Funkcionalistická architektúra 20. storočia

  • Funkcionalistická architektúra 20. storočia

     palo aktualizované pred 11 rokov, 1 mesiac 1 Člen · 4 Príspevkov
  • palo

    admin
    29. apríla 2010 o 17:36

    Sociológ Zygmunt Bauman, keď hovorí, že mesto Brasília je neľudské. S oddelením zón ľudia stratili aj možnosť náhodne sa stretávať. „Dohodnúť si rande na jedinom plánovanom fóre na Námestí ozbrojených síl bolo podľa obľúbeného vtipu to isté, ako sa stretnúť na púšti Gobi.“ K syndrómu zvanému brasilitída patrí absencia davov, prázdne nárožia, anonymné priestory a otupná monotónnosť prostredia bez vzrušenia, radosti, zmätku. „Brasília by možno dokonale vyhovovala životu ľudí splodených v skúmavke, bytostiam, ktoré by spájali administratívne a právne definície,“ odsudzuje Bauman v knihe Globalizácia. „Pre všetkých ostatných je to mesto ochudobnené o všetko naozaj ľudské, všetko, čo napĺňa život zmyslom a pre čo sa oplatí žiť.“
    Zdroj: cestovanie.sme.sk

  • palo

    admin
    29. apríla 2010 o 17:12

    v Brazílii politici od konca 19. storočia plánovali nové hlavné mesto, ktoré nahradí multikultúrne Rio de Janeiro. V roku 1956 čerstvý prezident Juscelino Kubitschek de Oliveira rozhodol, že metropola Brasília vznikne na stredozápade krajiny. Plánoval, že odbremení preľudnené pobrežie, naštartuje brazílsku ekonomiku a vytvorí novú identitu, odlišnú od Ria de Janeiro, ktoré je zaťažené históriou, hlavným mestom kolónie bolo od roku 1763. Hlavným architektom mal byť vtedy už renomovaný Oscar Niemeyer. S učiteľom Lucíom Costom si podelili úlohy. Kým Costa navrhne urbanistický plán, jednotlivé vládne budovy naprojektuje Niemeyer.
    Zdroj: cestovanie.sme.sk

    Jak známo, město založil president českého původu Juscelino Kubitschek, ten je zde pohřben, je zde jeho muzeum, pomník, most, a vůbec je osobou, která je předmětem značné úcty. My, kterým je více nežli ±, si vzpomeneme na první fotografie města, v časopisech, které nám museli nahradit stranovládním úřadům nevítané cestování, na filmové týdeníky, a později na film „Muž z Ria” s Belmondem a záběry z rozestavěného centra města. „Bisavô“, to jest pradědeček presidenta Kubitscheka, se jmenoval João Nepomuscky Kubitschek (zajisté tedy Kubíček). JK je tedy v Brazílii, společně s Menino Jesus de Praga – Pražským Jezulátkem, nejznámějším Čechem. To Jezulátko můžete vidět i mimo římskokatolické kostely. V museu JK je i Masarykův řád, patně udělen V. Havlem. Kubitschek za poněkud nejasných okolností zemřel v v době vojenské diktatury v roce 1976. Na hrobce je pouze nápis “O Fundador” – Zakladatel.

    Italský svatý, Don Bosco, zakladatel Salesiánů, prorokoval roku 1883, že město, tam kde je dnes Brasília, bude centrem Nové civilizace. To snad není třeba rozvádět. O věcech zřejmých se nepřeme . I když zatím to je jen v jemném náznaku. Snad by se Salesiáni měli vyjádřit.

    “ In 1883, an Italian priest named Dom Bosco had a strange dream of a land abundant in precious metals and oil that would be discovered between the 15th and 20th parallels. „There a grand civilization will appear, a Promised Land flowing with milk and honey,“ the priest recorded in his journal. „ These things will happen in the third generation.“ .Many believe that Brasilia, situated between the 15th and 16th parallels, is that place. The man who made the city a reality, former Brazilian President Juscelino Kubitschek, thought so…”

