neapolská žlť

zlúčenina antimónu a olova – Pb(SbO3)2 alebo Pb3(SbO4)2, žltý pigment rôznych odtieňov používaný v maliarstve. V prírode sa vyskytuje ako minerál bindheimit. Má jemnú štruktúru a značnú kryciu schopnosť. Najstarší známy recept na prípravu neapolskej žlte pochádza z roku 1758, ale jej použitie je doložené už v Babylone a Mezopotámii okolo roku 500 pred naším letopočtom. Jedovatý. Dnešné farby s označením neapolská žlť už neobsahujú žiadne olovo.

bindheimit

 

> žltý pigment

Kategória: Materiály
Tag: mtm, pigment

Vytvorené: 22. novembra 2013 23:11

Upravené: 22. novembra 2013 23:11

Autor: docent

Návrh na zmenu

Odpovede