Ochrana pamiatok pri vývoze za hranice

Obrázok k článku

Zvýšiť ochranu kultúrnych pamiatok pri ich vývoze z územia Slovenskej republiky na územie iného štátu navrhujú v novele zákona o ochrane pamiatkového fondu poslanci Jozef Viskupič (OĽaNO) a Magdaléna Vášáryová (SDKÚ-DS). Právna norma reaguje na situácie objavujúce sa v praxi na Slovensku aj v zahraničí, ktoré môžu spôsobiť, že Slovenská republika príde o svoje kultúrne pamiatky zapožičané do iných štátov. “Kultúrnu pamiatku nebude možné vyviesť mimo územia Slovenskej republiky, ak bude existovať dôvodný predpoklad, že kultúrna pamiatka môže podliehať v krajine určenia výkonu rozhodnutia alebo vtedy, ak by súd v krajine určenia mohol nariadiť predbežné opatrenie, ktoré by mohlo brániť navráteniu kultúrnej pamiatky alebo jej súčasti na územie Slovenskej republiky,” argumentujú opoziční poslanci. Návrhom sa teda zakazuje dočasný vývoz vecí pamiatkovej hodnoty vyhlásených za kultúrne pamiatky do štátov, ktoré neposkytnú záruku ich ochrany pred výkonom rozhodnutia, respektíve do tých krajín, ktoré vo svojich právnych predpisoch nemajú ustanovenia zabraňujúce exekúcii zahraničných kultúrnych pamiatok, prípadne do štátov, ktorých spoločnosti (podniky, firmy) majú pohľadávky voči Slovenskej republike a mohli by ich vymáhať prostredníctvom výkonu rozhodnutia alebo nariadením predbežného opatrenia. Novela zároveň zavádza reciprocitu zo strany Slovenska, na základe ktorej na veci pamiatkovej hodnoty dovezené na územie Slovenskej republiky nebude možné uskutočniť výkon rozhodnutia alebo nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by bránilo navráteniu týchto vecí pamiatkovej hodnoty štátu, ktorý pamiatky zapožičal. “Kultúrne pamiatky sú jednou z najhodnotnejších a najvýznamnejších súčastí hmotného kultúrneho dedičstva. V zmysle Ústavy SR je povinnosťou každého chrániť a zveľaďovať kultúrne dedičstvo. Predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje ešte vyššia miera ochrany kultúrnych pamiatok a posilňuje sa istota štátu, že nepríde o svoje kultúrne pamiatky zapožičané do iných štátov,” vysvetľujú Viskupič a Vášáryová. Prijatím novely sa podľa nich Slovensko stane „bezpečnou krajinou“ pre organizovanie a realizáciu mimoriadnych výstavných projektov a pre zapožičanie významných kultúrnych pamiatok pre potreby výstav, čim sa zvýšia šance SR vytvárať, prehlbovať či rozvíjať medzištátne vzťahy v oblasti kultúry a prispieť k vytváraniu priaznivého obrazu v zahraničí. “Dá sa predpokladať, že takáto právna úprava napomôže k zvýšeniu návštevnosti múzeí, galérií a výstav či veľtrhov umenia, kde si ľudia budú môcť pozrieť svetové unikáty a diela zahraničných umelcov bez toho, aby museli cestovať do Viedne či Prahy,” dodávajú opoziční zákonodarcovia. Právna norma nemá za cieľ zabrániť sporom o vlastníctvo kultúrnych pamiatok, ktorých krajinou pôvodu je SR, no v priebehu rokov sa ocitli na území iných štátov alebo opačne. Zámerom je naopak zaistiť, aby sa obdobné situácie, poprípade obchodné spory, záujmy jednotlivcov či skupín nestali prekážkou zapožičiavania kultúrnych pamiatok alebo vecí pamiatkovej hodnoty na výstavy. Ak by parlament novelu schválil, účinnosť nadobudne 1. januára 2013.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Čo je pamiatkový fond Slovenskej republiky ?

Seriál: VADEMECUM VLASTNÍKA – Príručka pre vlastníka kultúrnej pamiatky /výber/ (1 z 3)
(1) Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len “kultúrna pamiatka”), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

Česká vláda schválila 38 národných kultúrnych pamiatok

Ministerstvo kultúry Českej republiky schválilo ďalších 38 národných kultúrnych pamiatok. Tie budú na zoznam zaradené od 1. júla. Najvyššej pamiatkovej ochrane sa tak bude tešiť 33 nehnuteľných a päť hnuteľných kultúrnych pamiatok. “Všetky zaradené nehnuteľné aj hnuteľné kultúrne pamiatky prešli odborným hodnotením s výsledkom, že ide o najvýznamnejšie súčasti nášho kultúrneho dedičstva,” vysvetlil hovorca ministerstva kultúry ČR Jan Cieslar.

Zriadenie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky

Od 1. apríla vstúpi do platnosti zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený 19. decembra 2001. Jednou z najdôležitejších zmien vyplývajúcich z toho zákona vo vzťahu k vlastníkom kultúrnych pamiatok, je zriadenie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky ako špecializovaného orgánu štátnej správy. Cieľom tohto kroku je odstránenie súčasného duplicitného rozhodovania vo veciach ochrany a obnovy pamiatok.. Pamiatkový úrad SR bude zriadený transformáciou terajšieho Pamiatkového ústavu a jeho regionálnych stredísk a pracovísk s tým, že zo zákona prejdú naň aj pracovnoprávne vzťahy zamestnancov okresných a krajských úradov, ktorí doteraz vykonávajú činnosti súvisiace so štátnou pamiatkovou starostlivosťou.