ako reštaurovať bankovky

  • matokubo1

    člen
    17. júna 2016 o 9:20

    Dobrý deň našiel som tuto diskusiu aj teraz.

    Prečítal som si zopár príspevkov a v niektorých odznelo, že sa bankovky neoplatia reštaurovať. No ja som reštaurátor a reštaurujem aj bankovky, je zopár zberateľov krotím sa to oplatí kúpiť bankovku ktorá je poškodená a tým pádom je lacnejšia a dať si ju zreštaurovať a mat ju v zbierke „v lepšom stave“. Samozrejme sa v niektorých prípadoch dá v priesvite zistiť, že bankovka je dopĺňaná, ale keď sa s tým človek výhra tak výsledok prace je uspokojiví. V domácom prostredí by som to asi neodporúčal, treba na to mat zázemie dielne.

  • culla1

    člen
    2. novembra 2011 o 23:09

    Vzhľadom na navrhovaný postup (žehlenie) odporúčam obrátiť sa na licencovaného (,vyštudovaného v obore papier, odborníka) reštaurátora, ktorý na základe konkrétneho objektu a poškodenia stanoví konkrétny postup rešteurovania.

  • culla1

    člen
    2. novembra 2011 o 23:03

    Konkrétny postup sa vsťhuje na konkrétny predmet, ku každej reštaurovanej veci sa pristupuje individuálne…

  • smrtakovec

    člen
    15. augusta 2011 o 16:18

    Dobrý den, (danicaa) moc prosím jak opravit malinko natrženou bankovku a jak ji vyrovnat bezpečně někde jsem četl žehlením???? Děkuji za odpoved

  • laco68

    člen
    28. mája 2010 o 20:59

    Mazoslav – prečítal som si DôKLADNE všetkých 62 príspevkov, ktoré sú na tomto fóre od Vás, ale ani v jednom z nich (až na ten, ktorý spomýnam) som nenašiel nič konkrétne. Mohol by ste ma prosím upozorniť na nejaký konkrétny príspevok, kde ponúkate nejaký konkrétny postup? Vopred ďakujem za odpoveď.

  • mazoslav

    člen
    25. mája 2010 o 17:00

    Dobrý deň, pokúšal som sa trocha natienit co by sa dalo použiť na domáce čistenie a konzerváciu v predhcádzajúcich príspevkoch. Dúfam že Vám to k niečomu bude a že aspoň Vám to nepríde komické…

  • laco68

    člen
    20. mája 2010 o 21:21

    No v prvom rade Dobrý deň.
    Neviem ako začať tak asi tým, že patrým k ľuďom pre ktorých je NOTAFÍLIA (nie numuzmatika) veľkým hobby. Po dlhom, dlhom pátraní na internete som objavil táto stránku a ešte keď som v nej objavil tému “ako reštaurovať bankovky” tak som sa veľmi potešil, že sa konešne niečo dozviem o reštaurovaní a konzervovaní bankoviek. Prečítal som celú tému (doteraz 22 príspevkov) a nedozvedel som sa vôbec nič . Jediná odpoveď na otázku ktorú zadala danicaa bola tá ktorú napísal Mazoslav:

    Alebo aj s málom sa dá pomoct, odkyseľovať sa dá minerálkov Magnesia( perliva), prach sa dá z povrchu vytrieť štetčekom s nastrúhanou bielou gumou, nepravý japonský paier na podlepenie sa dá vyrobit aj doma v mixéry a vprípade podivných škvrín s roznymi odtienmi( vačšinou plesne) sa dajú odstrániť etanolom v lepšom prípade butanolom z lekárne..
    Stači si nájsť postup, zájsť do drogérie a zábava može začať

