúci dlhý transport.

    Na mnohých miestach sveta sa slama používa ako vnútorná výplň stien na budovách, ktoré sú potom pokryté a skonštruované z konvenčných materiálov.

    Slama má výborné tepelno-izolačné vlastnosti a je veľmi ľahká, takže na zvyšok konštrukcie budovy nie je potrebné používať drahé “high-tech” materiály. Izolačné vlastnosti sú dokázateľne lepšie ako pri iných materiáloch (napríklad v porovnaní s výplňou stien zo sklenej vaty má slama 4 krát lepšiu izolačnú hodnotu).
    Zima

    Posaďte sa blízko ohňa a popíjajúc horúci čaj snívajte! Porozmýšľajte zároveň o niektorých dôležitých veciach – peniaze (odkiaľ zoberiete na nevyhnutné výdaje ?), vybavenie stavebného povolenia (aké stavebné povolenie je potrebné vo vašej krajine ?) a plány (veľkosť, miesto umiestnenia, tvar stavby).

    Tri najrozšírenejšie podoby stavieb zo slamených balíkov sú:

    “Lad-bearing (tento spôsob sa využíva v Nebraske” – balíky slamy sa na seba ukladajú rovnakým spôsobom ako konvenčné tehly a držia váhu strechy.

    “In-fill”- balíky slamy vyplňujú kostru domu, ktorá drží váhu strechy a zväčša je vyrobená z dreva.

    “Matrix” – balíky slamy sú spájané iným druhom materiálu, napríklad maltou.

    Dôležité predpoklady pre umiestnemie stavby sú:

    Miesto – sú v danej lokalite ľahko dostupné balíky slamy ? Porozmýšľajte o zdrojoch a uistite sa, že vaša budova zapadne do miestneho životného prostredia.

    Orientácia – hlavnú izbu s najväčšími oknami umiestnite smerom na juh, aby ste mohli využívať slnečnú energiu.

    Sklon svahu – uistite sa, že dokážete zabezpečiť dobré odvodnenie

    Nezabúdajte, že vybavenie úradných vecí môže zabrať dosť času. Ak je stavba domov zo slamy vo vašom okolí neznáma, veľa informácií možte získať od ľudí z iných krajín, ktorí už majú skúsenosti, na Internete (zadajte heslo “strawbale house”), o stavaní zo slamy vyšlo veľa dobrých kníh. Narúbte potrebné drevo – letné drevo nie je dobré, lebo je málo odolné voči červotočom a hmyzu.
    Jar

    Začnite si zabezpečovať potrebný materiál a náradie, dohodnite sa s priateľmi, aby si vyhradili čas, ktorý cez leto budú venovať práci na stavbe domu, zorganizujte prakticky workshop spojený so stavbou so slamy.
    Leto

    Zapustite základy. Musia byť širšie ako tie, ktoré sa robia pre konvenčné steny, musia byť tiež veľmi dobre izolované pred prenikaním vlhkosti a ich súčasťou budú vertikálne pevné konštrukcie, ku ktorým sa pripevní spodná vrstva balíkov. Základy budú potrebovať určitý čas, kým sa spevnia a stabilizujú, takže drevenú kostru domu, rámy na dvere a okná na základy umiestňujeme až po štyroch týždňoch.

    Postavte steny. To je zväčša najzábavnejšia a najľahšia časť celého procesu. Dve nebezpečenstvá počas stavby stien je oheň a vľhkosť. Počas stavby udržujte všetok materiál v suchu – možno budete potrebovať veľa plastických fólií na zakrývanie materiálu. Slamené balíky samotné ľahko nezačnú horieť, ale popadaná a roztrúsená slama sa zapáli veľmi ľahko.

    Ak staviate dom spôsobom “load-bearing”, budete musieť počkať, kým sa postavneý materiál usadí, potom možete začať s omietaním. Zatiaľ môžete pracovať na vnútorných stenách a podľahe.
    Jeseň

    Dokončovanie detailov – podlaha, utesňovanie a izolačné práce, zavádzanie elektriny atď.
    Ďalšia zima

    Premýšľajte nad usporiadaním tvorivých dielní na tému stavby zo slamených balíkov….

    podľa Green Pepper, leto 99, prekl. -mr-
    Ako postaviť dom.

