Dom hlina+tehla+kamen, oprava steny

  • parabolo

    člen
    30. júla 2011 o 11:55

    este otazka:

    keby som namiesto nehaseneho vapna(ktore by som si uhasil) pouzil vapenny hydrat bol by to velky problem?

    mam na mysli strk 0.4+vapenny hydrat+antuka, mohlo by byt?

    este to chcem najprv zasparovat a potom tam chcem nabit rabicove pletivo, to je ok nie?

  • parabolo

    člen
    22. júna 2011 o 23:18

    dakujem za rady

    takze zahasim vapno podla tohto  http://www.ostavbe.sk/horuca-malta-t4718.html

    v plechovom sude a necham mesiac odstat

    pouzijem ten strk 0.4

    vapno:strk = 1:3

    este netusim v akej hrubej vrstve dat tu omietku a ci vlhcit stenu pred omietanim

    a netusim kolko toho strku a vapna kupit, vojde sa to urcite do 100m2

  • rado-z-mt

    člen
    22. júna 2011 o 23:08

    Vieš Tatar – Milanko, ale na Blatnica castle je konzervovanie korún zatiaľ hudba tak najskôr 4-5 ročnej budúcnosti. Ale pokiaľ by si sa chcel staviť budúci týždeň, budem tam aj s Harpom riešiť čerstvo objavené omietky po arche výskume, tak môžme podebatiť, či prípadne dačo z tvojej kuchyne “ukuchtiť” čo mált týka. A buď bez obáv, ani brada ti ostane nepoškodená, ani chlp ti nevyšklbnem….( ber to z humorom ) .-)

    Osobne tiež výraz “obnova hradov” nepoužívam, keďže sa venujem ich konzervovaniu. Ale to je na inú tému, tu na tomto mieste Parabolo očakáva rady, ako svoj domcajz poliečiť a život mu predĺžiť. My sa môžme po pár mesiacoch znova presunúť sem : http://www.obnova.sk/diskusia/materialy-pouzivane-na-zrucaninach-ako-preco#comment-57438    a pokračovať v besede. Zdarec – palec

  • palo

    admin
    22. júna 2011 o 22:40

    Tatar, počkaj, počkaj! Tvoj príspevok č. 37 v tej inej diskusii je výrazne k veci; chcel som len upozorniť, aby v ňom niekto nehľadal (moje) fotografie…

    A výrazne k veci je aj tvoj príspevok č. 13 v tejto diskusii. Nie je k nemu čo dodať, iba ak by sa parabolo ešte spýtal na najaký detail.

  • tatar

    člen
    22. júna 2011 o 22:17

    Áno, je to tak, íba som si to trochu uľahčil, nechcelo sa mi to vypisovať celé, môj je príspevok č. 37 a moje fantazmagórie som určite nijako nechcel spájať s Tebou, za čo sa ospravedlňujem.

  • palo

    admin
    22. júna 2011 o 21:46

    Tatar, asi si myslel moje fotky v príspevku č. 44 v diskusii http://www.obnova.sk/diskusia/materialy-pouzivane-na-zrucaninach-ako-preco#comment-57438 .

    Upresnil by som: v súvislosti so správaním sa cementovej, resp. silno cementom nastavovanej vápennocementovej omietky na neodizolovanom múre sú podstatné fotky č. 5 a 6.

    Ak sa akoukoľvek cestou pod takúto omietku dostáva voda, nazvime ju trebárs vlhkosť, nepriedyšná omietka jej neumožní odparovať sa. Pôsobením solí, rozpustených vo vode, a mrazu sa takáto omietka postupne oddelí od podkladu a následne odpadáva v celých plátoch.

    Ak voda prichádza hlavne zospodu, zo základov, nepriedyšná omietka ju “vyženie” vyššie než siahala predtým.

  • tatar

    člen
    22. júna 2011 o 2:08

    NHL darhmann, NHL. Toto všetko mám naštudované, zhruba o tom píšem tu

    http://www.obnova.sk/diskusia/materialy-pouzivane-na-zrucaninach-ako-preco#comment-57438

    príspevok č. 37. Paľo tam zavesil aj  obrázky  na ktorých si môžte pozrieť čo to porobí, keď na neodizolovaný múr dáte tvrdú vápennocementovú omietku.

