Brekov hrad

Násilne zničený hrad, ktorý naďalej 320 rokov samovoľne chátral je teraz v stave ruiny a jej hmota je síce do značnej miery, ale zlomkovito zachovaná. Torzá palácových budov stoja do výšky druhého až tretieho poschodia. Pätu južného priečelia paláca narušuje výpadok muriva, zasahujúceho až k zachovanému gotickému okienku prvého poschodia. Ďalší väčší okenný otvor prvého poschodia má zachované špalety i záklenok, od úrovne parapetu dolu sa však tiahne až k päte muriva veľká kaverna. Na úrovni druhého poschodia sú dva okenné otvory, z ktorých jeden je zachovaný a záklenok druhého je už obnažený a zasahuje do zubovitej koruny muriva, ktorej tvar ako sa zdá pri porovnaní s fotografiou zo štyridsiatych rokov 20. storočia sa za posledných cca 70 rokov podstatne nezmenil. K východu línie koruny prudko klesá a kopíruje veľký výlom muriva. Severná interiérová stena paláca, tvorená murivom pôvodnej veže má dva veľké klenuté otvory. Východná stena toho istého objektu (pôvodnej veže) stojí do výšky tretieho poschodia, v rovine druhého poschodia je v kompaktnom murive zachovaný klenutý okenný otvor, okno tretieho poschodia už naznačuje len zachované špalety. Interiérová stena drugethovského paláca (nadväzujúca na murivo veže) má na prízemí zachované dve klenuté miestnosti. V murive tohto paláca sa zachovali dva klenuté okenné otvory na rovine prvého poschodia. Ich tesné susediace špalety sú predovšetkým z vnútornej strany silne narušené a ohrozujú stabilitu nadokenného muriva. Dve malé okienka sú na úrovni druhého poschodia. Veľké okno druhého poschodia má zachované špalety, ale vo výške už neexistujúceho záklenku je súčasná koruna muriva. Východná stena paláca sa do výšky pyramídovite zužuje a jej vrchol tvorí len malý úzky pilier. Západná stena jadra v mieste napojenia k polygonálnemu bastiónu je doposiaľ otvorená dvoma vysokými klenutými otvormi a v päte je amorfný otvor, ktorý vznikol pravdepodobne rozpadom záklenku vstupu. Severná stena hradného jadra vykazuje dve zásadné poruchy. Uprostred steny vznikol obrovský torzálny otvor, zapríčinený rozpadom okna. Päta steny je tu založená na skalisku, ktoré žiaľ degraduje a murivo doslova visí vo vzduchu. Z východnej palácovej budovy, nazývanej tiež kaplnkou, sa zachoval dominantný črep so zachovaným klenutým okenným otvorom na druhom poschodí a deštruovaným otvorom na prvom poschodí. Práve v tomto mieste dochádza k alarmujúcemu oslabeniu muriva a vznikol pomerne subtílny pilierik, podopierajúci obrovskú masu muriva druhého poschodia. Z budov situovaných vo východnej časti druhého nádvoria sa zachovali klenby v úrovni terénu a skromné zvyšky muriva stien. Polygonálna bašta napojená na západnú stenu jadra má v južnej stene neporušený jeden väčší a jeden menší klenutý okenný otvor. V juhozápadnej stene je na úrovni prízemia narušený štrbinový okenný otvor. Na úrovni prvého poschodia je zachovaný podobný otvor a na druhom poschodí je zaklenutý okenný otvor. Severná stena je zachovaná iba čiastočne a severovýchodná už zanikla.
Práve v mieste odtrhnutia muriva je zachovaná časť komína krbu. Torzu druhej brány a predbrániu dominujú tri vysoké pahýle, ktoré vznikli rozpadom okenných záklenkov. Oblúk brány je zatiaľ kompaktný a drží tento celok pohromade. Z budovy dolnej brány sa zachovali nárožím spojené južné a západné steny. Oblúk brány je neporušený a po jeho stranách sa nachádzajú deštruované otvory. Podobný otvor sa nachádza v západnej stene. Severná stena stojí už solitérne bez napojenia a rysuje sa v nej nábeh oblúka. Koruna objektu je narušená a rozpadom okenných otvorov získala zubovitý charakter. Obvodová hradba dolného nádvoria takmer zanikla. Ruina je teda v havarijnom stave a pokiaľ sa nezakročí k sanácii muriva, možno v budúcich rokoch očakávať pomerne zásadné úbytky na dnes zachovanej hmote pamiatky.