    Bol by som VEĽMI, VEĽMI, VEĽMI rád, ak by sa tu našiel niekto, kto by mi poradil, ako sa dá v domácich podmienkach bankovka “reštaurovať”. To slovo reštaurovať som dal do úvodzoviek, lebo mám pred ním rešpekt a laicky by som povedal, že mi ide skôr o to ako bankovku zbaviť nečistot, nerovností (zvlnené okraje), stopy po preložení, ohnuté rohy a podobne. Jednoducho povedané ide mi o to ako dostať bankovku do stavu, aby sa čo najviac podobala stavu, keď vyšla z tlačiarne.
    Mám v zbierke dosť bankoviek (menej aj viac vzácnych) a chcel by som si ju čo najviac skrášliť a ošetriť.
    Takže ak existuje nejaký spôsob, ktorý by som mohol použiť v domácom prostredí s pomocou prostriedkov nachádzajúcich sa v domácnosti, prípadne ktoré sa dajú zakúpiť v drogérii, lekárni, zadovážiť v nejakom labáku a podobne tak všetkých prosím MOC, MOC, MOC o radu.
    Viem, že sú ľudia, ktorým by som mohol svoju zbierku zveriť a požiadať o zreštaurovanie, ale ako som už napísal Notafília je mojím veľkým hobby a veľmi by ma potešilo ak by som s tým vedel spraviť niečo svojpomocne. Už len ten pocit, že som niečo dokázal by ma veľmi potešil.
    Na závar MOC ďakujem za každú radu.

  • mazoslav

    člen
    24. apríla 2010 o 8:21

    Nechcem nikoho osočovať, ani som to nerobil, ale ani nikoho neoznačujem za popleteného alebo za človeka čo sa tejto téme absolútne nerozumie.
    Myslím že tu nikto nieje dostatočná autorita, aby si to mohol dovoliť.
    Mám to štastie spolupracovať a učiť sa práve od takýchto autorít, preto si dovolujem tvrdit to čo tvrdím. (samozrejme je to stále len moj názor)
    7-9. sebtembra sa koná Konferencia konzervátorov-reštaurátorov v Uherskom Hradišti ( čo pre nás Slovákov sa vyskytne taká skvelá dojazdnosť raz za 10 rokov na takúto výbornú akciu, obvzlášt z Trenčína pán Docent :) rád by som túto diskusiu presunul tam, pretože písať o tom už asi nemá zmysel.

    Všetkým želám pekný víkend

  • danicaa

    člen
    23. apríla 2010 o 17:29

    pre docent: Všetky definície sú výtvorom človeka, človek sa mýli….Len si myslím že nič nieje definitívne….

    pre mazoslav
    Okrem trochu popletenej mienke o “ko, re” (v ČR a SR! ) musím ešte podotknúť, že je sice podstatné vyjadriť sa k určitým témam, ale nie za každú cenu.
    Ešte malá rada od človeka ktorý tiež robí chyby, stačí si príspevky niekoľkokrát prečítať aby si naozaj zareagoval na to o čom sa baví.

    pre všetkých…. Bavíme sa spoločnej záľube, nieje tu priestor na osočovanie a obviňovanie….mýlim sa?

  • mazoslav

    člen
    23. apríla 2010 o 15:07

    no ja už len dodám, že možno tie hranice nie sú až tak jasné ako tvrdí Docent, resp. existujú činnosti v konzervovaní ktoré priamo nadväzujú na reštaurátorské postupy.
    a Docent…Ja som o obrazoch písal len preto lebo to ako príklad (Durer) uviedol Mazoslav.
    a tiež si myslím, že to čo písal Mazoslav má od reality (tej slovenskej) ďaleko

    Priznávam že so Slovenskou realitou možnosti konzervovania som sa osobne stretol iba raz a bol som riadne sklamaný.
    Ovšem to čo som písal som bral viac menej ako všeobecnú záležitosť nevsťahovanú na konkrétne možnosti na Slovensku.
    Zato že sa na konzervátorov a konzerváciu u nás zrejme hladí ako menejcenného malého bratčeka reštaurovania neovplivňuje fakt, že inde a to stačí íst do ČR pristupuje ako neoddelitelnú súčasť.
    Pán Docent, zaújamlo by ma či tento akademický nick má niečo spoločné s Vaším vzdelaním keď si dovolujete posudzovať skúsenosti druhých podla ich názoru na konzervovanie-reštaurovanie?
    Venujem sa chémii už 10 rokov a ztoho 6 konkrétne chémii v konzervovaní-reštaurovaní a myslím že nejaké skúsenosti už mám.
    Podla vašich príspevkov súdim že ste skúsený praktik a určite by som sa mohol od Vás niečo priučiť, ale trocha rešpektu aj z vašej strany by nezaškodilo.
    Opravedlnujem sa za vyvolanie diskusie Off-toppic

  • tanter

    admin
    23. apríla 2010 o 11:04

    no ja už len dodám, že možno tie hranice nie sú až tak jasné ako tvrdí Docent, resp. existujú činnosti v konzervovaní ktoré priamo nadväzujú na reštaurátorské postupy.
    a Docent…Ja som o obrazoch písal len preto lebo to ako príklad (Durer) uviedol Mazoslav.
    a tiež si myslím, že to čo písal Mazoslav má od reality (tej slovenskej) ďaleko

  • docent

    člen
    23. apríla 2010 o 2:30

    Danicaa, ale ja som nepísal o zbieraní ale ODKLADANÍ :wink: . Skús sa popýtať známych, kolegov, či si odložili nejakú mincičku alebo bankovku a uvidíš.

    mazoslav, myslím, že sa fatálne mýliš a tvoje predstavy o konzervátorskej praxi mi pripomínajú výcuc z wikipédie. Je zrejmé, že si v živote nevidel konzervátorskú “šmikňu” ani ten nadšený kolektív konzervátorov využívajúcich nákladnú ale zato skvelú techniku. O nadšených reštaurátoroch radšej pomlčím. O čom to píšeš, kde to berieš.
    Hranica medzi konzervovaním a reštaurovaním je jasná, ale nevyhovuje komerčným reštaurátorom a preto sa stráca v smogu odborných kecov. Nevyhovuje ani múzejnému menežmentu, pretože priznať ju by znamenalo priznať katastrofálny stav ochrany nášho kultúrneho dedičstva. Všetko musí byť hlavne odborné, veľmi náročné a nevyčísliteľné aby sa to dalo patrične vykázať. Lenže to sme sa už riadne vzdialili od pôvodnej témy a preto si ukladám LOCK.

  • mazoslav

    člen
    22. apríla 2010 o 18:04

    To že Ko-re zásah zvýši cenu predmetu nielen finančnú je vo vačšine prípadova asi fakt.
    Ale nemožem uveriť že konzervovanie by malo všeobecne zaberať menej času, ako reštaurovanie. Aj ked presne nechápem o čom sa bavíme, pretože neviem podľa čoho by si chcel určiť kde je hranica kedy prestaneš konzervovať a začínaš len reštaurovať….myslím že to nieje vec názoru ten pojem je jednoducho neodlúčitelný…okrem toho je to medzinárdne uznaný pojem.
    K tej hnusnej finančnej stránke :), vybavit labak je jedna vec. Tá druhá mať v nom potrebných ludi, prevádzka vacsiny zariadeni na konzerváciu je tiež nákladná( pieskovačka, deionyzačná aparatúra, sušičky, ultrazvuke vane a tužky,sterilizačné komory, liofilizačné komory ….), chemikálie, ktoré sa mínajú. Pre vačsinu predmetov je na zvolenie konzervačného postupu potrebná analýza….také snímky so SEM alebo RTG snímky nebudú zadarmo. Oproti tomu reštaurátorský ateliér sa vybaví za desatinu ceny labáku aj s vybavením , náklady na chod sú minimálne a vačšinou si reštaurétor vystačí aj sám.

  • danicaa

    člen
    22. apríla 2010 o 16:34

    Rada by som reagovala na niektoré vaše myšlienky:
    Mazoslav:
    Ja si myslím že tieto dva pojmy neodlúčitelne patria k sebe, takže moc nemá zmysel ich chápať oddelene. Okrem toho pri konzervácii premdetov je potrebné zvadča zložitejšie vybavenie a veľa krát sú potrebné analýzy.
    Z tohto Hĺadiska si myslím že je konzervácia finančne náročnejšia ako samotné reštaurovanie. Samozrejme záleží na charaktere predmetu.

    Otázka analýz súvisí s konzervovaním rovnako ako s reštaurovaním. Čo sa týka finančného ohodnotenia za ošetrené dielo, cena je individuálna a vplýva na ňu celá škála faktorov.

    reštaurovanie/konzervovanie
    Budem citovať z práce jedného reštaurátora pôsobiaceho v Prahe:
    (Vopred sa ospravedlňujem za interpunkciu…)

    Už samotný pojem “restaurování” je z tohoro hlediska problematický a proto navzdor v češtině zakořeněným zvyklostem, je tento pojem v zahraniční literatuře zastupován pod pojmem konzervace. Veškerá umělecká díla už v samotném momentu svého vzniku vypadali jinak než dnes. Objekty stárnou a pruběh stárnutí souvisí s jejich materiálovým složením, zpusobem jejich použití, podmínkami jejich uložení. Je to proces nenávratný a nevyhnutelný a proto”snaha o návrat k puvodnímu stavu patří ke konzervátorské mytologii. Restaurováním/ renovovaním objekt nemění svou “stárnoucí” podstatu, získává pouze mladistvý vzhled díky make – upu.

    pre Docent:…Každý beduín žijúci na území Slovenska si koruny vymenil za € ale my ostatní, aj keď nie sme zberatelia, sme si niečo z mincí i bankoviek odložili….

    Myslím že len nepatrné percento (z celkového počtu v SR) ľudí trpí zberateľskou vášňou. Navyše aj vďaka tomu že sa nám z minulých dôb zachovalo len obmedzené množstvo historických predmetov je práca konzervátorov a reštaurátorov taká vzácna (mala by byť).

    ….Predpokladám, že patríš k nežnému pohlaviu a to nezbiera, neodkladá staré krámy ale kupuje nové. Ťažko teda pochopíš hlbiny zberateľskej duše…

    Predpoklad je správny ale s tým rozdielom že oproti iným ženám neohováram, snažím sa rozmýšľať a hlavne ODKLADÁM!
    :) …ale to už je z iného súdka.

  • docent

    člen
    22. apríla 2010 o 14:04

    Danicaa, ja by som to napísal takto – nie príchod eura ale jeho prevzatie SR “prináša skutočnosť, že zaniká jeden zo znakov štátnosti”. Každý beduín žijúci na území Slovenska si koruny vymenil za € ale my ostatní, aj keď nie sme zberatelia, sme si niečo z mincí i bankoviek odložili. Z nostalgie, piety… čo ja viem. Okrem toho numizmatici a všetky múzeá urobili to isté. Predpokladám, že keby som mal za všetky odložené slovenské koruny euráče, nemusím do konca života nič robiť, len si užívať. Predpokladám, že patríš k nežnému pohlaviu a to nezbiera, neodkladá staré krámy ale kupuje nové. Ťažko teda pochopíš hlbiny zberateľskej duše.

    mazoslav – pokiaľ existuje vedná disciplína, ktorú niektorí nazývajú muzeológia (teória riadeného / múzejného zberateľstva) musí mať vybudovaný terminologický aparát. Pokiaľ ťa to zaujíma tak v slovenskej terminológii znamená

    konzervovanie múzejného typu
    (teda nie uhoriek alebo bicykla)
    konzervačný zásah, postup alebo postupy spomaľujúce alebo dočasne zastavujúce zmeny (degradáciu, poškodzovanie), ktorým podlieha každý materiál v čase. Postupy odďaľujúce zánik dokladu (zbierkového predmetu) bez zásahu do jeho hmoty. Doklad ostáva v analytickom stave, t. j. stave, ktorý je výsledkom jeho účasti vo sfére objektívneho bytia človeka, vrátane neskorších zmien a doplnkov – analytická konzervácia.

    múzejné reštaurovanie
    reštaurátorský zásah, súhrn postupov vedúcich k navráteniu dokladu do pôvodnej, prieskumom určenej, overenej a potvrdenej podoby s minimálnou stratou informačnej, historickej a estetickej integrity.

    Z definícií vyplýva, že predmet


    by sa po konzervačnom zásahu nemal vizuálne zmeniť ale má predĺženú životnosť.


    Po reštaurátorskom zásahu sa jeho vzhľad zmení, je čistejší, farby sú živšie a má predĺženú životnosť, pretože reštaurátor vykonáva aj záverečné konzervovanie.

    Pokiaľ by sme prirovnali konzervačno-reštaurátorské pracovisko múzea k nemocnici, reštaurátor je pán doktor, ktorý môže zlomeninu napraviť a konzervátor sestrička, ktorá zlomenú nohu môže len zafixovať. Z toho vyplýva aj náročnosť práce v oboch profesiách a tým aj ohodnotenie.

    tanter, bavíme sa o bankovkách (!) a nie nábytku alebo obrázkoch. Tržná cena 50 rentermárk (stav ako na prvých dvoch obrázkoch) je cca 80 € alebo 2000 Kč. Odpracoval som 5 hodín a 24 minút 8O za čo by si automechanik zarátal 183,6 €. Ja som lacnejší ale aj tak si nemyslím, že by ju vlastník predal za 100 €. Pokiaľ je to súčasť zbierky je všetko v poriadku. Pokiaľ je to na predaj… íííha.

Prihláste sa, aby ste mohli odpovedať.

Pôvodný príspevok
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz