Stredoveký hrad Hrušov obnovuje partia nadšencov

Obrázok k článku

Stredoveký hrad Hrušov v okrese Zlaté Moravce obnovuje už sedem rokov partia nadšencov. Učiteľ dejepisu zo základnej školy v Nitre s rodinou, deti zo školy a ich priatelia sa podujali zachrániť kultúrnu pamiatku, ktorej reálne hrozil zánik. Hrad bol zarastený burinou a zahádzaný odpadkami. Postupne sa rozpadal a hrozilo, že by jeho múry mohli ohroziť návštevníkov. Z murív sa zrútili obrovské balvany, ktoré by dokázali zabiť niekoľko ľudí. Dnes je hrad navštevovanou atrakciou, za víkend sem príde aj 400 turistov. „Pred dvanástimi rokmi sme sem prišli s manželkou ešte ako učitelia na základnej škole v Janíkovciach pri Nitre na školský výlet. Miesto pekné, ale v neuveriteľne zlom stave,“ hovorí učiteľ Jozef Blaho, ktorý s cieľom zachrániť hrad pred totálnym zánikom založil občianske združenie Leustach. Združenie sa už sedem rokov stará o záchranu stredovekých kultúrnych pamiatok Nitrianskeho kraja, ktoré niekoľko desaťročí chátrali – hradov Hrušov, Gýmeš a Živánskej veže.

Prvé roky sa Leustach venoval očisteniu Hrušova od náletových drevín, porastov a odpadkov. V súčasnosti rieši najvážnejšie statické problémy a havarijné stavy. Podľa Blaha je tu práce ešte na mnoho ďalších rokov. „Chcel by som, aby tu niečo po nás zostalo a aby sme pomohli predĺžiť životnosť hradu. Ľudia, ktorí sa na tom podieľali, majú určite dobrý pocit z toho, čo urobili a zostane im to natrvalo,“ povedal. Peniaze na dopravu a zakúpenie pracovných nástrojov získava občianske združenie z rôznych projektov. Všetci dobrovoľníci tu pracujú zadarmo. Paradoxom je, že Leustach musí ročne štátu platiť 330 eur za prenájom, pritom zadarmo a na vlastné náklady opravuje národnú kultúru pamiatku. Tento rok sa suma prvý raz znížila o 20 percent DPH.

Rodina Blahová trávi na hradoch celé letá aj víkendy počas školského roka. „Všetky peniaze, ktoré naša rodina neminie na základný chod domácnosti, idú všetky sem. Nechodíme na dovolenky, všetok voľný čas trávime tu,“ povedal Blaho, ktorý dnes učí dejepis a zemepis na Základnej škole Fatranská v Nitre. Jeho nadšenie zdieľa aj manželka Stanislava, ktorá vyučuje na základnej škole v Alekšinciach pri Nitre a dvaja synovia. Práca na obnove hradu sa zapáčila i mnohým ich žiakom, ktorí trávia prázdniny radšej v prírode ako doma pri televízore. Podľa Stanislavy Blahovej sa tu každý rok vystrieda okolo 300 až 500 dobrovoľníkov z radov žiakov základných, stredných a vysokých škôl. Najprv robia len pomocné práce, po zaškolení chlapci miešajú maltu podľa stredovekej receptúry alebo podávajú kamene, dievčatá špárujú. „Je to tu zábava, baví nás to a vážne by bola škoda, keby to tu zaniklo. Doma sa nudím, toto je oveľa lepšie,“ povedala 13-ročná Kristína Hermanová, ktorá pracuje na Hrušove už vyše roka. „Podľa mňa je to celkom také významné zachrániť nejakú kultúrnu pamiatku. Je tu super kolektív a sme v prírode,“ dodala 21-ročná Martina Klučovská.

Hrad Hrušov dal postaviť koncom 13. storočia Matúš Čák Trenčiansky. Počas vyše 400 rokov fungovania hradu sa tu vystriedalo niekoľko desiatok majiteľov. Jedným z nich bol uhorský palatín Leustach, po ktorom sa volá občianske združenie. Bol druhým mužom v krajine po kráľovi Žigmundovi Luxemburskom. O hrad Hrušov mali stredovekí páni veľký záujem, pretože v okolitých potokoch sa ryžovalo zlato. Navyše, koncom 17. storočia bol miestom, kde si okolití šľachtici skrývali poklady. Dodnes sa tradujú legendy, že hrad vo svojom podzemí ukrýva obrovské bohatstvo. Podľa Blaha však cennosti na hrade už dávno nie sú, v auguste 1708 ho totiž dva dni rabovali cisárske vojská aj ľudia z okolia a všetko odniesli. Hrad prvý raz pred zánikom zachránil prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý mal letné sídlo v neďalekých Topoľčiankach. Po páde jedného z múrov inicioval jeho konzerváciu v rokoch 1928 – 1930. Ako každý stredoveký hrad, má aj Hrušov svoje legendy. Údajne tu straší Biela pani, ktorou je Alžbeta Rákociová, matka druhej Alžbety, ktorá sa údajne zjavuje ako Biela pani na Zámku Topoľčianky.

Podľa predsedu občianskeho združenia Zachráňme hrady Františka Kostroša v súčasnosti na Slovensku opravujú rôzne občianske združenia zhruba 20 hradov, napríklad Lietavu, Uhrovec, Zborov, Šariš, Blatnicu, Čabraď či Kamenicu.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Pokazený chrup krajiny

ANDREJ BÁN

Zvláštna estetika kamenných ruín hradov pripomína chrup, o ktorý sa majiteľ príliš nestará. Kde-tu trčí nejaký pahýľ. Hrozí rozpad, deštrukcia. Pestrý kolorit dotvárajú Orava či Krásna Hôrka ako celkom zdravé a zachované „zuby“.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Zaujímavosti zo zákulisia Vatikánu a pápežov

„V čom drží súčastný pápež primát?“
Ján Pavol II. je prvým pápežom, ktorý číta bez okuliarov /používa kontaktné šošovky/. Je prvým pápežom, ktorý nosí náramkové hodinky, lyžuje a zdoláva hory. Na konkláve /voľba pápeža/ prišiel s pár drobnými- 15000 lír, iba toľko mu dovolili vyviesť z Poľska. Je prvým pápežom, ktorý nosí oblečenie šité na mieru francúzskym návrhárom, prvým pápežom hospitalizovaným na verejnej klinike. Ján Pavol II drží i primát v počte nalietaných kilometrov.