Pravoslávni veriaci oslávia Vianoce najmä na východe Slovenska

Obrázok k článku

Pravoslávni veriaci riadiaci sa podľa juliánskeho kalendára zasadnú v piatok 6. januára k štedrovečernému stolu, aby oslávili narodenie Isusa Christa. Ako agentúru SITA informoval tajomník a hovorca Presvätej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku Milan Gerka, z približne 200 pravoslávnych cirkevných obcí na Slovensku sa tak stane zhruba v 170-tich, v ktorých sa riadia práve juliánskym kalendárom. Ten je oproti gregoriánskemu posunutý o 13 dní.

Väčšina takýchto pravoslávnych obcí je na východe Slovenska. Stredobodom duchovného života nielen Prešovskej eparchie, ale aj celého Slovenska, je Katedrálny chrám sv. Alexandra Nevského v Prešove, kde sa slávnostným spôsobom oslavujú významné udalosti v živote Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. V predvečer narodenia Isusa Christa 6. januára sa tu ráno uskutoční Liturgia sv. Vasiľa Veľkého s večerňou. Celý deň je však najmä v očakávaní večernej bohoslužby, Veľkého povečeria s litijou a utreňou spojeného so spievaním kolied. Prešovský arcibiskup a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav povedie v sobotu 7. januára ráno slávnostnú liturgiu oslavujúcu Narodenie – Roždestvo Isusa Christa. Na tretí deň, v nedeľu 8. januára, je bohoslužba venovaná Zboru Presvätej Bohorodičky a sviatočné dni sa zavŕšia v pondelok rannou (utreňa) a večernou bohoslužbou (večerňa) apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana. Obrady sú dlhé, trvajú aj tri hodiny. Slávnostná atmosféra sviatkov (Svjata) trvá až do Bohajavlenia – Zjavenia pána, ktoré si v tomto roku pravoslávni veriaci pripomenú vo štvrtok 19. januára. Bohoslužby v katedrálnom chráme sa budú konať aj v sobotu 14., stredu 18. a zavŕšia sa v piatok 20. januára.

Vianočným sviatkom v pravoslávnej cirkvi pritom predchádza prísny 40-dňový pôst, ktorý je duchovnou prípravou na sviatky. Vyvrcholením pôstneho obdobia je štedrovečerná večera, ktorej jedlá sú takisto pôstne, nemastné, bez mäsa, masla, mlieka a výrobkov z nich. Podľa rusínskej tradície sa na stole má vystriedať deväť jedál. Na stole nechýba med podávaný s chlebom, cesnak, jablká, sušené ovocie, bobaľky s makom, kapustnica bez mäsa, polievka s hubami, tzv. mačanka a ryba. Tradične sa varí niekoľko druhov prívarkov z fazule, šošovice aj polievka zo sliviek a pirohy. Ľudia si tiež stavajú stromčeky a koledníci chodia po domoch s novinou o narodení Spasiteľa.

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Odkedy a prečo oslavujeme Nový rok 1. januára

Západní kresťania (okrem pravoslávnych) a väčšina euroamerických krajín oslávia 1. januára podľa Gregoriánskeho kalendára Nový rok. Môžeme konštatovať, že Gregoriánsky kalendár nadviazal na antickú, rímsku tradíciu. Rimania pôvodne oslavovali Nový rok 1. marca.

Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok

Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december.

Skanzen Múzea ľudovej architektúry v Bardejovských kúpeľoch

Návštevníci Bardejovských kúpeľov si môžu počas veľkonočných sviatkov naplánovať prehliadku skanzenu. Ako informoval tlačovú agentúru SITA lektor Múzea ľudovej architektúry Andrej Holtman, okrem Veľkého piatku budú mať otvorené počas troch sviatočných dní. Hostí tu radi privítajú v sobotu, v nedeľu aj v pondelok. Návštevné hodiny určili od 9:30 do 15:00. V nedeľu 4. apríla tu bude aj svätá liturgia v gréckokatolíckom drevenom chráme Ochrany Presvätej Bohorodičky. Postavili ho pred 380 rokmi v Mikulášovej a nedávno ho zrekonštruovali. Bohoslužba sa začne o 9:30. Po odchode veriacich sa brána s voľným vstupom do kostolíka uzatvorí a chrám bude prístupný ako súčasť skanzenu.

Celoslovenská sieť SNM pozýva na návštevu aj cez sviatky

Slovenské národné múzeum (SNM) počas sviatkov upraví vo svojich múzeách otváracie hodiny. Kým na Štedrý deň a v Prvý sviatok vianočný budú múzeá zatvorené, na Štefana pozýva na prehliadku hneď niekoľko múzeí. Zároveň je pre návštevníkov pripravených niekoľko podujatí, ktoré im spríjemnia sviatočné chvíle, agentúru SITA o tom informovala Markéta Plichtová z oddelenia marketingu a komunikácie SNM.