Oravskej galérii sa podarilo zrealizovať dva náročné reštaurátorské projekty

Obrázok k článku

V tomto roku sa Oravskej galérii vďaka podpore Nadácie VÚB podarilo zrealizovať dva

náročné reštaurátorské projekty, zastrešené spoločným názvom „Reštaurovanie štyroch

kamenných portálov Župného domu a sakrálneho obrazu Sv. Trojice“.

 

Reštaurovanie obrazu sv. Trojice

Jedným z okruhov bohato štruktúrovaných zbierok Oravskej galérie je staré umenie

14. – 19. storočia. Obsahuje súbor umelecko-historických artefaktov, ktoré pochádzajú

predovšetkým z regiónu Oravy. V tejto zbierke sa nachádza aj veľkorozmerný obraz

Sv. Trojice od neznámeho autora. Obraz získala Oravská galéria darom z rím.-kat. úradu

Námestovo. Pochádza z inventáru kostola Povýšenia sv. Kríža, ktorý pôvodne tvoril

dominantu obce Slanica a po jej zatopení Oravskou priehradou sa stal súčasťou Slanického

ostrova v správe Oravskej galérie. Ústredná scéna sv. Trojice, vychádzajúca zo zaužívanej

ikonografickej schémy, zobrazuje Boha Otca ako starca s patriarchálnym výzorom so žezlom

v ruke, opierajúc sa o zemeguľu, po jeho pravici sedí Ježiš, pravou rukou pridŕža kríž a nad

nimi sa vznáša holubica – symbol Ducha svätého. Sv. Trojica je obklopená vencom hustých

mrakov, do ktorých sú zasadené okrídlené postavy anjelov s rôznymi atribútmi, vzťahujúcimi

sa k cirkvi a základným východiskám kresťanstva. Smerom do stredu sa kompozícia

presvetľuje nebeskou žiarou. Obrazovú plochu lemuje bordúra s rastlinným ornamentom

a motívmi vtákov.

 

Obraz bol v havarijnom stave so značnými poškodeniami (trhliny, krakeláž, vypadané

časti maľby atď.), navyše pokrytý hrubou vrstvou vosku, ktorá komplikovala reštaurátorské

práce. Vzhľadom na zlý stav a nečitateľnosť maľby nebolo možné jednoznačne sa vyjadriť

k datovaniu, celkovej úrovni a prípadnému autorstvu diela. Predpokladalo sa, že obraz

vznikol v priebehu 1. polovice 19. storočia v zabehnutej maliarskej dielni, ktorá zvládala aj

zložitejšie maliarske kompozičné riešenia, no bola tu tiež možnosť, že sa jedná o staršie dielo.

 

Reštaurovanie bolo zverené do rúk skúseného reštaurátora Mgr. art. Štefana Kocku.

Počas neho bolo v prvom rade nevyhnutné zvoliť šetrný spôsob odstraňovania hrubého

voskového nánosu. Celý postup bol zdĺhavý a mimoriadne náročný. Nasledovalo dočistenie

povrchu maľby, doplnenie chýbajúcich častí plátna a jeho scelenie. Po nažehlení na nové

plátno a vytmelení chýbajúcej farebnej vrstvy pristúpil reštaurátor k samotnému procesu

retušovania maľby akvarelovými farbami a k záverečnej povrchovej úprave.

 

Komplexné reštaurátorské práce odhalili pozoruhodné umelecké a historické kvality

maľby, ktoré v pôvodnom stave neboli badateľné. Na základe vykonaných chemicko-

technologických analýz sa zároveň preukázalo, že dielo je podstatne staršie, ako sa pôvodne

predpokladalo a datovanie obrazu bolo posunuté o storočie skôr – do 1. polovice 18.

storočia. Jeho pôvod možno hľadať v nemecky hovoriacich oblastiach. Reštaurovanie

prinavrátilo obrazu pôvodné kultúrne, historické a duchovné hodnoty, vyzdvihlo jeho

význam v kontexte zbierky starého umenia a zároveň umožnilo opäť ho výstavne

a publikačne prezentovať.

 

Reštaurovanie kamenných portálov

Druhý reštaurátorský projekt bol zameraný na obnovu štyroch kamenných portálov

Župného domu. Župný dom patrí k najvýznamnejším historicko-architektonickým pamiatkam

mesta Dolný Kubín a tvorí jednu z dominánt Hviezdoslavovho námestia. Barokovo-

klasicistická budova s vnútorným arkádovým nádvorím bola vybudovaná v rokoch 1757 –

1758 a slúžila ako sídlo Oravskej župy. Do jadra stavby bol zahrnutý starší renesančný objekt

z konca 17. storočia. Oravská galéria ju využíva ako svoje administratívne a výstavné centrum

od roku 1971. Ročne ju navštívi približne 20000 návštevníkov. Portály patria k dominantným

prvkom priečelia a prejazdu – vstupnej časti budovy s reprezentatívnou funkciou. V dôsledku

dlhodobého pôsobenia vlhkosti dochádzalo k deštrukcii a odlupovaniu tmavošedej

monochrómie, zvetrávaniu kameňa, úbytku kamennej hmoty a poškodeniam profilácie

architektonických prvkov, preto bolo ich reštaurovanie nevyhnutným krokom.

Reštaurátorské práce realizoval Oblastný reštaurátorský ateliér v Levoči – renomované

špecializované pracovisko v danom odbore. Odborným garantom reštaurátorských prác,

ktoré zahŕňali čistenie, spevňovanie, odsoľovanie, tmelenie a retuš, bol reštaurátor

Mgr. art. Martin Kukura. Po ukončení prác portály opäť zazneli vo svojej pôvodnej kráse

striedmej jednoduchosti a čistých línií, čo ocenia nielen návštevníci galérie, ale aj všetci tí,

ktorí zavítajú do historického centra Dolného Kubína.

 

Vďaka poskytnutým finančným prostriedkom z Nadácie VÚB vo výške 23 288 € sa tak

podarilo zachrániť pamiatky, ktoré sú cenným dokladom umelecko-historickej doby, v ktorej

vznikli a tvoria súčasť nášho kultúrneho dedičstva. Bez tejto veľkorysej pomoci by Oravská

galéria nemohla finančne nákladné reštaurátorské projekty uskutočniť, preto Nadácii VÚB

patrí naše úprimné poďakovanie.

 

Dagmar Adamusová

historička umenia

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Zásady obnovy fasád architektury 19. a počátku 20. století

Architektura 19. a 20. století je významnou součástí našeho kulturního dědictví. Vyžaduje pozornost, úctu a odbornou péči. Pro její obnovu v obecné rovině platí to samé, co pro obnovu jakýchkoliv jiných stavebních památek. Odlišnost je v tom, že architektonická tvorba dvacátého století začala pracovat s novými materiály a konstrukčními řešeními.