Google Earth Archaeology

  • Google Earth Archaeology

     benjo aktualizované pred 5 rokov, 5 mesiacov 16 Členovia · 114 Príspevkov
  • benjo

    člen
    17. januára 2016 o 1:32

    ale ved lidarom sa lieta ponad hlavy uz nejaku dobu aj u nas…a bude sa dufam vyuzivat cim viac…ved aj nedavno sa objavili nove hradiska, aj okolo bojnej..nezverejnili to iste z pochopitelnych dovodov. ako som sa docital, dokonca lietali aj cez strazovske vrchy…co je vlastne u teba naj. mozno si v zabere :)

    http://topolcany.sme.sk/c/8073976/archeologovia-nasli-pri-bojnej-dalsi-poklad.html

    http://nasanitra.sme.sk/c/20068395/v-objavenych-hradiskach-nasli-aj-mimoriadne-cenne-strieborne-a-zlate-keltske-mince.html

    nikde som nenasiel co taka sranda aktualne stoji v eurach na slovenske pomery, ale zase moc som sa v tom ani nevrtal… nieco konkretnejsie som nasiel, ale z CZ aj to z roku 2010, ale tak na hruby obraz to postaci…

    priemerna cena za 1 km2 im vysla na 5200 Kč ( = cca 190 eur )  – co myslim nie je taka hroza ak nechces skenovat cely okres. 

    http://www.arup.cas.cz/wp-content/uploads/2010/05/LIDAR-AR-2011_lr.pdf

    “V ceně zakázky dodávané v této podobě je zahrnuta částka za použití a amortizaci přístrojů a zařízení, které jsou majetkem dodavatelské společnosti (vlastní skener, stanice GPS, letadlo), za letové hodiny, práci posádky letadla během sběru dat (pilotáž, obsluha měřících přístrojů) a následnou přípravu dat, která jsou předána zadavateli zakázky na externím velkokapacitním nosiči digitálních dat (harddisku).”

    …a letove hodiny ze nie su ta najdrahsia polozka z toho zoznamu.

     

    skenovanie objektov, ako ta lietava co ukazal naj, bude iste zase pocitane inak. ma niekto info o tom co to stoji?

  • naj

    člen
    16. januára 2016 o 12:04

    Iste poznám, veď som podľa skenov Liet.hradu robil jeho model, keďže nemám z neho výkresy. Lidar je laserový skener na lietadle. Len na Slovensku akosi nič nie je zverejňované, zatiaľ iba bežné letecké snímky. Chápem, je to aj finančne nákladné. Ale tie hlavné, resp.zaujímavé hradiská sú na Slovensku už známe. Mnoho pravekých sídlisk a hrobov je však treba ešte nájsť, tak už aby lidar lietal ponad naše hlavy. Iba opevnené hradiská sú vhodné na vizualizáciu a zaujme neodborníkov, o ktorých hlavne ide. Odborníci vizualizácie nepotrebujú. Tu som pred pár mesiacmi načal hradisko Pobedim, v súvislosti so súhvezdím Orion.  Možno si ho teda pozrieť na:   http://www.hradiska.sk

    Ale lidar by mi veľmi pomohol, aby som modeloval presnejšie.

    foto
  • asomtam

    člen
    16. januára 2016 o 10:29
  • naj

    člen
    15. januára 2016 o 9:48

    Benjo našej fajke mieru by lepšie pasovala Sashova KAVIAREŇ. Je to posledná kaviareň, kde sa dá fajčiť. Ja som trochu aj fajku používal, ale prešiel som na sladkosti, a tabak s nimi nejde dokopy, aj keď to bola voňavá Amphora.
    Máš pravdu, ja som pre sviniansku dolinu vybral taký smer pohľadu, aby ten kotol vynikol. V pôdoryse to také pravidelné nie je. A že má Poľana takú kalderu som nevedel. Nikdy som tam nebol, ani na mape nepozeral. Mal som predstavu, že je to niečo oblé ako Babia hora.
    Názory na -nazvem to astroarcheológiu – ja považujem za správne, lebo cibria rozum a prehlbujú záujem o históriu. Na rozdiel od “politicky motivovaných” konšpirácií, z ktorých si ja prečítam iba nadpis. To sú zaujaté somariny, pravdaže. Nejaký nový príspevok typu “archeokonšpirácie” tu ja dávam iba vtedy, keď iní tu “spia”.smiley