    Takže Lúcio Costa (Lucio Marçal Ferreira Ribeiro Lima Costa), narozen 27. února 1902 ve francouzském Toulonu – zemřel mlád, 13. června 1998 v Rio de Janeiro – a Oscar Ribeiro de Almeida Niemeyer Soares Filho, narozen 15. prosince 1907 (!!), dosud nesmlouvavě a zatvrzele živ v současnosti patrně nejstarší komunista světa, viz ZDE a ZDE. Přítel o hodně mladšího šohaje Fidela Castra a v letech 1992 až 1996 předseda nejstarší z dosud aktivních politických stran Brazílie Partido Comunista Brasileiro (PCB) (k tomu doporučuji film “Olga”) a Carlos Leão, Affonso Eduardo Reidy, Jorge Moreira, Ernani Vasconcellos a Le Corbusier (coby poradce) zahájili práci na vybudování Města Utopia, formujícího předpokladu pro ”novo homem, Brasileiro e moderno”.

    21. 4. 2010, Josef Mikovec
    Zdroj: Britské listy

  • palo

    admin
    29. apríla 2010 o 16:50

    21. apríla 2010 oslavuje Brazília 50. výročie založenia hlavného mesta Brasília.

    Brasília – mesto zo skúmavky
    Malo to byť od základov dokonale usporiadané mesto. Brasíliu pred päťdesiatimi rokmi vyhlásili za metropolu najväčšej juhoamerickej krajiny, dnes je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva.

    Je snom každého architekta postaviť mesto na zelenej lúke, o tom, že si postaví pomník, zasa sníva politik. Krížencom politika s architektom je sociálny inžinier. Dnes je tento termín trochu pejoratívny, inak to bolo pred piatimi desaťročiami, keď na stredozápade Brazílie rástla nová metropola. Plánom bolo utopické mesto, navrhnuté, aby dokonale napĺňalo potreby obyvateľov. Jeho podobu určoval architektonický smer funkcionalizmus a mesto Brasília sa jeho zásad drží tak dôsledne ako žiadne iné sídlo na svete.

    Funkcie, aké má mesto plniť, sú tri: zamestnanie, bývanie a oddych. Zóny, kde občania bývajú, pracujú a rekreujú sa, majú byť zasvätené iba jednej funkcii a navzájom majú byť oddelené. Štvrtou funkciou je doprava. Ostatné funkcie spája tak, aby boli presuny medzi zónami čo najúspornejšie. Výsledkom je zánik ulíc, ako ich poznáme. Ideálom budú skôr rozľahlé priestranstvá, samostatne stojace budovy a medzi zónami diaľnice. Mesto, tvrdili architekti funkcionalizmu, má byť dokonalý stroj, ktorý zabezpečí hladký priebeh funkcií, aby sa v ňom nedialo nič nepredvídané, chaotické.

    Ako napraviť históriu a existujúce mestá prebudovať tak, aby boli rozumné a funkčné? Jediným riešením je zrovnať ich so zemou alebo založiť od základov nové sídla na zelenej lúke. Taký bol výsledok štvrtého kongresu CIAM, ktorý do dejín vošiel pod názvom Aténska charta. Na verejnosť sa dostal o desaťročie neskôr, keď ho v roku 1942 publikoval Le Corbusier. Po vojne z neho vychádzali urbanisti východného aj západného bloku.

    Čítajte viac: TU

  • palo

    admin
    29. apríla 2010 o 16:45

    Britská knižná pocta vile Tugendhat
    Mawerov román Skleněný pokoj sa odohráva v slávnej funkcionalistickej vile, jeho autor mal šancu získať Bookerovu cenu.

    Mená v románe sú síce iné, ale historické fakty a brnianske reálie vykúkajú z každej kapitolky. Namiesto Tugendhatovcov sledujeme bohatých mladomanželov Viktora a Liesel Landauerovcov a nekonformný sebavedomý architekt, ktorého požiadajú, aby im navrhol dom, nie je Mies van der Rohe, ale Rainer von Abt. Ten chce stavbou Vily Landauer vytvoriť rodine jej vlastný svet, usmerniť jej životný štýl. „Vaše obydlie bude umeleckým dielom, nad ktorým budú ľudia žasnúť,“ hovorí.

    Mimochodom, ak chcete na vlastné oči vidieť Vilu Tugendhat, musíte počkať dva roky do ukončenia jej rekonštrukcie.

    Čítajte viac: TU

Prezeranie 1 - 4 z 4 príspevkov

Prihláste sa, aby ste mohli odpovedať.

Pôvodný príspevok
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz