Heraldika na Slovensku

Jozef Novák
Pod názvom Heraldika na Slovensku sa v dňoch 5. – 7. septembra 1996 uskutočnilo v Trenčíne už druhé sympózium venované heraldike. Jeho súčasťou bola aj osláva piateho výročia vzniku Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti pri Matici slovenskej a vernisáž stálej expozície heraldiky na Trenčianskom hrade. Zámerom sympózia bolo prezentovať šírku a úroveň v súčasnosti riešených problémov, zhodnotiť dosiahnuté výsledky, avšak súčasne upozorniť aj na vôbec neriešené problémy, ktoré v tejto oblasti pretrvávajú……Doterajšie výsledky heraldického bádania na Slovensku sú potešujúca. Ide o desiatky monografií, stovky štúdií a stovky článkov. Heraldické sympózium v Trenčíne bolo prehliadkou širokých bádateľských aktivít v oblasti domácej heraldiky. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že heraldiku na Slovensku pestujeme v celej jej šírke, jestvujú oblasti, ktorých sme sa zatiaľ takmer nedotkli. Najprepracovanejšia je naša štátna symbolika.1 Poznáme jej vznik a vývin, jej miesto v rámci znakov jednotlivých štátnych útvarov, ktorých bolo Slovensko súčasťou, poznáme príčiny, ktoré v roku 1960 viedli k náhrade nášho historického znaku za novotvar, i jeho obnovu a dotvorenie v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Hoci ide o jednoduchý znak, vo svojom vývine prekonal veľmi výrazné zmeny, ktoré dodnes detailne nepoznáme. V rôznom ukončení ramien kríža určite nejde iba o náhodný výtvarný prejav, ale o zámer. To isté platí aj pre rôznu podobu trojvršia. Nemáme uspokojivo vyriešenú otázku, v ktorom období a za akých okolností bola medzi trojvršie a dvojramenný kríž vsunutá koruna. Nevieme, ktoré inštitúcie si privlastnili štátny znak a ako ho modifikovali. Nemáme na mysli len mestá či obce, ale aj školy, spolky a svetských i cirkevných hodnostárov. Ďalšia tematická oblasť, ktorá nás bezprostredne zaujíma, je problematika župných erbov. Od konca druhej svetovej vojny sme tieto plným právom považovali už iba za historickú kategóriu, ktorá navždy zanikla. Nečakaná bola nádej na ich obnovu minulý rok, a to pri návrhu župného variantu nového územného členenia Slovenska. Škoda, že tento variant neprešiel, škoda nielen pre heraldiku. Živá, dokonca až veľmi živá je na Slovensku mestská a obecná heraldická tvorba. Pri obnove historických symbolov sme sa neustále snažili prezentovať a využívať ich ako historické pramene. To sa nám aj podarilo. Táto situácia v plnom rozsahu platila do roku 1990 – do vydania zákona o obecnej samospráve. Uvedená právna norma umožnila aj obciam používať erby, a tak sa tejto možnosti chopili nielen samotné obce a v heraldike školení archivári, ale najmä “podnikavci”, ktorí vycítili možnosť efektnej a finančne príťažlivej činnosti. Ich produkcia je “hrozná”. Originálnym symbolom často nerozumejú, a tak z historických prameňov robia bezduché obrázky, ktoré majú s erbom spoločné iba to, že pri nich použili heraldické farby a vsadili ich do štítu. Napriek tomuto konštatovaniu je nesporné, že v oblasti mestskej a obecnej heraldiky sme urobili mnoho pozitívneho. Na Slovensku už vyše dvadsať rokov pôsobí Heraldická komisia pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktorej sa podarilo udržať heraldickú čistotu a historickú vernosť veľkej väčšiny mestských a obecných znakov.2 V rámci mestských komunít pôsobili cechy. Ich symbolika u nás nie je neznáma.3 V našej heraldickej tvorbe výnimočný symbol ťažko nájdeme, pretože cechové znaky sú v celej Európe jednotné. Môžeme nájsť nanajvýš nejaký kovorytecký skvost. Slovenskí bádatelia by v budúcnosti mali analyzovať cechové erby z hľadiska reálií. Mali by podrobne osvetliť funkciu jednotlivých náradí (často neznámych) v celom výrobnom procese a analyzovať výrobky z hľadiska dobovej podmienenosti, technickej vyspelosti a módy. Osobitné postavenie má u nás rodová heraldika. Jej pestovanie na Slovensku nemá tradíciu. Šľachta bola u nás takmer vždy zaznávaná, a tak slovenskí historici mali vždy aj objektívny dôvod obchádzať túto oblasť heraldickej tvorby. Základy rodovej heraldiky u nás dnes už predsa len jestvujú.4 Treba dokonca vyzdvihnúť, že sa pestuje v najtesnejšej väzbe na genealógiu. Škoda, že sme si doteraz nedostatočne všímali majetkové pomery jednotlivých rodov a nevyvrátili sme všeobecne zakorenené chybné tvrdenie, že slovenskú šľachtu predstavovalo vždy iba drobné zemianstvo. S rodovou heraldikou na Slovensku úzko súvisí symbolika rytierskych rádov, ktorých členmi boli aj početní šľachtici. Výskum v tejto oblasti je skutočne iba v začiatkoch. V začiatkoch je aj výskum cirkevných rádov i celej cirkevnej heraldiky. Minulá doba totiž cirkevnej problematike nepriala, a tak sa v cirkevnej heraldike neurobilo vôbec nič. V najbližšom čase by sme sa mali sústrediť na výskum symboliky fár. Ich výskyt siaha hlboko do stredoveku a sú mimoriadne významným prameňom pre ikonografiu. Hoci hlavným výsledkom výskumu by mal byť historický pohľad na vznik a vývoj symbolov fár, a to nielen katolíckych, ale aj protestantských, židovských i ďalších cirkví, zistíme, že tieto inštitúcie si svoje potvrdzovacie prostriedky od 19. storočia postupne veľmi zjednodušovali a obmedzili sa na jednoduchý kríž či hviezdu s identifikačným textom. Objavenie a zverejnenie starých farských pečatí by malo zapôsobiť na dnešných duchovných, aby viac zohľadňovali výtvarnú stránku svojich overovacích prostriedkov. Dokument o akomkoľvek cirkevnom úkone