  • benjo

    člen
    14. januára 2016 o 21:15

    asi mas pravdu.

    no co napisat tedak tomu tvojmu prispevku..zaklad je, ze ono to nie je az tak pravidelny utvar ako si ho z neho urobil ty…ved kuk foto nizsie. podla mna ide o cisto nahodne usporiadanie kopcekov. podla vsetkeho zo sedimentarnych hornin, vyvrasnenych za desiatky milionov rokov. ak nahodou vnutri bolo jazero tak v tak pradavnej dobe ze nie ze by si to mohli pamatat ludia, aby ho zasili do povier a legiend, ale pravdepodobne vsetky zijuce druhy co take jazero zazili uz odvtedy vyhynuli. nie som geolog ale toto si viem dat dokopy.

    inak pokial si na SVK ziadny pekne okruhly tvar nenasiel tak si zle hladal…vsak si kukni Polanu z vysky, teda jej kalderu.

    foto
  • naj

    člen
    14. januára 2016 o 8:46

    Benjo, benjo, no čo už s tebou…
    V tom mojom príspevku to zlo nebude. Dni sú krátke, a niektorí ľudia to ťažko znášajú. Ja byť tebou, dám si častejšie kamilkový čaj s trochou medu. Ale kúp si sypané kamilky, lebo tie sáčkované obsahujú asi seno, vôbec nevoňajú. A povznes sa nad prízemnosťami všedného dňa…napríklad ako ja, aj pomocou Google Earth sa vznášam nad slovenskou krajinou…….yes

  • benjo

    člen
    13. januára 2016 o 13:45

    tato tema sa mi kedysi tak pacila… podla mna sa to tymi natahovackami medzi ludmi cele pokazilo a toto co sem dava Naj uz nie je hodne ani odpovede…podla mna taketo hluposti degraduju hodnotu tejto stranky..ak sa v tomto bude pokracovat tak sem uz nikto ziadny normalny prispevok ( k veci ) neprida. nemyslim len do tejto temy ale vseobecne na celu stranku. na tieto danikenovske nezmysly, pozliepane do jedneho celku bez uvahy, by mala byt ak tak ina tema… aj ked ja by som to mazal lebo to sem vobec nepatri… ma to nieco malo spolocne s “google earth” ale absolutne nic s “archeology”.

    ( nechcel by som danikena velmi urazat, tiez mam od neho doma 6 knih plus asi 10 dalsich na podobne temy od souček a spol )

  • naj

    člen
    12. januára 2016 o 21:30

         Bývam pod Lietavským hradom. Ale až vďaka Google Earth som zistil, v akom peknom kotli bývam. Keď sa pozriete na obrázok, tak vás napadne, že je to pozostatok Noemovej archy. Alebo jama po páde vesmírneho telesa. No, ešte že to nevidel Erich von Däniken.

    Nájde sa nejaký geológ, čo by takýto zaujímavý elipsovitý veniec kopcov ľuďom vysvetlil? Nikde na Slovensku som už taký pravidelný veniec nevidel.

    Pritom tá ľavá strana (je tam Lietavský hrad) je celá zo súľovského zlepenca.

    Pravá strana (je tam vápencový lom) je celá vápencovo-dolomitová.

