Pre návrat nelegálne vyvezených diel budú nové pravidlá

Obrázok k článku

Vniesť najnovšie európske pravidlá do snáh o návrat nelegálne vyvezených diel kultúrnej hodnoty je cieľom legislatívnej snahy Ministerstva kultúry (MK) SR. Návrh novely zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov dnes parlament posunul do druhého čítania. Právna norma v praxi zaistí prevzatie smernice Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu EÚ.

 

Pôsobnosť zákona sa má rozšíriť na všetky kultúrne predmety a zvýšiť sa má administratívna spolupráca. “Nová smernica zabezpečuje navrátenie všetkých kultúrnych predmetov na územie štátu, z ktorého boli nezákonne vyvezené, či už sú súčasťou verejných alebo iných zbierok. Podmienkou je, že tieto kultúrne predmety sú označené ako národné kultúrne dedičstvo,” zdôrazňuje ministerstvo kultúry. Na to, aby bola spolupráca členských štátov Európskej únie v tejto oblasti účinnejšia, vyplýva zo smernice pre ústredné orgány krajín EÚ povinnosť komunikovať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI), pričom ten sa osobitne upraví pre predmety kultúrnej hodnoty.

 

Podľa textu návrhu novely sa napríklad dá nárok na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu uplatniť do troch rokov odo dňa, keď sa ministerstvo kultúry dozvedelo o mieste, kde sa kultúrny predmet nachádza a o totožnosti jeho vlastníka alebo držiteľa. Pritom nárok na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu sa dá uplatniť 30 rokov odo dňa, keď bol kultúrny predmet nezákonne vyvezený zo Slovenska. Ak ide o “kultúrny predmet (archeologický nález, zbierkový predmet, historický knižničný či archívny dokument), ktorý je súčasťou verejnej zbierky a ak ide o kultúrny predmet zapísaný v inventároch cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike, nárok na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu je nepremlčateľný,” uvádza sa v návrhu.

 

Právna norma zároveň upravuje zákony o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov, o ochrane pamiatkového fondu či o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. Konkrétne sa navrhuje rozšíriť okruh osôb oprávnených reštaurovať národné kultúrne pamiatky, zbierkové predmety. Majú sa tým odstrániť problémy z praxe súvisiace s reštaurátorskými prácami. Zmeny týkajúce sa reštaurátorov sa konkrétne týkajú určenia osôb, ktoré môžu reštaurovať národné kultúrne pamiatky a zbierkové predmety a upravujú aj kvalifikačné predpoklady pre výkon reštaurátorských prác. Zákon o ochrane pamiatkového fondu sa navrhuje upraviť tým, že sa vypúšťa ustanovenie o návratnom konaní. “Týmto sa zabezpečí širšia a účinnejšia ochrana kultúrnych predmetov, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu alebo z územia iného členského štátu na územie Slovenskej republiky” a vylúči sa duplicitná právna úprava návratného konania v našom právnom poriadku, zdôvodňuje MK SR.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Po vstupe do EÚ kultúrne predmety ochránia dohody

Vrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu z členského štátu EÚ späť na Slovensko bude mať po našom vstupe do únie na starosti ministerstvo kultúry: BRATISLAVA 30. apríla (SITA) – Po vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ) sa otvoria naše hranice, čo však podľa Pamiatkového úradu (PÚ) SR neznamená, že naše kultúrne pamiatky nebudú chránené. Ako agentúru SITA informoval hovorca PÚ SR Karol Vlk, napriek tomu, že hranice SR s členmi únie budú priepustné, budú medzinárodné dohody, naďalej platiť.

Vláda schválila novelu o nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch

BRATISLAVA 21. apríla (SITA) – Spresniť podmienky začatia súdneho konania o vrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov z členských štátov Európskej únie na územie Slovenska má novela zákona, ktorú dnes schválila vláda. Schválená novela zároveň upravuje povinnosť informovať o takýchto súdnych konaniach. Návrh na začatie súdneho konania je možné podať do jedného roka odvtedy, čo sa žiadajúci štát dozvedel, kde sa nezákonne vyvezený kultúrny predmet nachádza a kto je jeho vlastníkom alebo držiteľom. Táto lehota je však obmedzená tým, že sa tak musí stať najneskôr 30 rokov odvtedy, keď bol kultúrny predmet z územia žiadajúceho štátu nezákonne vyvezený. Ak ide o kultúrny predmet, ktorý je súčasťou verejnej zbierky alebo o kultúrny predmet, ktorý je predmetom inventára cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, je možné návrh podať do 75 rokov od jeho nezákonného vývozu z územia žiadajúceho štátu.