O výročných cenách – čo sa zamietlo pod koberec

Autor: Iva Hanková, Štiavnický život 19/2004
Sľúbili sme vám, že sa vyjadríme k spôsobu, akým sa v našom meste udeľujú výročné ceny mesta, pretože na túto tému sme počuli od občanov aj zopár pichľavých pripomienok. Nakoniec – aj naši poslanci pri schvaľovaní návrhu spracovaného na mestskom úrade, keď dvíhali ruky za pri niektorých menách, klopili zrak.Lenže to, o čom sa na zasadnutí nášho zastupiteľstva radšej nahlas nehovorilo (pošepky áno), zverejnila zhodou okolností niekoľko dní po Salamandri televízia Markíza…

V Paľbe 27.9. 2004 reportér Ľubo Lazový viackrát spomenul meno človeka, ktorý dostal u nás Cenu za záchranu kultúrneho dedičstva a rozvoj mesta Banská Štiavnica, „obyvateľa Monaca“ JUDr.Dušana Kollára. V akej súvislosti? Firma Spectrum reality so sídlom v Bratislave, v ktorej je tento pán konateľom, zaujímavým spôsobom podniká. Prenajme od mesta Bratislava historickú budovu v centre, čiastočne ju zrekonštruuje a potom ju prenajme už ona sama za nájom, ktorý niekoľko až niekoľkodesiatok násobne prevyšuje to, čo odvádza mestu. O konkrétnych prípadoch ( bratislavská Lekáreň u Salvadora) sa písalo aj v SME (28.9.2004).Zmluvy s mestom Bratislava sú urobené tak fiškálsky, že čistý zisk takýchto „dobrodincov záchrany kultúrnych pamiatok“ je niekoľko desiatok miliónov z jediného objektu. Je to tvrdý biznis. Koľko objektov takto „zmenežoval“ dotyčný pán podnikateľ v Bratislave sa v Paľbe nehovorilo. V Banskej Štiavnici však JUDr.Kollár „priamo a sprostredkovane zachránil viac ako 40 objektov v Mestskej pamiatkovej rezervácii“- citujeme z návrhu na udelenie ceny. Keďže otázka poslanca Juraja Čabáka o aké objekty išlo, položená priamo na zasadnutí mestského zastupiteľstva prešla bez odpovede, požiadali sme pani prednostku mestského úradu , aby konkretizovala údaj uvedený v návrhu. Odpoveď z radnice sme dostali obratom, takže ju môžeme uverejniť už v tomto čísle. Je celkom zaujímavá. Ale to už môžete posúdiť sami.

„Na základe Vášho požiadania Vám oznamujeme, že JUDr. Dušan Kollár z vlastných prostriedkov, alebo nájdením investora sa podiela na záchrane nasledovných objektov: 4 domy na Višňovského ulici, 3 domy na Bottovej, Sládkovičovej a Kammerhofskej ulici, ďalej domy na uliciach a častiach mesta – Vilova, Malá Okružná, Vodárenská, Dolná Ružová, Daniela Lichnerda, Nám. sv. Trojice, Novozámocká, Dolná Resla, Pod Červenou studňou a častiach mesta Klinger, Poradajz a Horná Resla. Čísla domov neuvádzame vzhľadom k tomu, že si to prevažná väčšina majiteľov neželá. S pozdravom Marián Lichner.“
Keby sme zašli trochu do histórie udeľovania cien mesta či čestného občianstva, možno by sme si spomenuli, že ceny mesta dostali páni Rea, Maxon, Baco a čestné občianstvo – po reparáte poslancov- aj bývalý pán prezident. Nechcem tu hodnotiť zásluhy niektorých osôb, no aj vďačnosť by mala mať svoje hranice a predovšetkým morálku. Nebolo by serióznejšie nechať vyhotoviť napríklad Pamätnú medailu mesta, ktorá by sa odovzdávala pri príležitostiach, keď už chcú funkcionári v záujme mesta niekomu polichotiť či zalobovať za dobrú vec?

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Banská Štiavnica získala “zeleného Oscara”, Čierny Peter jej však zostal

Zelený Oscar Bankej Štiavnici, Zelený Oscar do čierneho mesta, takto a podobne zneli titulky médií po návrate primátora Banskej Štiavnice Mariána Lichnera z japonského Hamamatsu, kde jeho mesto získalo ocenenie v medzinárodnej súťaži Národy v rozkvete – Nations in Bloom. Uvažovať nad tým, kto vymyslel pomenovanie Zelený Oscar (oficiálne to tak určite nie je), alebo o tom, prečo nikto z relevantných odborníkov, ktorí sa zaoberajú enviromanažmentom, uvedenú súťaž nepozná, by bolo zbytočné. Banská Štiavnica dostala “zeleného oscara” a aktivisti, ochranári a pamiatkári z toho istého mesta zas “čierneho Petra”. Zatiaľ jediným poznaním by azda mohlo byť to, že Štiavnica získaným ocenením neozelenie a pamiatkári, či aktivisti už zničené kultúrne pamiatky nezachránia. Každé medzinárodné ocenenie prináša Slovensku a mestu, ktoré ho získa, kredit. Problém je v tom, že práve kredit a hodnotu tohto víťazstva ochrancovia kultúrneho dedičstva v B. Štiavnici spochybňujú…

Vplyv pamiatok na rozvoj podnikania a cestovného ruchu 2

Od 23. 12. 2004 je na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR v rámci druhého pripomienkového konania k dispozícii „Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu“, ktorá má byť následne predložená na rokovanie Vlády SR.
Ako sa uvádza v predkladacej správe, „kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácie pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR
identifikovať a analyzovať tieto problémy.“
Prijímanie pripomienok bude uzavreté 5. 1. 2005.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!