História a vývoj: 

Vzhľadom na to, že v roku 1307 získava hrad Peter, syn Petra Peténya, možno
predpokladať založenie hradu už koncom 13. storočia. Obvodové murivo pôvodného jadra
malo oválny tvar, ale v juhozápadnej časti sa ostro zalamovalo; tam bola vložená vežovitá
budova, poskytujúca jediné obytné priestory stredovekého hradu. Roku 1317 získavajú hrad
Drugetovci, ktorí vlastnili hrad Brekov s malými prestávkami až do roku 1698. Drugethovci
rozšírili v južnej časti pôvodného jadra obytné priestory a k stavajúcej budove priložili nový
palác, zaberajúci celú južnú stranu hradného jadra. Následne rozšírili palác na východnej
strane podlhovastou masívnou budovou. Nové predhradie vybudovali severne od hradby
jadra v poslednej štvrtine 15. storočia, vtedy takisto opevnili vstupnú bránu do tohto
nádvoria predbránim a podkovovitou baštou. Východnú časť dolného hradu rozšírili obytnými
budovami. Na ochranu vstupnej brány bola vybudovaná polygonálna veža napojená
na západnej strane na hradné jadro. V druhej polovici 16. storočia vystavili Drugethovci
západné predhradie so vstupnou bránovou budovou. V roku 1644 čiastočne zničili hrad
Rákociho povstalci a v roku 1684 bol definitívne zničený vojskom Imricha Tokölyho.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

Vzhľadom na to, že v roku 1307 získava hrad Peter, syn Petra Peténya, možno
predpokladať založenie hradu už koncom 13. storočia. Obvodové murivo pôvodného jadra
malo oválny tvar, ale v juhozápadnej časti sa ostro zalamovalo; tam bola vložená vežovitá
budova, poskytujúca jediné obytné priestory stredovekého hradu. Roku 1317 získavajú hrad
Drugetovci, ktorí vlastnili hrad Brekov s malými prestávkami až do roku 1698. Drugethovci
rozšírili v južnej časti pôvodného jadra obytné priestory a k stavajúcej budove priložili nový
palác, zaberajúci celú južnú stranu hradného jadra. Následne rozšírili palác na východnej
strane podlhovastou masívnou budovou. Nové predhradie vybudovali severne od hradby
jadra v poslednej štvrtine 15. storočia, vtedy takisto opevnili vstupnú bránu do tohto
nádvoria predbránim a podkovovitou baštou. Východnú časť dolného hradu rozšírili obytnými
budovami. Na ochranu vstupnej brány bola vybudovaná polygonálna veža napojená
na západnej strane na hradné jadro. V druhej polovici 16. storočia vystavili Drugethovci
západné predhradie so vstupnou bránovou budovou. V roku 1644 čiastočne zničili hrad
Rákociho povstalci a v roku 1684 bol definitívne zničený vojskom Imricha Tokölyho.

Číslo UZPF: 
113
Index PÚSR: 
0
Obec: 
Brekov
Iné názvy: 
Brekovský hrad, 1307 Barko, 1314 poss. Borko cum castro, 1322 castrum Borkó, 1330 castrum Barkou, Barkó
Poloha: 
Na kopci nad obcou Brekov.
Prístup: 
Z obce Brekov po značenej turistickej trase.
Vlastník: 
Informačné zdroje: 

Hoferek A., Brekov. IN: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava, Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. ISBN 978-80-970125-9-5. S dovolením vydavateľa a autorov: Miroslav Matejka, Michal Šimkovic, Aleš Hoferek, Michal Hrčka, Ľubomír Chobot.

Umiestnenie


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Brekov hrad

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.