Archeologické nálezy na stavbe R4 siahajú do doby bronzovej

Ilustračné foto, zdroj: wikipedia

Unikátny a ojedinelý nález kostrového hrobu skrčenca, pravdepodobne z doby bronzovej, je len nepatrnou časťou rozsiahleho archeologického nálezu, ktorý objavili počas zemných prác na stavbe plánovanej trasy rýchlostnej cesty R4. Archeológovia zatiaľ našli okolo sto objektov. Ako informovala archeologička Lýdia Gačková, okrem kostrového nálezu k unikátnym patrí aj tzv. rabicová spona na opasok, čo by posunulo výskyt západnej keltskej kultúry až na východ Slovenska.

Archeológovia k dnešnému dňu priamo na trase stavby objavili päť archeologických lokalít. Lokality Perín, Milhosť a Seňa (Repiská I) po preskúmaní uvoľnili a zamestnanci spoločnosti Skanska SK, ktorá tu stavia rýchlostnú cestu Košice – Milhosť, pokračujú v stavebných prácach. V ostatných lokalitách výskum naďalej trvá. Lokalitu Seňa (Pri lánoch), najbohatšiu na nálezy, plánujú archeológovia skúmať šesť až sedem mesiacov.

„Okolie Košíc je oblasť s vysokým počtom nálezísk, preto nás pracovníci zo spoločnosti Archeológia Zemplín, s.r.o. vopred informovali o úsekoch stavby, ktoré by mohli byť z archeologického pohľadu významné,“ vysvetlil projektový manažér Skanska SK Ivan Gajdoš. Potom sledovali výkopové práce, aby včas zachytili možné nálezy. Ako uviedla hovorkyňa spoločnosti Skanska Magdaléna Dobišová, pokiaľ bude archeologický výskum trvať do trištvrte roka, neovplyvní harmonogram výstavby cesty.

V lokalite Seňa (Pri lánoch) bolo preskúmaných a zdokumentovaných 47 sídliskových objektov. Ich objav opätovne potvrdil, že lokalita Seňa patrí k najdôležitejším polykultúrnym náleziskám v oblasti Košickej kotliny. „Aktuálny archeologický výskum doložil ako najstaršie osídlenie z doby bronzovej. Pravdepodobne do tohto kultúrno-časového úseku sa radí aj zatiaľ ojedinelý nález kostrového hrobu skrčenca. Možno predpokladať, že je súčasťou väčšieho pohrebiska, nachádzajúceho sa v blízkom okolí,“ povedala Gačková. Najpočetnejšia a najvýznamnejšia je však skupina sídliskových objektov z doby železnej až včasnej doby dejinnej. Časť preskúmaných objektov, interpretovaná ako obydlia, svedčí o trvalejšom osídlení lokality. V ich blízkosti tiež našli kolové jamy ako súčasť konštrukcie stavby a početné hospodárske objekty. Ako uviedla Gačková, množstvo keramických nálezov, pracovné nástroje zo železa a hlinené prasleny dokazujú výrobu textílií. Kostené ozdoby, polotovary a surovina svedčí o jej spracovaní priamo v lokalite. Geograficky výhodná poloha Pri lánoch bola osídlená aj v období stredoveku. Dokladom je objav osobitého druhu výrobno-hospodárskych objektov – pecí s predpecnou jamou, ktoré obsahovali keramický materiál.

V lokalite Seňa sa nachádzajú ešte dve ďalšie náleziská Repiská I a II. Na úseku Repiská I zachytili a následne preskúmali tri archeologické objekty z obdobia praveku a novoveku. V úseku Repiská II počas prekládky sietí lokalizovali zatiaľ sedem archeologických objektov a je vysoký predpoklad, že počas prác objavia ďalšie. V lokalite Milhosť (Lenčov) objavili archeológovia časť sídliska z doby bronzovej. Celkovo preskúmali 36 objektov z tohto obdobia. V lokalite Sokoľany (Kradinab) bolo zachytených zatiaľ 12 archeologických objektov (prevažne žiarové hroby) z mladšieho praveku až včasnej doby dejinnej, ktoré v súčasnosti skúmajú.

Rýchlostná cesta R4 Košice – Milhosť s dĺžkou 14,175 km je súčasťou základného komunikačného systému Slovenskej republiky a je zaradená do siete diaľnic a rýchlostných ciest SR pod označením R4. Zároveň patrí do medzinárodného koridoru v smere od poľského mesta Rzeszow cez Košice, maďarský Debrecen až po Oradeu v Rumunsku. Dielo v hodnote približne 78 miliónov eur realizuje spoločnosť Skanska SK.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Pri výstavbe nájomných bytov našli sídlisko z doby bronzovej

Pri výkopových prácach počas výstavby nájomných bytov s nižším štandardom v obci Abovce v okrese Rimavská Sobota bolo uplynulý týždeň porušené sídlisko z doby bronzovej. „Počas záchranného archeologického výskumu bola preskúmaná časť plochy, na ktorej boli objavené keramické fragmenty pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej (1 500 – 1 100 pred Kr.),“ agentúru SITA informoval archeológ Alexander Botoš z Gemersko-malohontského múzea. Ako doplnil, objavené boli aj nálezy, ktoré možno priradiť k materiálnej náplni kyjatickej kultúry z neskorej doby bronzovej (1 100 – 700 pred Kr.).