    A tu jej zážitok zo stavania domu zo slamy v novej medzinárodnej komunite v dedine Boteni v južnom Rumunsku:

    “Zišlo sa tu dvadsať ľudí z Bieloruska, Ukrajiny, Rumunska, Francúzska, Walesu, Nemecka, Moldavska a USA v septembri, aby postavili dom a založili sad. Popri tom sme sa naučili sexy rumunský tanec, spievať ruské, francúzske a rumunské balady, milovať susedov a našu malú komunitu. Tiež sme spoznali kúsok slastí i strastí bývania vo vidieckej komunite v spoločnosti ako v Rumunsku.

    Prvý týždeň sme strávili prácou na slamenej budove. Prvé dva dni boli strávené prípravami; sťahovaním balov, rezaním, ostrením a čistením vŕbových prútov použitých ako dlhé 1 metrové klince, výrobou troch “A” rámov na strechu a dvoch rámov na ochranu okien, sťahovaním dreva z druhej dediny s naším priateľom, ktorý strávil hodiny na ceste, keďže kratšia cesta bola zablatená a neprejazdná a prípravou budovy, opravou starých zlomených trámov.

    Po prípravách sme mohli konečne začať stavbu. Najprv sme uložili slamu na spodok, ako izoláciu a podlahové dosky boli položené na to. Potom sme začali so stavbou múrov. Každý vŕbový klinec držal slamený bal o predchádzajúci pod ním na dvoch miestach. Zakončili sme to trámom na vrchu, ktorý zabránil pred preliačením. Celá stavba je dosť vysoká. Medzitým druhá skupina začala pripravovať zmes zo slameného odpadu, vody a hliny. Museli si vyzuť teplú obuv a miesiť túto zmes bosými nohami v jesennej búrke. Táto zmes bola namazaná na steny a veniec z lúčnych kvetov bol zavesený na strop pre šťastie. Na budúci rok sa dokončí izolácia strechy ovčou vlnou a celá stavba sa ešte raz namaže hlinenou zmesou. Celý rok treba, aby sa ukázali všetky praskliny, ktoré potom môžu byť opravené. A môžeme sa tam nasťahovať.”

    uverejnené v časopise Green Pepper č.3, greenpep@eyfa.org

  • miro-carsky

    člen
    7. januára 2008 o 10:28

    Ved o tom som pisal na zaciatku, ze Mirec na Castobrezi si oblozil kamenny dom slamenymi balikmi a usetrilo mu to polku dreva na kurenie. S tym lisovanim neviem ako to je, no horlave to nemoze moc byt ked je to dobre omietnute hlinou. Pokial viem, tak baliky, ktore pouzili na ZAjezke lisovala masina – pravdepodobne rovno kombajn na poli. No nechcem urazat, mozno si ich tam naozaj niekto viazal sam, no dost o tom pochybujem.
    Dom z hliny, tehiel, kamena a dreva urcite nepotrebuje nutne dalsiu izolaciu. Aj ked sa vsetky domy teraz zatepluju. V pripade drevenic je to napriklad postavenie akokeby druhej drevenice okolo prvej, co sa mi fakt zda pekne ujete

  • rado-z-mt

    člen
    6. januára 2008 o 23:35

    Len sa chcem uistiť, prípadne ak je to inak, napíšte. Takýto dom z lisovanej slamy, alebo z hliny nepotrebuje “zateplenie”. Je to pravda? Dokonca som dakde čítal, že v nemecku používajú tenké platne z lisovanej slamy na zateplovanie miesto polystyrénu. A ešte jeden dotaz. Vraj sú tie balíky tak silne zlisované, že sú aj nehorľavé. Myslím tým, že nevzbĺknu ako papier, ale len ak tak začnú tlieť a aj na to potrebujú byť priamemu ohňu vystavené hodne dlho. Čítal som a pozeral stránku o Zaježovej. Borec si tam slamený domček postavil a omietol hlinou. Slamené balíky si vyrábal sám? A ak áno, viete niekto ako ich lisoval? Dakto tu na obnove písal, že tam bol… Rado

Start of Discussion
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz