Tekovské múzeum v Leviciach vzniklo zásluhou vrábeľského poštmajstra Jozefa Nécseyho, ktorý daroval mestu v roku 1927 svoju rozsiahlu zbierku archeologických predmetov z okolia Vrábľov a dolného Pohronia, národopisných predmetov zo severnej časti Tekovskej župy a okolia Zvolena, obrazov, rodinného archívu a 1500 zväzkov kníh. O túto hodnotnú a v odborných kruhoch vysoko cenenú zbierku prejavoval v tom čase eminentný záujem aj Krajinský úrad pre múzea a knižnice v Budapešti. Prvým sídlom múzea bolo druhé poschodie mestského domu, kde prvý správca múzea, profesor učiteľského ústavu v Leviciach Eugen Kriek, v priebehu jedného roka nainštaloval aj prvú expozíciu pod názvom Nécseyho izba.

V priebehu ďalších rokov sa zbierka múzea postupne rozrastala o dary obyvateľov mesta a širokého okolia, škôl a rôznych inštitúcií. Najväčším prínosom pre múzeum v tomto období boli muzeálne pamiatky bývalého piaristického gymnázia a zbierky od afrického cestovateľa Kolomana Kittenbergera, rodáka z Levíc. Rozlet múzea spomalila smrť prvého správcu múzea v roku 1940 a obsadenie Levíc maďarskými vojskami. Správcom múzea bol magistrátom mesta Levíc vymenovaný redaktor levického týždenníka Bars Kornel Koperniczký. Počas jeho pôsobenia činnosť múzea stagnovala a vojnové obdobie zapríčinilo aj poškodenie značného počtu zbierok.

Po vojne v roku 1946 prevzal vedenie múzea Pavol Huljak, učiteľ na dôchodku, ktorý za pomoci školskej mládeže vojnou poškodenú zbierku roztriedil a opäť nainštaloval pre širokú verejnosť. Podarilo sa mu predvojnovú expozíciu rozšíriť o prírodovednú zbierku. V roku 1954 sa múzeum sťahuje do prízemných priestorov bývalého františkánskeho kláštora a o štyri roky do pevnostnej tzv. Kapitánskej budovy v areáli hradu Levice, kde sídli doteraz. V tomto období už pôsobí ako okresné vlastivedné múzeum a začína používať názov Tekovské múzeum v Leviciach. V roku 1961 bola otvorená prvá stála expozícia vlastivedného charakteru, ktorá sa v roku 1967 reinštalovala a o dva roky rozšírila o expozíciu z dejín farmácie. Ďalším krokom vo zveľaďovaní stálych expozícií bolo otvorenie moderne chápanej prírodovednej časti v roku 1979. V roku 1982 dochádza k zatvoreniu stálych expozícií kvôli rekonštrukčným prácam na Kapitánskej budove, ktoré trvali celých šestnásť rokov. 15. mája 2001 bola otvorená prvá časť stálych expozícií venovaná histórii lekárnictva, hradu Levice a Galéria Jozefa Nécseyho.
Od roku 1987 múzeum organizuje rôznorodé výstavy z činnosti a zbierkového fondu múzea, ďalších slovenských a zahraničných múzeí, ako aj rôznych kultúrno-spoločenských organizácií v tzv. Dobóovskom kaštieli, ktorý dal postaviť v roku 1571 na dolnom nádvorí gotického hradu z konca 13. a začiatku 14. storočia, župan Tekovskej stolice Štefan Dobó. Do týchto priestorov boli postupne presťahované aj rozsiahle zbierky múzea.

Múzeum vlastivedného charakteru sa v rámci špecializácie zameriava na národopisný a prírodovedný výskum. Zbernou oblasťou pre prírodné vedy je územie východnej časti Podunajskej pahorkatiny, Štiavnické vrchy, juhozápadné svahy Pohronského Inovca a západné svahy Krupinskej planiny, pre národopis vymedzuje zbernú oblasť územie južnej časti bývalej Tekovskej župy a západného Hontu. Bohatý zbierkový fond múzea z oblasti prírody, histórie, archeológie, numizmatiky, ľudovej kultúry a výtvarného umenia je zastúpený vyše 80 000 kusmi predmetov. V prírodovednom fonde majú významné miesto herbárové položky flóry a najmä ostríc, hlohov a lišajníkov, preparáty vodného a spevavého vtáctva, dravcov a lesnej zveri, kolekcie motýľov, fúzačov, čmeľov a vážok. V oblasti histórie sú zastúpené remeselnícke a cechové predmety, vojenská výzbroj a výstroj od najstarších čias po 2. svetovú vojnu, historické dokumenty z obdobia feudalizmu, cez 1. svetovú vojnu a revolučného a robotníckeho hnutia, dobový nábytok a sklo a porcelán. Z ľudovej kultúry sú najpočetnejšie kolekcie hrnčiarskych výrobkov, ľudového odevu a tkanín, ľudového šperku, výrobkov z prútia, slamy a šúpolia, pracovného poľnohospodárskeho náradie, kuchynského inventára, ľudového nábytku a ako aj kolekcie starých pohľadníc a kraslíc. V oblasti výtvarného umenia sú početne zastúpené diela umelcov pochádzajúcich z Levíc a okolia, z numizmatiky sú to rímske mince a medené mince z obdobia Rakúsko – Uhorska, z archeológie sú najpočetnejšie kolekcie z doby bronzovej, rímskej a sťahovania národov.

Od začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia múzeum rozširuje svoju pôsobnosť prostredníctvom vysunutých expozícií v Kalnej nad Hronom, Devičanoch, Bohuniciach a Želiezovciach. V súčasnosti múzeu patria vysunuté expozície Skalné obydlia Brhlovce , Vodný mlyn Bohunice a Pamätná izba Franza Schuberta v Želiezovciach.

Otváracie hodiny :
jún – september
pondelok – piatok 9. 00 – 18.00 hodiny

sobota – nedeľa 10. 00 – 18. 00 hodiny
apríl – máj, október
pondelok – piatok 9. 00 – 16. 00 hodiny

sobota – nedeľa 10. 00 – 16. 00 hodiny
november – marec
pondelok – piatok 9.00 – 16.00 hodiny
nedeľa 10.00 – 16.00 hodiny

Služby :
– výpožičky knižničného fondu za odplatu,
– odborný sprievod po prírodných a historických pamiatkach regiónu podľa požiadaviek,
– prednášky s rôznorodou tematikou pre žiakov základných a stredných škôl spojené s premietaním náučných filmov, ukážkami zbierkových predmetov a výstavkami podľa požiadaviek,
– lektorská služba na výstavách a v expozíciách,
– predaj rôznorodého propagačného materiálu a keramiky,
– prenájom hradného areálu na kultúrne podujatia.

Pravidelné akcie :
– máj – Múzeum deťom – kultúrny program pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí.
– jún – Hradné slávnosti – celodenné kultúrne podujatie organizované v spolupráci s mestom Levice a MSKS Levice.

Zdroj: TEKOVSKÉ MÚZEUM LEVICE
Materiál spracoval PhDr. Ján Dano, riaditeľ TM a Mgr. M. Pölhös