    Rado potom budeš druhý, kto ma v tomto roku poteší, za pokus to určite stojí, v talóne mám ešte dva celkom dostupné materiály.

    “Hrad je z vápenca, mohli by sme si aj dovoliť nadstavovať cementom, no túto surovinu nemám v láske.”

    Chemicky asi áno, fyzikálne skôr nie.

    Keď počujem, alebo čítam “obnova hradov” dostávam žalúdočné kŕče, normálne sa mi začnú triasť ruky a mávam ťažké depresie, nechcem to zbytočne rozvádzať, ani komentovať. Tento týždeň som mimo, ale nabudúci sa zastavím, môžme to skonzultovať, si šikovný murár, prípadne Ti ak na to príde čas, osobne zamiešam maltu aj s príslušnými ingredienciami, som v tom celkom dobrý.

  • darhmann

    člen
    21. júna 2011 o 22:39

    To som ani nevedel, ze o HL v nasom okoli ani nechyrovat…..Inak nasiel som tuto pracu zaoberajuca sa vyrobou hydraulickeho vapna z dostupnych materialov http://www.vutbr.cz/www_base/zav_prace_soubor_verejne.php?file_id=13377

  • rado-z-mt

    člen
    21. júna 2011 o 8:12

    Pri vápennej malte sa pridanie cementu nespomína preto, lebo po pridaní cementu to už nieje vápenná malta…Cement je hydraulická zložka – to znamená, že malta je voči vode podstatne odolnejšia, no nedokáže s ňou pružne pracovať. Malta je tvrdá na pevnosť, no zároveň krehká, vode zvonka odolá, no vlhkosť z múru smerom von neprepustí. To čo Tatar spomína pridanie tehlového prachu, drte, alebo antuky – to bude vlastne dodávať vápennej malte hydraulické vlastnosti, ale nie ako cement. Malta bude paropriepustná, čo ty na tú vlhkú stenu potrebuješ, hlavne smerom von aby uvoľňovala vlhkosť.

    Mimochodom, na hrade Blatnica uvažujem do budúcnosti pri konzervovaní korún muriva práve o pridávaní tehlovej drte do mált, kôli zvýšeniu pevnosti muriva na korune. Hrad je z vápenca, mohli by sme si aj dovoliť nadstavovať cementom, no túto surovinu nemám v láske. Preto by som rád otestoval z dlhodobého hľadiska práve hydraulickú vápennú maltu. Samozrejme na to sa budú koruny ešte prekrývať vegetačnými krytmi. Čo ty na to Tatar??

  • tatar

    člen
    21. júna 2011 o 3:11

    V podstate by som s darhmannom aj súhlasil, až na pár detailov.

    Je vidno, že je laik, to som aj ja, ale povedzme lepšie informovaný.

    Vápno s označením HL (hydrated lime) Ca(OH)2 –  je u nás bežne predávané vápno vzdušné biele hasené, tzv. vápenný hydrát, ktorý ale nemá hydraulické vlastnosti, tvrdnutie Ca(OH)2 + CO2 → CaCO3 + H2O

    Hydraulické vápno nemôže byť hasené, lebo v styku s vodou tvrdne, (ako cement).

    NHL – natural hydraulic lime – je hydraulické vápno, tvrdne pri styku s vodou, unás sa nevyrába

    CL – calcined lime – CaO, vzdušné biele vápno nehasené

    STN EN 459-1 je už zrušená, http://www.sutn.sk/eshop/public/standard_detail.aspx?id=90355

    ale aj keby nebola je to jedno, hydraulické vápno sa u nás nevyrába, (čo je podĺa mňa škoda).

    U nás sa hydraulicita malty dosahuje pridávaním cementu do vápennej malty, obyčajne robenej z vápenného hydrátu. Na novostavbách mi je to ukradnuté, ale na starších budovách by som to nepoužíval, príkladov, že to nefunguje  z praxe je iks, ale ja hovorím tzv. odborníkom je to fuk, do nemoty budú predpisovať cement do malty,

    Hydraulicita malty sa dá dosiahnuť aj pridaním pucolánov, medzi ktoré patrí aj tehlový prach.

    http://www.studioaxis.cz/images/pamatky/rovnanikovapavla.doc

    Na zvetralé steny by som ale tvrdšou hydraulickou maltou nešiel, lepšia je mäkšia čistá vápenná.

    Ale parabolova stena sa mi zdá byť kompaktná, preto by som kľudne sokel cca do metrovej výšky urobil z vápennej malty obsahujúcej cca 10 %, nie viac, tehlového prachu, (prachovitejšej drvy, antuky).

    Použil by som, buď horúcu maltu, alebo mesiac odležané vápno zahasené z vápno vzdušné biele 90 nehasené – Feinkalk, od calmitu, (nie nie som díler, iba sa mi zdá byť lepšie ako Varín), a ako plnivo riečny štrk, frakcia 0-4.

    Špric pod tieto malty netreba, pomer vápna a piesku 1 : 3.

    Určite treba ale niečo robiť s tým sprchovaním steny, ak je teda Tvoja strecha vyššie a máš žĺab a zvody, navrhni susedovi, že ich premontuješ na jeho strechu, ak nemáš, tak zainvestuj a namontuj jemu, ak toto neodstrániš môžeš tam dať čo chceš, bude to na tri veci na a na a na …

    Použitie soli pri schodoch do svätostánku, čert to ber, rozumiem, aj sa nenanosí.

  • darhmann

    člen
    20. júna 2011 o 21:16

    parabolo: na vonkajšiu omietku sa odporúča hydraulické vápno s označením HL xx- hasené alebo pálené. Je vhodný preto, lebo tvrdne aj pod vodou a v prípade dažďa zo strechy ako spomínaš je to dôležitá vec. Vápno potrebuje čas na stvrdnutie ak sa nemýlim asi tak >28 dní. Ostatné druhy vápna ako je DL dolomitické a CL biele sú napr. do interiéru. Možno bude vyhovovať aj NHL čo je prirodzené hydraulické vápno, ale ja nie som odborník. Keby niečo STN EN 459-1. Číslené označenie xx  (2, 3.5, 5 ) znamená, že je vyššia pevnosť v tlaku. Na cokel odporúča pán znalec minerálnu strierku s izoláciou vertikálnou aj horizontálnou!!! aby sa vlhkosť znova nedostala do múru. Ak by sa robila aj drenáž, tak stačí po dno drenáže naniesť tú spomínanú minerálnu stierku s hydroizoláciou a zasypať odtokovú rúru zhutnenou hlinou. Zvyšok múru nad coklom neviem poradiť. 

    Vyššie rady ako je zamiešanie tehelného prachu nepoznám.

    Ale ako som už spomínal ja nie som odborník.

    tatar: vadilo mi len, že si myslíš, že som z mesta a toto by len jeho napadlo. K tej soli. Na fare u nás na dedine cez zimu sa nepoužíva kadidlo na každej omši, takže uhlíky niesú, a soľ na schody pred kostolom, keď je poľadovica je u nás bežná.

    Inak sa ospravedlňujem za prudkú reakciu. 

  • parabolo

    člen
    20. júna 2011 o 16:03

    potom este stojim pred vyberom piesku, alebo ak nie piesok, tak ci strk 0.4, co odporucate?

  • parabolo

    člen
    20. júna 2011 o 16:01

    (hej su to plynove trubky)

    susedova strecha konci pod nasou a na par miestach az tak blizko steny (tie domy su stare a nesumerne), ze to pri silnom dazdi steka na stenu, sused to nechce riesit, napadlo ma take jednoduche riesenie, ze na krov pribit nejaku foliu(nech z tade visi), po ktorej by ta voda stiekla, nie je to elegantne riesenie a asi by to vyzeralo cudne.

    inak tam skoro z ulice ani nevidno a nikto tade sa nechodi

    tu vzlinajucu vodu chcem vyriesit elektroosmozou, este predtym nez sa nanesie omietka

    @tatar: dobre takze pises, ze urcite nejaku priepustnu vrstvu, tu vapennu maltu, to myslis: piestok+vapno+cement+voda? ja len zato, ze som tu niekde cital o vapennej malte a cement tam nebol spominany. preco spric nie? nebolo by istejsie, ze to tam bude dobre drzat?

  • harp

    admin
    20. júna 2011 o 8:21

    [quote=darhmann]

    Ak je to chodník ktorý sa posýpa v zime soľou, tak by som to čo navrhuje harp nerobil….Na prednáške o vápne by toto pána súdneho znalca z Nemecka Dr. Uwe Erfurthom určite pobavilo.

    [/quote]

    Predpokladal som ze dom je niekde na dedine a obrateny do zahrady. Steny do ulice byvaju opravovane castejsie.

  • tatar

    člen
    20. júna 2011 o 0:22

    Teba som priamo nikde a nikdy neurazil, a ak dovolíš ľudí (samozrejme vynímajúc starých, chorých, postihnutých…), ktorí posýpajú poľadovicu soľou budem nazývať vždy bláznami.

    Paradoxne po svojich kočovných predkoch som zdedil úctu k pôde, Zemi, takže poľadovicu posýpam zásadne , pieskom, dolomitickou drvou alebo popolom z čistého dreva, ale uznávam, môže to byť aj otázka citu, výchovy.

    Napriek tomu, že som podĺa Teba nedochôdča, (mimochodom mám 52) aj na prvý pohľad bez pomocného komentára rozoznám plynovú trubku od zábradlia.

    Na tomto fóre sa venujem hradom, na nich používaným maltám, omietkam, vápnu, takže viem, čo o nich kto napísal.

    Preto skoro detailne poznám Paľove aj Harpove názory na túto problematiku, ktorých považujem za odborníkov, aj keď na niečo mám názor iný.

    Prirovnani k strážnemu psíkovi mi príde úsmevné, kto ma pozná vie prečo, to pokračovanie bolo voči tu prispievajúcim ľuďom nie príliš šťastné, pretože Obnova to nie som ani ja a dokonca ani Harp.

    Neviem, prečo spomínaš dr Uwe Ehrfurtha, ktorý je síce znalec, ale nie veľký vyznavač vápna, vápenných omietok, to už by som skôr spomenul rakúskych odborníkov.

    Ale k veci.

    “Stena nema ziadnu izolaciu.Chcel by som ju niecim omietnut. Ide mi o to aby o to, aby to tam drzalo, aby napr dom po naneseni nepriepustnou vrstvou nevlhol (vzlinajucou vodou) a zaroven, aby nebol problem stekajuca voda. Najradsej by som pouzil nejake lahko zohnatelne materialy.”

    Určite nie nepriepustnú vrstvu, ak dom nie je odizolovaný, ale aj ak by bol, pochybujem, že by sa Ti podarilo vytvoriť naozaj nepriepustnú vrstvu vzlínajúca voda by vystúpila ešte vyššie vzhľadom k tomu, že by sa cez nepriepustnú vrstvu nemohla odparovať, uzavrel by si ju v stene.

    “planujem hlinu zoskrabat, vycistit kamene a tehly, nafrkat na to spric”

    V poriadku, až na ten špric – netreba, použil by som vápennú maltu a dolu asi do metrovej výšky

    by som ja osobne, aj keď sa mi možno bude niekto už smiať)  dal vápennú maltu s 10 % obsahom tehlového prachu, tehlovej drvy (trebárs prachovitejšia antuka).

    Skúšal som to iba nedávno, malta je lepivejšia. dal som aj rôzne pomery tehlovej drvy, rýchlejšie tuhne, s väčším obsahom teh. drvy je teda tvrdá fest, (tu neodporúčam).

    Podľa jednej tety je pórovitejšia, paropriepustná, počasiu odolnejšia.

    Nakoniec otázka, či máte rýny a či by sa nedal vyriešiť ten potok, pri prudšom lejaku, uberal by som sa aj týmto smerom.

Prihláste sa, aby ste mohli odpovedať.

Pôvodný príspevok
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz