Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja.

Označené: 

  • Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja.

     vlcik-tlcik aktualizované pred 6 rokov, 10 mesiacov 6 Členovia · 46 Príspevkov
  • vlcik-tlcik

    člen
    21. septembra 2014 o 11:08

    [quote=Porsena]Pekne pekne, ZSE má v pláne tam urobiť múzeum, edukačné centrum a kaviareň. Dúfajme, že sa im to podarí.[/quote]

    Podarilo.

    http://style.hnonline.sk/byvanie-807/studenti-zachranili-historiu-v-piestanoch-630518

  • vladyka

    člen
    19. apríla 2012 o 15:53
  • vladyka

    člen
    19. apríla 2012 o 15:46

    V rámci Vedeckej konferencie s názvom Trnava v rokoch 1939 – 1989 (25. – 26. apríla 2012, Aula Pázmáneum Trnavskej univerzity.) bude vo Štvrtok 26. apríla 2012 o 11:20 hod. na programe príspevok

    “Miroslav Sabol

    (Historický ústav SAV Bratislava):

    PRIEMYSELNÝ ROZVOJ TRNAVY PO ROKU 1945″.

    Viac o akcii na http://www.trnava.sk/new/aktuality_read.php?readmore=3581

  • vladyka

    člen
    31. januára 2011 o 10:05

    Naďabil som na takýto jedinečný záber – pohľad trnavský Cukrovar “z vtáčej perspektívy” – ešte pred úpravou/prestavbou v 20.rokoch 20.stor., z r. 1904.

    A samozrejme, mimo komplex samotný, je veľmi dobre vidieť aj stav vtedajšej urbanizácie okolia….

    výrez Cukrovaru

  • vladyka

    člen
    8. novembra 2010 o 22:01

    Na margo vyssie spominanej zastavby na Kollarovej ul.

    V nie tak davnom aprilovom cisle trnavskych Noviniek z radnice bola uverejnena takato fotografia :

    s popisom
    Trnava 1892. Pohľad na mesto „od železnice“ zhotovil trnavský fotograf Edmund Violand v roku 1892. Obraz bol uverejnený vo výročnej správe Arcibiskupského gymnázia v Trnave na rok 1893.

    Tu je vidiet rovnaky plot , komin, stavby ako na vyssie popisovanom pohlade z Treumannovej sladovne.

  • vladyka

    člen
    2. novembra 2010 o 23:07

    Este jeden objekt ma napadol….
    Primarne ide o hat pre regulaciu rie(c)ky Trnavka, pre potreby Cukrovaru a mal aj sekundarne vyuzitie – vyssi stav vody umoznoval vyuzivat tok ako, no dnes by sme to nazvali prirodne kupalisko (a potm dalsie, zvane “Kildajch”,…atd.).

    Takto to vyzeralo pred rokom

    a dnes ….:

  • vladyka

    člen
    2. novembra 2010 o 22:35

    Znova chválim chválim :).
    Upozorním na jednu zaujímavosť. Na tej starej čiernobielej pohľadnici je na ľavej strane v pozadí nejaká malá fabrička – pozdĺžna budova s komínom pre fasádou. Veľmi by ma zaujímalo, čo to pôvodne bolo. Budova stojí dodnes, je to na Kollárovej, hneď vedľa Irish pubu, aj v tejto budove je dajaká reštika, či jedáleň a dole je pohostinstvo Velvet. Vyzerá to tak, že tá skladištná budova, v ktorej je dnes Irish Pub, slúžila pôvodne tiež potrebám tejto “fabričky”.

    Co som iba pocul, tak tam byval za sociku masokombinat (?, alebo nejaky masopriemyselny podnik) a pred tym, v zaciatkoch republiky sklad jacmena. Ale este sa posturam v archive…. :D

    aktualny pohlad z Kollarovej ul. :

    a zozadu – z ul Bozeny Slancikovej-Timravy/L. Podjavorinskej.

  • porsena

    člen
    1. novembra 2010 o 21:02

    Znova chválim chválim :).
    Upozorním na jednu zaujímavosť. Na tej starej čiernobielej pohľadnici je na ľavej strane v pozadí nejaká malá fabrička – pozdĺžna budova s komínom pre fasádou. Veľmi by ma zaujímalo, čo to pôvodne bolo. Budova stojí dodnes, je to na Kollárovej, hneď vedľa Irish pubu, aj v tejto budove je dajaká reštika, či jedáleň a dole je pohostinstvo Velvet. Vyzerá to tak, že tá skladištná budova, v ktorej je dnes Irish Pub, slúžila pôvodne tiež potrebám tejto “fabričky”.

  • vladyka

    člen
    1. novembra 2010 o 11:55

    Treumannova sladovna okolo r. 1920 – pohlad z najvyssej budovy tovarne.
    Budova vpravo – prizemny dom s manzardovou strechou je vila tovarnika. Po r. 1948 tam bola materska skola, neskor ju prestavali na budovy banky (TB). Ta sa odtial medzicasom tiez odstahovala a budova je dnes prazdna. Ta vysoka budova dnes tvori ukoncenie bloku sladovnickych budov a ta nizsia budova v pravom dolnom rohu je dnes prestavana a nadstavana pre potreby hotela Prestige.

    Dnes to z pohladu zo Sladovnickej ul. vyzera takto – vpravo spominana v. vila.


    Sladovňu vybudovali v 2.pol 19.stor. v časti pôvodnej jezuitskej, neskôr univerzitnej záhrady nazývanej Stella (Hviezda – podľa hviezdicového tvaru cestičiek v tejto záhrade – viď. napr. mapa mesta z r.1727).
    V r. 1810 v tejto záhrade dala rodina Valcovcov najrozsiahlejší pivničný komplex v okolí, ktorý dodnes využíva táto sladovňa.

  • vladyka

    člen
    31. októbra 2010 o 18:42

    prikladam jeden starsi pohlad na mesto – z juhu… predpokladam lokalitu cca od Treumannovej sladovne. Predpokladam, ze komin vpravo je spominana tehelna na Sladovnickej.

  • vladyka

    člen
    25. októbra 2010 o 12:10

    Druh obrázok odspodu nie sú Coburgove závody, ale vozovka teda ŽOS. Otvorená boli tuším v roku 1925, bol to podnik štátnych železníc.

    …hm…pardon :) vdaka za opravu…pravda, pravda.
    Takze spravny popis (zopakujem) je

    Vozovkárke závody ŽoS otvorene r.1925 ako podnik štátnych železníc. Ako si spolocnost v profile sama spomina:”…v auguste 1925 zamestnanci firmy Vozovka vykonali prvú revíziu nákladného vozňa CRN 111 885.”

    pohlad v 30-tych rokoch

    a dnes

  • porsena

    člen
    25. októbra 2010 o 8:40

    Ďakujem Ti veľmi pekne Vladyka za dopĺňanie tejto témy :), nemám príliš čas na vkladanie ďalších obrázkov.
    Už len trošku doplním a opravujem drobnú chybičku:
    Druh obrázok odspodu nie sú Coburgove závody, ale vozovka teda ŽOS. Otvorená boli tuším v roku 1925, bol to podnik štátnych železníc.

  • vladyka

    člen
    24. októbra 2010 o 22:14

    2 Porsena:
    …neskoro som si vsimol, ze si link na Register tehliarskych znaciek par postov spat vlozil. Bohuzial, neviem editovat svoj post, takze iba takto. :(

    A na “4. tehelnu” som v tej chvili zabudol (hanba mi) – jasne ze ide “Schenk a Roth”-ovu tehelnu…

    Pre doplnenie tehliarskej temy pripajam zopar prikladov, pre uplnost informacii, ktore sme to nacali… (kliknite na obrazok pre vacsi zaber) :

    tehla z Reidnerovej tehelne

    tehla z Demeterovej tehelne

    a nakoniec tehla z “Schenk-Roth” tehelne

    ************************
    Pipajam k teme a vyssie uz uvedenym objektom, zopar dalsich prikladov trnavskej industrialnej architektury (z knihy Trnava 1238-1938 a dobovych pohladnic) :

    Figaro – budova dodnes stojaca, i ked s pocetnymi pre-/nad-/pri-stavbami

    Cukrovar – detto, i ked uz par rokov neplni svoju funkciu, a chatra. Patri sukromnemu vlastnikovi a uz dlhsi cas sa hlada vyuzitie nielen pre nu, ale i celeho cukrovarskeho arealu.

    Mestske parne kupele – postavane r.1931 (ludove, parne, vanove, slnecne a ritualne odd.). Vybudované podľa projektov Ing.arch. Floriansa a Schreibera.
    – Este za socializmu plnili svoju funkciu, no od 90-tych rokov pustnu – a tusim na prizemi je dnes svadobny salon, inak osud vnutra viac-menej neznamy…

    povodna zeleznicna stanica – dodnes stojaca, po rekonstrukcii

    Mestska plynaren – uz neexistuje, byvala v miestach za parnymi kupelni,za mestskou ubytovnou na Kollarovej. ul

    Turbocentrala Zsl.elektrarni – postavena r. 1940

    Coburgove zavody, dnes TAZ

    Treumannova sladovna na Sladovnickej ul. – z roku 1893, areal zahrnajuci komplex klasicistických pivnic z roku 1810

    …a pripajam napr. aj takyto clanok : http://trnava.sme.sk/c/5527703/technicke-skvosty-prehliadame-v-trnave-ich-je-dost.html

  • vladyka

    člen
    24. októbra 2010 o 16:34

    predpokladám, za na tomto zábere JV časti mesta, z r. 1931 vidieť komín posledne spomínanej tehelne na Sladovníckej…. (?). Myslim si, ze na Demeterovu to je uz privelmi vpravo od Muzea…

    Ten komín patril tehelni Schenk a Roth, ktorá vznikla v roku 1906. Staršia “tehliareň”, označená ako téglavető bola od nej ešte južnejšie.
    Tehelňu Schenk a Rothy arizoval za slovenského štátu Dr. Ivan Kováč a jemu bola po druhej svetovej vojne znárodnená.
    Vdaka za info…. zapisujem… ;)

    A čo sa týka toho korcsolyató:
    Po maďarsky je to doslova rybník na korčuľovanie. Bolo to verejné mestské klzisko. Dá sa predpokladať, že zaniklo niekedy najneskôr za 1. ČSR, pretože na mape z roku 1938 tam už stoja iné stavby.
    Mozem ti 100% “povedat”, ze uz v 20.rokov (20.stor) tam nic take nebolo. Korculovalo sa na Rybniku ked zamrzol, a taktiez v Orolskej zahrade (za Kostolom sv. Heleny).
    Na tej mape je niekolko zaujimavych veci (ktore su tiez mimo tuto temu, tazke to uz necham tak… )

    Ale k teme – pokial sa to niekomu zide, pripajam Register tehliarskych značiek na Slovensku : http://www.laterarius.eu/

  • porsena

    člen
    24. októbra 2010 o 15:28

    predpokladám, za na tomto zábere JV časti mesta, z r. 1931 vidieť komín posledne spomínanej tehelne na Sladovníckej…. (?). Myslim si, ze na Demeterovu to je uz privelmi vpravo od Muzea…

    Ten komín patril tehelni Schenk a Roth, ktorá vznikla v roku 1906. Staršia “tehliareň”, označená ako téglavető bola od nej ešte južnejšie.
    Tehelňu Schenk a Rothy arizoval za slovenského štátu Dr. Ivan Kováč a jemu bola po druhej svetovej vojne znárodnená.

    A čo sa týka toho korcsolyató:
    Po maďarsky je to doslova rybník na korčuľovanie. Bolo to verejné mestské klzisko. Dá sa predpokladať, že zaniklo niekedy najneskôr za 1. ČSR, pretože na mape z roku 1938 tam už stoja iné stavby.

Prihláste sa, aby ste mohli odpovedať.

Pôvodný príspevok
0 z 0 príspevkov June 2018
Teraz