Dobroslava Menclová: Hrad Lietava

ASA – Slovenská hradovedná spoločnosť a Združenie na záchranu Lietavského hradu pripravili na utorok 21. 12. 2004 o 15:00 hod. na Lietavskom hrade prezentáciu (krst) knihy Hrad Lietava od autorky Ing. Dobroslavy Menclovej.
Kniha je doteraz nevydaným dielom Ing. Dobroslavy Menclovej (1904-1978), známej moravskej odborníčky v oblasti hradnej architektúry, ktorá je autorkou viacerých štúdií a malých monografií o slovenských hradoch. Prezentovaná publikácia približuje dejiny a stavebný vývoj Lietavského hradu a jej vydaním si pripomíname 100. výročie narodenia autorky.

Predložená práca o histórii a stavebnom vývoji Lietavského hradu predstavuje nepovšimnuté a doteraz nevydané dielo Ing. Dobroslavy Menclovej (1904–1978), poprednej moravskej odborníčky v odbore hradnej architektúry. Ako architektka a historička umenia zasvätila štúdiu hradov celý svoj život a svojim obdivuhodným
dielom položila základy odborného bádania v oblasti hradnej architektúry na území dnešného Česka i Slovenska.
Výsledky svojho úsilia zúročila predovšetkým v obsiahlej dvojdielnej práci „České hrady“ (1972) ako aj v množstve štúdií a monografií, spomedzi ktorých sú na Slovensku známe najmä malé monografie hradov Zvolen (1954), Krásna Hôrka (1955), Trenčín (1956), Spišský hrad (1957), Oravský zámok (1963) a iné.
[Kompletnú bibliografiu prác autorky uverejnil P. Valenta: Bibliografie prací ing. Dobroslavy Menclové, In:
Castellologica Bohemica 1, Praha 1989, str. 357–362.]

Veľká časť diela však zostala nespracovaná a tvorí dnes súčasť autorkinej pozostalosti uloženej v Archíve Národního muzea v Prahe.
[Archiv Národního muzea (ANM) – Fond Dobroslava a Václav Menclovci. Za ústretové podmienky pri štúdiu nespracovaného fondu patrí poďakovanie bývalému pracovníkovi ANM, PhDr. Milanovi
Hlinomazovi, ako aj vedúcej ANM, PhDr. Milene Běličovej.]

Pri štúdiu rozsiahlej pozostalosti bol náhodne objavený aj rukopis štúdie o Lietavskom hrade, jednom z najkrajších a najnavštevovanejších hradov horného Považia.
[ANM – Fond Dobroslava a Václav Menclovci, krabica č. 58.]
Po preštudovaní rukopisu sa ukázalo, že ide o hodnotnú a dodnes aktuálnu prácu, ktorá z neznámych dôvodov nebola publikovaná. Presný čas vzniku rukopisu síce nepoznáme, ale z nepriamych údajov ho možno predpokladať medzi rokmi 1937–1940.
[Predpoklad vročenia vzniku rukopisu sa opiera o skutočnosť, že najmladšia citovaná literatúra v štúdii
pochádza z roku 1937, pričom neobjavuje sa v nej dôležité historicko–miestopisné dielo A. Fekete Nagya: Trencsén vármegye, (Budapest 1941), ktoré by autorka určite nevynechala zo širokého zoznamu použitej literatúry.]

S najväčšou pravdepodobnosťou teda vznikol v závere autorkinho pôsobenia na Slovensku medzi rokmi 1930–1938, keď sa spoločne s manželom Doc. Dr. Václavom Menclom venovala terénnemu i archívnemu výskumu našich stavebných pamiatok. Rukopis mal tak zrejme tvoriť základ samostatnej štúdie, aké v tom čase autorka
publikovala o stavebnom vývoji hradov Orava a Devín.
[Stavebný vývoj hradu Orava. In: Slovenský staviteľ VII, 1937, č. 7, str. 141–143; Stavební vývoj hradu Devína. In: Bratislava XI, 1937, č. 1, str. 23–47.]

Keď sme si uvedomili význam štúdie, zrodila sa myšlienka publikovať ju a sprístupniť širokej verejnosti. K výslednému rozhodnutiu o jej vydaní v podobe predloženej knižky nás nakoniec motivovala spomenutá séria malých monografií o slovenských hradoch, ktorú sme mienili týmto obohatiť a doplniť. V snahe zachovať autentickosť textu sme pri prepise a preklade rukopisu dbali na jeho verné zreprodukovanie a redakčné zásahy sa obmedzili iba na štylistické úpravy. Doplnky boli uskutočnené len v neúplných citáciách literatúry, pričom ďalšie dodatky a aktualizácie niektorých poznatkov sme uviedli v samostatnom závere tejto knihy.

Keďže v autorkinej pozostalosti sa nezachovala žiadna grafická alebo fotografická príloha k štúdii, použili sme do publikácie predovšetkým dobové fotografie hradu od V. Mencla a tieto doplnili o ďalšie dobové i
súčasné zábery. Do grafickej dokumentácie sme pritom zahrnuli autorkin pôdorys publikovaný v neskoršej samostatnej štúdii.
[Príspevok k typológii hradov zámkov a kaštieľov na Slovensku, In: Š. Pisoň: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Martin 1973, str. 414.]
Obrazovú časť publikácie sme navyše spestrili aj terénnymi skicami hradu od D. Menclovej približujúcimi pozadie autorkinej terénnej práce.

K vydaniu publikácie by nedošlo bez ústretového prístupu riaditeľa Národního muzea v Prahe, PhDr. Michala Lukeša, ktorému na tomto mieste patrí poďakovanie za poskytnutie ústretových podmienok pre
uverejnenie nespracovaných archívnych materiálov, pričom nemalou mierou sa o výslednú podobu knižky zaslúžili aj mnohí ďalší ľudia, ktorých na tomto mieste nemenujeme.

Veríme, že predkladaná publikácia si nájde svoje miesto nielen u odborníkov z odboru dejín architektúry ale aj u všetkých milovníkov našich kultúrnych pamiatok. Zároveň nás naplňuje radosťou, že táto
knižka oživujúca spomienku na zakladateľské dielo D. Menclovej vychádza v čase, keď si pripomíname sté výročie narodenia autorky.

Martin Bóna

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Václav Mencl a Dobroslava Menclová

Václav Mencl (1905-1978) a Dobroslava Menclová (1904-1978)
Pre oblasť pamiatkovej starostlivosti na Slovensku je dodnes najzávažnejším prínosom priekopnícke dielo manželov Menclovcov. Václav Mencl pôsobí v rokoch 1930-1939 v Štátnom referáte na ochranu pamiatok v Bratislave.

Oravský hrad

Zachovalý rozsiahly hrad, jeden z najmalebnejších hradov na Slovensku, týčiaci sa priamo nad obcou Oravský Podzámok na strmom vápencovom brale 112 m nad hladinou rieky Orava.

Alžbeta Guntherová-Mayerová

(1905-1973)
Do kultúrneho života Slovenska vstúpila začiatkom 30-tych rokov. V roku 1931 začína pracovať ako kustód v Mestskom múzeu Bratislava, kde sa zaslúžila o prvé umenovedné spracovanie zbierok. V rokoch 1936-1942 spolupracuje na vytvorení stálej inštalácie umelecko-historických zbierok v SNM Martin.