Slovensko na mapách v 16. – 20. storočí

Slovenské národné múzeum v Bratislave sprístupnilo 16. marca 2005 na Vajanského nábr. č. 2 unikátnou výstavou s názvom “Slovensko na mapách v 16. – 20. storočí” málo známu kartografickú minulosť Slovenska od začiatkov mapovania jeho územia v 16. storočí až do súčasnosti. Podtémou výstavy sú hranice slovenského územia, ale napríklad aj hranice medzi mestami, panstvami alebo chotármi, čomu je podmienený výber máp.
Mapy patria k najpríťažlivejším prameňom poznávania prírody a spoločnosti, sú jedinečné svojou estetickou pôsobivosťou a faktografickou presnosťou zobrazovaného terénu. Podávajú ucelený a plastický obraz o krajine v období svojho vzniku. Na výstave budú vystavené významné mapové diela zo slovenských archívov, ktoré dokumentujú prácu kartografov minulých storočí. Technické vybavenie kartografa ? meracie prístroje a pomôcky zo slovenských múzeí zase dokumentujú vývoj meracej techniky a dekoratívne dopĺňajú a oživujú výstavu.

Do vzniku Československej republiky v roku 1918 tvorilo územie Slovenska integrálnu súčasť Uhorska, jednej z častí habsburskej monarchie. Dovtedy nachádzame Slovensko na celouhorských mapách ako ničím neodlíšené územie v rámci Uhorského kráľovstva. Slovensko ako samostatný administratívny a štátny útvar nájdeme až na mapách z 20. storočia.

Dejiny mapovania územia Slovenska prezentujú kartografické diela od najstaršej mapy zobrazujúcej územie Slovenska od Lazara (Rosetiho ?), vydanej v roku 1528 v Ingolstadte a mapy od Jána Sambuca, trnavského rodáka a humanistického vzdelanca z roku 1579, ktorá vyšla vo viacerých vydaniach aj v 17. storočí. Unikátne sú aj mapy z obdobia tureckej expanzie zo 16. a 17. storočia. Nasledujúce 18. storočie prezentujú práce kartografa slovenského pôvodu Samuela Mikovíniho (1700 – 1750), ktorý na základe astronomických meraní vytýčil základný poludník prechádzajúci severovýchodnou vežou Bratislavského hradu, nazývaný tiež meridianus Posoniensis alebo bratislavský poludník. Aj v všetky ostatné vystavené mapy z 18. storočia sú výnimočnými a mimoriadne príťažlivými dielami.

Verejnosť sa môže zoznámiť aj vrcholnými kartografickými zobrazeniami celého územia Slovenska v 18. storočí, ktorými boli najmä mapy prvého vojenského mapovania (1769 – 1785) vyhotovené v jednotnej mierke 1 : 28 800. Tieto mapy boli do roku 1918 utajené a slovenskej verejnosti sú málo známe.

Kartografická presnosť a technické spracovávanie máp sa zdokonaľovalo v období druhého (1806 – 1869) a tretieho vojenského mapovania (1869 – 1887). Výsledkom hlavne tretieho vojenského mapovania boli natoľko presné a dokonalé mapy, že ich len s malými úpravami a doplnkami prevzala (reambulovala) aj Československá republika, jeden z nástupníckych štátov Rakúsko?Uhorska.

Po prvýkrát sa verejnosť má možnosť oboznámiť aj s hraničnými mapami nedávnej minulosti, doteraz verejnosti nikdy neprezentované (napríklad návrh hraničnej čiary podľa Trianonskej zmluvy v lokalite Salgótarjánu, Šomošová, návrh hraničnej čiary pri obci Tachty, okres Rimavská Sobota z 20-tych rokov 20. storočia alebo mapy po rozdelení Československa v roku 1939).

V priebehu 20. storočia sa mapy doplňovali a spresňovali leteckými meračskými snímkami a ortofotosnímkami, ktoré tvoria základnú bázu moderných máp “digitalizovaného” obdobia kartografie 21. storočia.
Výstava bude prínosom nielen pre odbornú verejnosť, ale iste osloví aj široké spektrum obyvateľstva, ktoré zaujme komlexný prehľad vývoja mapovania slovenského územia od jej počiatkov do súčasnosti.

Výstava potrvá do 27. apríla 2005
Múzeum je otvorené okrem pondelka každý deň od 9.00 do 18.00
Kurátori výstavy: PhDr. Elena Machajdíková, PhDr. Bohuš Klein, PhD
Usporiadatelia: Slovenské národné múzeum, Ministerstvo vnútra

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…