si každý veriaci veľmi váži. Krásna pečiatka by dokumentu len prospela. Bolo by užitočné, keby sa postupne obnovovali pôvodné historické symboly fár, ktoré sú – podobne ako mestské a obecné znaky – mimoriadne pozoruhodné tak z ikonografického, ako aj umeleckého a heraldického hľadiska. Rovnako by bolo užitočné uskutočniť základný výskum v oblasti školských symbolov. Historické znaky škôl totiž vôbec nepoznáme. Pri novej iniciatíve Dr. Mačuru, pracovníka Pedagogickej fakulty v Nitre, ktorý postupne oslovuje všetkých učiteľov výtvarnej výchovy, aby pre svoju školu navrhli logo, by sa pri tejto zaujímavej tvorbe mali tvorcovia školských symbolov inšpirovať historickými pečaťami škôl. Pokiaľ dnešná škola má svojho predchodcu, mala by si privlastniť jej pôvodný znak. Účastníci sympózia si pripomenuli aj piate výročie založenia Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti pri Matici slovenskej. Počiatky spoločnosti neboli až také nesmelé či skromné ako sa to zvykne o prvých krokoch organizácie uvádzať. Členská základňa bola od začiatku pomerne veľká a naďalej neustále narastá. V súčasnosti má 343 členov, z nich je 289 individuálnych a 54 kolektívnych. Rozsiahla bola od začiatku aj jej činnosť. Matica zabezpečila spoločnosti celoštátnu pôsobnosť a finančne jej pomohla vydávať vlastné periodikum “Genealogicko-heraldický hlas”, ktoré si spoločnosť vymieňa s časopismi 40 genealogických, heraldických a vexilologických združení, ako aj s 20 ďalšími krajanskými organizáciami.5 Vydávanie tohto časopisu je významným činom spoločnosti. Hlas prináša aktuálne informácie a pomáha organizovať vedecké bádanie v oblasti genealógie. Jeho najvýznamnejším poslaním je však trvalé svedectvo o existencii a činnosti spoločnosti. Hlas je i bude inšpirátorom znovuzrodenia organizovaného záujmu o genealógiu a heraldiku. Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej je zárukou, že minimálne tieto dve vedecké disciplíny sa na Slovensku budú naďalej rozvíjať. Pri príležitosti prvého jubilea spoločnosti treba pripomenúť jej najvýznamnejšie podujatia: spoločnosť zorganizovala od svojho vzniku päť celoslovenských zhromaždení, viaceré odborné semináre o mnohých významných rodoch pôsobiacich v slovenskej kultúre. V roku 1993 bola spoločnosť spoluorganizátorom vedeckého sympózia na tému “Najstaršie rody na Slovensku”.6 Okrem toho sa spoločnosť zaoberá organizovaním prepisu náhrobných nápisov (dodnes v 37 lokalitách na Slovensku a v jednej v zahraničí). Jedným z najvýznamnejších podujatí spoločnosti bola súťaž o nejlepšiu genealogickú prácu roka 1995, ktorej sa zúčastnili 9 autori s 19 prácami.7 Súťaž sa bude opakovať každé tri roky. Od roku 1992 spoločnosť nadviazala intenzívnu spoluprácu s odborníkmi a odbornými vedeckými spoločnosťami zo zahraničia, medzi ktoré patrí aj Medzinárodná heraldická akadémia. V týchto a aj v mnohých iných nových aktivitách bude spoločnosť pokračovať aj v budúcnosti. Heraldická expozícia na Trenčianskom hrade Otvorenie stálej heraldickej expozície na Trenčianskom hrade nie je náhodné. Na Slovensku niet iné mesto, kde by heraldika mala takú bohatú tradíciu, ako práve Trenčín. Bohaté zbierky s heraldickou tematikou do depozitára miestneho múzea sústredil už jeho prvý riaditeľ Karol Brančík. Súpis pečatidiel uchovávaných v múzeu uverejnil už v roku 1914.8 Veľký počet heraldických pamiatok získali aj ďalší riaditelia a pracovníci múzea. Bohatstvo predmetov s heraldickou tematikou viedlo múzeum už v roku 1974 k inštalovaniu výstavy nazvanej Historické znaky a pečatidlá zo zbierok Trenčianskeho múzea. Bola to prvá výstava s heraldickou tematikou na Slovensku. O štyri roky neskôr (1978) vznikla v Matúšovej veži stála menšia expozícia s názvom Erby majiteľov, držiteľov a kapitánov Trenčianskeho hradu. Tu vystavený špeciálny súbor rodových erbov sa dodnes teší zaslúženej pozornosti. O ďalšie štyri roky (1982) usporiadala v Trenčíne Sekcia pomocných vied historických a archívnictva pri SAV prvé sympózium, ktoré sa venovalo iba heraldike. Z podnetu Trenčianskeho múzea v spolupráci s genealogicko-heraldickou spoločnosťou pri Matici slovenskej sa v roku 1991 uskutočnila prvá vernisáž úspešnej putovnej výstavy nazvanej Zo súčasnej slovenskej heraldickej tvorby. Časť z nej je inštalovaná aj v stálej expozícii. Základ vystavovaných historických heraldických pamiatok tvoria zbierky Trenčianskeho múzea, ktoré sú pozoruhodné svojou rozmanitosťou. Vystavené exponáty sú regionálne len svojou provenienciou, svojou heraldickou hodnotou sú celoslovenské, v mnohom aj celouhorské. Ďalší veľký súbor exponátov predstavuje súčasná tvorba našich najvýznamnejších heraldických výtvarníkov: akad. maliara Jána Šveca, Ladislava Čisárika ml., Ing. Zdenka Alexyho a akad. maliarky Dragici Vrteľovej. Každý z autorov má svoj vlastný originálny štýl, niečo však majú spoločné, a to vecnosť a pravdivosť. Vystavujúci umelci sa dokázali podriadiť prísnym požiadavkám heraldickej tvorby, ktoré výtvarníka v prejave veľmi obmedzujú. Ich kresby sú ľahko pochopiteľné, svojou jednoduchosťou úplne zrozumiteľné a umelecky veľmi pôsobivé. Ich tvorba plne vyhovuje požiadavkám klasickej heraldickej tvorby. Stála expozícia je vydareným krokom k širokej propagácii heraldickej tvorby na Slovensku. Dá sa očakávať, že heraldická výstava podnieti záujem o túto disciplínu u mnohých jej návštevníkov, a tak rozšíri rady milovníkov heraldiky.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