    Teda, nebol to kedysi jeden kompaktný kopec, ktorého stred by za 5 mil. rokov nebodaj odniesla voda, ktorá stredom tečie. Asi obe strany kedysi do seba narazili pri horotvorných procesoch. Spomína sa v knihe, že tieto kopce sú troskami krížňanského a chočského príkrovu.
    Je možné, že v tomto kotli bolo do nejakého času i jazero. To by vysvetľovalo, prečo na mieste terajšieho hradu Lietava prebývala pred rokmi pohanská bohyňa jari Lada. Tá sa musela stále kúpať pre svoju krásu, ale hlavne mať vodu na čľapkanie pre tie svoje slávne labute, ktoré ťahali jej voz. Pretože labute lietali (?) s jej zlatým vozom, miesto bolo známe ako že sa tam občas lietava.

    foto
  • naj

    člen
    9. februára 2015 o 20:53

       Do rany mi dnes padol blog:
    http://mancelova.blog.sme.sk/c/234270/Fakt-sme-divni-Stonehenge-mame-aj-na-Slovensku.html

    a veru som sa potešil, že niekto má podobné myšlienky ako ja. Očakával som podobnosť Stonehenge a Kostolca v rovine astronomickej, ale aj ponuka pekného zážitku z Kostolca je príjemná. Vo veľmi bohatej diskusii pod článkom nikoho nenapadlo, že Stonehenge (Kamenná šibenica) a Kostolec majú rovnaké stavebné nasmerovanie, resp. že okato ukazujú na letný slnovrat. U Stonehenge sa deň slnovratu ráta medzi hlavné jeho atribúty. A rotunda na Kostolci? Tá priamo do východu slnka v deň slnovratu ukazuje smerovaním celej svojej hmoty a možno aj podstaty.
    Ak nad apsidou rotundy bolo okienko, tak si môžme predstaviť, ako cez takéto okienko sa v ten deň dostane lúč slnka na zadnú stenu “lode” rotundy. Ponúka sa nevšedný výjav – a začatie svätojánskej slávnosti. Od tejto chvíle stačilo urobiť 180 čiarok na tabuľku za každý deň, a vedeli, že nastal zimný slnovrat, -a narodenie Ježiška (veď pre neho je ten kostol vystavaný). Deň zimného slnovratu sa dá tiež odsledovať pozorovaním východu slnka, lenže na konci decembra slnko málokedy vidieť.

       Mimochodom, v predchádzajúcom príspevku som omylom zaradil medzi možné patrocínium rotundy aj sv.Cyrila a Metoda. To samozrejme nie je možné v 9.storočí.
        Spojenie Stonehenge s našim priestorom spomenul aj historik Pavel Dvořák v jednom diele seriálu Stopy dávnej minulosti (zmienka o tom začína až od 8,30 minúty prehrávania):
                           https://www.youtube.com/watch?v=PLX5aRRT21I

    foto
  • naj

    člen
    6. februára 2015 o 10:42

       Zemepisný východ má azimut 90 stupňov (azimut počítam tak ako v Google earth -od severu na východ). Taký azimut (90) má aj východ slnka pri jarnej a jesennej rovnodennosti.
       Ale východ slnka pri letnom slnovrate má azimut “len” 55 stupňov, čo je takmer severovýchod, krajná hodnota. A pri zimnom slnovrate má východ slnka až 125 stupňový azimut, zas krajná hodnota. Teda (astronomický) východ slnka pendluje v priebehu roka v hodnotách azimutu od 55 do 125 stupňov okolo zemepisného východu (zaokrúhlené čísla).  Astronomický preto, lebo východ slnka počítame pri jeho nulovej výške, ktorá je viac-menej pod obzorom.
    Hovorí a píše sa, že kostoly sa budujú oltármi (apsidami) smerovanými na:
    1. zemepisný východ,
    2. alebo na východ slnka v nejaký  kalendárny deň.
    Neviem, či sa u nás takouto problematikou niekto zaoberal, ale inšpirovali ma takéto výsledky skúmané na Pražskom hrade. Koho to zaujíma, môže si pozrieť článok (.pdf) na:
                                                                http://casopis.vesmir.cz/files/file/fid/4430/aid/7059

       Väčšina stredovekých kostolíkov má svojho patróna-svätca. Ale napríklad rotunda (má len základy) na Kostolci-Ducové nemá patróna (neviem, či nemá teraz patrónov Cyrila a Metoda, keď sa tam začali konať na ich sviatok slávnosti). Os rotundy má však takú výchylku od zemepisného východu, že ma to zaujalo, prečo. Buď si ten východ tak zmýlili, alebo to bol zámer, aby os smerovala práve do asi vtedy aktuálneho východu slnka. Alebo naozaj je to náhoda.

