Hrob

1. sprav. súčasť pohrebiska, druh sepulkrálnej stavby, druh archeologického nálezu, , miesto na uloženie tela mŕtveho, príp. jeho pozostatkov. Niektoré hroby al. skupiny hrobov boli v rámci pohrebiska oddelené ohradou al. žľabom. Prvé ojedinelé hroby boli kostrové. Nachádzali sa na sídlisku, niekedy dokonca priamo v sídliskových objektoch. Ojedinele sa hroby nachádzajú aj v areáli rondelu. Kostry v hroboch ležali prevažne v skrčenej (spánkovej) polohe. Ojedinele sa kostry nachádzajú viac-menej pohodené v sídliskových jamách. Podľa vonkajšieho vzhľadu rozoznávame hrob plochý a mohylu, podľa uloženia pozostatkov do zeme, príp. nad úroveň súvekého terénu podzemný, jamový, nadzemný hrob, podľa spôsobu pochovávania – pohrebného rítu, kostrový, žiarový, popolnicový symbolický. Pozn.: Na tvorbu unifikovaného názvu použijeme názvy “pamätný”, “symbolický” (najmä pri pamiatkach histórie), v príp. archeologického nálezu “kostrový”, “žiarový”; 2. súčasť sepulkrálnych stavieb, malý, viac al. menej stavebne upravený priestor na uloženie rakvy s pozostatkami zomrelého. Druhmi hrobov, situovanými pod zemou sú hrobová jama, hromadný hrob, hrobová komora (ak je krytá náhrobkom, ide o komorový hrob), druhmi, situovanými nad zemou sú hrobová komora v mohyle a loculus v nadzemných hrobových stenách. Pozostatky môžu byť uložené aj bez hrobu v sarkofágoch, a to v mauzóleu, kryptách al. priamo v nadzemnom priestore kostola;

Kategória: Architektúra
Tag:

Vytvorené: 15. decembra 2010 23:12

Upravené: 15. decembra 2010 23:12

Autor: admin_obnova

Návrh na zmenu

Odpovede