DNI VEDECKÝCH KNIŽNÍC 1997

V dňoch 29. septembra – 3. októbra 1997 sa uskutočnilo v Košiciach metodické podujatie Dni vedeckých knižníc. Hlavným odborným garantom tohoto podujatia bol Národný bibliografický ústav Slovenskej národnej knižnice v Matici slovenskej v Martine, ďalej Databázové centrum SNK v MS, Spolok slovenských knihovníkov – jeho Bibliografická sekcia, z domácich spoluorganizátorov to boli Krajská štátna knižnica v Košiciach, Univerzitná knižnica UPJŠ, Univerzitná knižnica Technickej univerzity v Košiciach, v ktorých priestoroch sa podujatie uskutočnilo. Podujatia sa zúčastnilo striedavo 30-50 účastníkov podľa toho, ktorá problematika bola na programe…

Slovenské národné múzeum

Slovenské národné múzeum je najväčšou múzejnou inštitúciou v Slovenskej republike. Pôsobí viac ako sto rokov. Má vo svojom zbierkovom fonde viac ako 3,5 mil. zbierkových predmetov zo všetkých vedných odborov. Spravuje aj niekoľko desiatok objektov, mnohé sú zapísané v Registri kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Múzeum taktiež spravuje dve múzea ľudovej architektúry v prírode, päť hradov, ktoré patria k najnavštevovanejším na Slovensku. Spišský hrad je súčasťou pamiatkovej rezervácie na Spiši, zapísanej do Registra svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.