       Azimut rotundy na Kostolci je 55 stupňov. Pre východ slnka je taký azimut krajná možná hodnota, dosiahnuteľná iba v deň letného slnovratu, 24. júna, ako píšem vyššie. Okolo tohto kalendárneho dňa majú sviatok títo svätí: sv.Ján Krstiteľ (narodenie), sv.Peter a Pavol apoštoli, sv.Cyril a Metod vierozvestovia, prípadne ešte sv.Vít mučeník. Teda je to dosť prehustené možnými patrónmi (rátam plus mínus 10 dní od slnovratu).
       Najpresnejšie určenie patrocínia by bolo pre sv.Jána Krstiteľa, ako jeho rotundy na Kostolci, a to totálne presne.
    Ovšem, ak na ten dvorec po víťaznom ťažení (cca rok 850) vstúpila noha moravského vojvodu, mohla stavaná rotunda klidne niesť meno patróna sv.Víta. Ako obraz a odraz toho, čo sa vtedy práve dialo (pol. 9.stor.) v Mikulčiciach -preč od Byzancie. Svätý Vít by bol aj vztýčený prápor na znak toho, kto tu vládne. Kostol zasvätený tomuto (sicílskemu) mučeníkovi bol v blízkosti Mikulčíc už v dobe veľkomoravskej, kalendárny deň jeho sviatku je 15.jún.
    Tak toľko k veľkomoravskej rotunde na Kostolci, nezvykle nasmerovanej takmer na severovýchod.

     

    foto
  • naj

    člen
    4. februára 2015 o 11:29

       Ak predĺžime spojnicu veľkomoravských hradísk Marhát-Kostolec-Pobedim hradisko, tak sa dostaneme o nejakých 70 km do hlavného mesta Veľkej Moravy, do Mikulčíc-hradiska. Iba o slepačí krok (500 m) od priamky je Kopčiansky kostolík. Minimálne, je to aspoň zaujímavé, nie ?

    foto
  • jusuf

    člen
    27. januára 2015 o 19:51

    …ale oni tie hviezdy nie sú na priamke… -)

  • asomtam

    člen
    27. januára 2015 o 16:30

    [quote=naj]

    Pre hlupáka je všetko nemožné.

    [/quote]

    . . . presne naopak: Pre hlupáka je všetko možné.

    Tvoja teória je podľa príslovia “Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo”.

    Vlastne máš pravdu, odhalil si dôvod príchodu Slovanou na naše územie. Bolo to kvôli postaveniu hviezd.

    Tvoj Orion je záhada typu prečo dve hradiská vždy ležia na pomyselnej priamke. No a keby si sa zameral aj na numerológiu, tak by si zistil, že nadmorská výška najvyššieho bodu hradiska je priamo úmerná druhej odmocnine plochy hradiska zmenšenej o jeho obvod.

     

     

  • naj

    člen
    27. januára 2015 o 8:25

    Pre hlupáka je všetko nemožné.

  • benjo

    člen
    27. januára 2015 o 8:02

    Naj…ty rojko jeden…stoji ti ten premarneny cas za to? ake suhviezdie si prosis aby som ti poskladal z tejto mapy hradisk???

    http://www.hradiska.sk/search/label/Mapy%20a%20Zoznam%20Slovansk%C3%BDch%20Hrad%C3%ADsk#HTML6

    a ci boli vobec nejake casove, vztahove, hospodarske atd suvislosti medzi jednotlivymi osidleniami co si tu spomenul ani nejdem pozerat.

    ale paci sa mi ta predstava ze by zakladali tie hradiska stylom… ty pojdes hentam byvat, ty tam za styri kopce, dalsi sa zlozite tam krizom oproti… jasne seefe, ideme…ked mapka povedala tak to urobime.

    foto

Prihláste sa, aby ste mohli odpovedať.

Pôvodný príspevok
0 of 0 príspevkov June 2018
Teraz