Sídlisko Juh opäť patrí obci Ľubica, a nie Kežmarku

KEŽMAROK,ĽUBICA – Sídlisko Juh opäť patrí obci Ľubica, a nie mestu Kežmarok. Vláda včera totiž zrušila svoje uznesenie z 3. júla 2002, ktorým prisúdila sídlisko Kežmarku. Ľubica krátko po schválení tohto uznesenia podala podnet na Generálnu prokuratúru, ktorým podala trestné oznámenie na premiéra, členov vlády a predsedu Štatistického úradu. Podľa Generálnej prokuratúry vláda nemala ústavné ani zákonné splnomocnenie rozhodovať o tom, že územie, na ktorom leží sídlisko Juh, sa stáva súčasťou územia mesta Kežmarok.So žalobou na vládu sa obec Ľubica obrátila aj na Najvyšší súd. Ten uznesenie vlády zrušil. Podľa starostu obce Ľubica Otta Dovjaka vláda nemala inú možnosť, ako zrušiť svoje nezákonné rozhodnutie. Zrušenie uznesenia očakával aj primátor Kežmarku Igor Šajtlava.

„Neprekvapilo ma to, už začiatkom roka sme vedeli, že uznesenie vlády je nezákonné, a predpokladali sme, že sa to takto skončí,“ uviedol kežmarský primátor.

Včerajším rozhodnutím vlády sa spor medzi Kežmarkom a Ľubicou nekončí. V parlamente je návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorá by mala vyriešiť spor. Touto novelou by mohol krajský úrad rozhodnúť o zmene územia obce aj bez súhlasu obce, ale len v prípade, ak po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, v dôsledku čoho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce. Po schválení by mal byť zákon účinný od 1. novembra 2003. Na základe tejto novely by mala byť upravená hranica katastrálneho územia Ľubice a Kežmarku tak, aby celé sídlisko Juh bolo súčasťou Kežmarku. „Podľa nás je návrh zákona protiústavný,“ tvrdí starosta Ľubice Dovjak.

Sporným územím medzi Kežmarkom a Ľubicou je územie s rozlohou približne 12 ha, na ktorej v súčasnosti leží časť sídliska Juh, kde žije vyše 4000 obyvateľov. Sídlisko vzniklo v období, keď Ľubica bola súčasťou mesta Kežmarok.

Katastrálna hranica v niektorých prípadoch prechádza priamo cez jednotlivé byty. Okrem obyvateľov sú v hre aj podielové dane a dane z nehnuteľností. Ročne ide o približne 7 miliónov korún. (sita)



zdroj: www.sme.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Vojenský obvod Javorina je po 60 rokoch minulosťou

Na hranici bývalého Vojenského obvodu Javorina v Zaľubici v obci Ľubica sa dnes stretli predstavitelia obcí, urbárskych spoločenstiev a fyzických osôb pochádzajúcich zo zaniknutých obcí, ktorí sa angažovali o zrušenie vojenského obvodu, aby tu prepílili závoru oddeľujúcu rampu. Udialo sa tak po viac ako 20 ročnej snahe bývalých vlastníkov a potomkov obyvateľov zo zaniknutých obcí, ktorých násilne vysťahovali pred 60 rokmi po vytvorení vtedy Vojenského výcvikového priestoru Javorina. „Práve dnes sme sa konečne dočkali vytúženej chvíle a môžeme sa bez obáv vrátiť do svojho rodiska. Vojenský obvod Javorina po 60 rokoch definitívne zaniká,“ povedal pred zhromaždenými predseda Združenia za obnovu obce Ruskinovce Martin Pitoňák. Celý vojenský priestor je tak odteraz prístupný pre všetkých ľudí.

Mesto odmietlo priemyselný park vedľa kultúrnej pamiatky

POPRAD/SPIŠSKÁ BELÁ 13. mája (SITA) – Obyvatelia Spišskej Belej odmietli výstavbu priemyselného parku v blízkosti národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa Strážky. Takéto stanovisko zaujali aj poslanci Mestského zastupiteľstva v Spišskej Belej, ktorí nesúhlasili so zmenou územného plánu v lokalite medzi Pradiarňou a kaštieľom Strážky. „Firma Toreal požiadala mesto o čiastkovú zmenu územného plánu, keďže navrhovaný priemyselný park sa čiastočne nachádza aj na katastrálnom území Spišskej Belej,“ uviedol pre SITA primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak. Priemyselný park s rozlohou takmer 30 ha plánuje v lokalite za Pradiarňou vybudovať mesto Kežmarok. Približne tretina parku zasahovala do katastrálneho územia Spišskej Belej a bola by v dotyku s kaštieľom Strážky.

Pripravujú sa obmedzenia právomoci miest a obcí pri umiestňovaní pamätníkov

Národniari chcú dosiahnuť, aby obce nemohli odmietnuť využívanie verejných priestranstiev na umiestňovanie pamätných a umeleckých predmetov súvisiacich s históriou, významnými udalosťami a osobnosťami obce. “Návrh zákona týmto reaguje na prípady protiváhy národnostných a iných záujmov, ktoré sa vyskytli v praxi, a to napríklad v meste Komárno v súvislosti s umiestnením súsošia sv. Cyrila a Metoda a v obci Tešedíkovo,” odôvodňujú návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorý predložili do parlamentu, jeho autori Ján Slota, Anna Belusovová, Rafael Rafaj a Ivan Šaško zo SNS.