Nonkonformisti – Druhá ruská avangarda

Slovenská národná galéria v spolupráci s občianskym združením Syntesia, pánom Slavomírom Mladým, pani Kendou Bar-Gera a pánom Dovom Bar-Gera pripravila výstavu Nonkonformisti. Druhá ruská avantgarda 1955 – 1988 zo zbierky Bar-Gera. Výstava približuje slovenskej verejnosti neznámu tvorbu neoficiálnych sovietskych umelcov obdobia rokov 1955 – 1988, umenie, ktoré stálo v opozícii k vtedajšiemu sovietskemu režimu. Zbierka sústredená na diela neoficiálnych sovietskych, vtedy na západe vcelku neznámych – ale dnes svetoznámych – umelcov začala vznikať v Nemecku, v Kolíne nad Rýnom od konca 60. rokov 20. storočia a jej budovanie trvalo tri desaťročia. Zberatelia neboli profesionálnymi historikmi umenia, avšak Kenda Bar-Gera už v 60. rokoch získala rozsiahle skúsenosti pri vedení a práci najprv v kolínskej Galérii Bar-Gera – Gmurzynska, ktorá sa sústredila na umenie ruského konštruktivizmu, neskôr samostatne. Jacob Bar-Gera sa k zberateľstvu prepracoval skôr intuitívnou cestou, na základe prehlbujúceho sa osobného záujmu. Obaja vedení aj istou mierou vlastných životných skúseností a osudov, keďže v mladosti ich životy tragicky poznamenali zverstvá fašizmu, začali pomáhať predovšetkým prenasledovaným umelcom. Zbierka tak začala vznikať synchrónne s umelecký vývojom v sovietskom undergrounde. Keďže diela sa do Nemecka spočiatku vozili tajne, resp. polo-ilegálne a pre prevoz sa hľadali aj tie najneuveriteľnejšie cesty, vyplynula z toho prevažne „komorná“ až intímna povaha jej exponátov. Neskôr, keď sa niektorým umelcom zo Sovietskeho zväzu podarilo emigrovať na Západ, došlo aj k nadviazaniu osobných, veľmi blízkych, priam rodinných vzťahov medzi nimi a ich „mecénmi“. Veľká miera historickej autenticity, osobného zainteresovania a individuálneho vkusu zberateľov, to všetko sa stalo základným menovateľom jej jedinečnosti.

Výstava okrem toho podstatného – poznania zbierky Bar-Gera, ktorá má veľmi vyhranený a autentický osobný rukopis – prináša aj vzácnu možnosť nielen umeleckého, ale aj situačného porovnania. Hlavným krédom umelcov – nonkonformistov bolo uchovať si a obhájiť právo na umeleckú slobodu a nezávislosť umeleckého sebavyjadrenia v ťažkých časoch občianskej neslobody a prenasledovania. Hoci sme na Slovensku (v socialistickom Československu) a v Sovietskom zväze žili v podobných podmienkach uzavretej totalitnej spoločnosti, nebolo to nikdy celkom o tom istom. Naše a ich „neoficiálne“ umenie malo svoje vlastné vývojové súvislosti, rytmus, zacielenie a samotní umelci na svojich pleciach a osudoch museli znášať odlišnú tiaž, mieru existenčného, osobného ohrozenia zo strany vládnúceho režimu. K rozvoju neoficiálneho umenia došlo v Sovietskom zväze hlavne po roku 1962, keď z iniciatívy Nikitu Chruščova bola uzavretá výstava mladých umelcov v moskovskej Manéži (po pamätnej diskusii so sochárom Ernstom Neizvestnym) a keď po krátkom období „odmäku“, ktorý nastal po XX. zjazde KSSZ a kritike stalinizmu v 2. polovici 50. rokov, bol znovu vyhlásený boj s formalizmom a nastolená stranícka a ideologická kontrola nad umením. Neoficiálni umelci boli odkázaní na aktivity v súkromí, vytváranie privátnych komunít spriaznených tvorcov, ich výstavy boli zakazované a rušené hneď po ich otvorení (napr. tzv. buldozérová výstava v Moskve, 1974). Viacerí, najaktívnejší umelci, boli už v 70. rokoch obvinení z disidenstva a prinútení k emigrácii.

Zbierka obsahuje unikátne diela dnes už svetovo slávnych umelcov niekoľkých generácií, ako boli napr. umelci spojení s prvou skupinou neoficiálneho umenia z konca 50. rokov (Lianozovská skupina nazvaná podľa miesta vzniku – Lianozovo, mestečka blízko Moskvy, napr. Vladimir Nemuchin, Lidija Masterkovová, Oskar Rabin), umelci „odinočki“, ktorí v ústraní rozvíjali osobnostne vyhranené programy (Vladimir Jakovlev, Anatolij Zveriov, Ernst Neizvestnyj, Vadim Sidur, Michail Švarcman, Eduard Štejnberg), skupina Dviženije (Pohyb, 1962 – 1976), ktorej členovia sa sústredili na geometrickú abstrakciu a kinetické umenie (Francisko Infante), ale aj ukážky diel moskovského konceptualizmu (Iľja Kabakov, Erik Bulatov, Ivan Čujkov, Vladimir Jankilevskij) a soc-artu ironickým spôsobom pracujúcim so symbolmi sovietskeho režimu (Vagrič Bachčaňan, Anatolij Brusilovskij, Grigorij Bruskin) etc. Výstava diel zo zbierky bola s veľkým úspechom uvedená v popredných múzeách Ruskej federácie, Nemecka, Izraela, Talianska, Poľska a na ďalších miestach. K výstave vychádza trojjazyčná publikácia (slovenčina, angličtina, ruština) s úvodnou štúdiou popredného ruského odborníka na neoficiálne umenie Jevgenija Barabanova.

Vystavujúci autori:
Vagrič Bachčaňan (1938), Piotr Belenok (1938 – 1994), Leonid Borisov (1943), Anatolij Brusilovskij (1932), Grigorij Bruskin (1945), Erik Bulatov (1933), Oleg Celkov (1934), Ivan Čujkov (1935), umelci skupiny Dviženije (1962 – 1976), Michail Grobman (1939), Francisko Infante (1943), Vladimir Jakovlev (1934), Vladimir Jankilevskij (1938), Valerij Jurlov (1933), Iľja Kabakov (1933), Dmitrij Krasnopevcev (1925 – 1996), Dmitrij Lion (1925 – 1993), Lidija Masterkovová (1929 – 2008), Ernst Neizvestnyj (1925), Vladimir Nemuchin (1925), Boris Orlov (1941), Dimitrij Plavinskij (1937), Oskar Rabin (1928), Vadim Sidur (1924 – 1986), Julo Sooster (1924 – 1970), Sergej Šablavin (1944), Michail Šemiakin (1943), Eduard Štejnberg (1937), Michail Švarcman (1926), Vladimir Vejsberg (1924 – 1985), Valentin Vorobjov (1938), Jurij Zlotnikov (1930), Anatolij Zveriov (1931 – 1986), Alexandr Ždanov (1938 – 2006)

Kenda Bar-Gera (*1926 Lodž, Poľsko) a Jacob Bar-Gera (*1925 Holatyn-Bergeruvka, západná Ukrajina – †2003 Kolín nad Rýnom, Nemecko) – zberatelia diel nonkonformistov, druhej ruskej avantgardy 1955 – 1988. Prežili holocaust a po vojne odišli do Palestíny / Izraelu. Zoznámili sa počas pôsobenia v armáde (1950) a následne sa vzali. Od roku 1963 žili v Nemecku, v Kolíne nad Rýnom, kde Jacob Bar-Gera pôsobil v diplomatických službách. Kenda Bar-Gera založila roku 1964 Galériu Bar-Gera – Gmurzynska, roku 1973 Galériu Bar-Gera. Sústredila sa na prezentáciu diel konštruktívneho a abstraktného umenia, prenasledovaných umelcov počas nacistického režimu v Nemecku, neskôr prenasledovaných umelcov z iných častí Európy a Sovietskeho zväzu.

Trvanie výstavy: 14. 11. 2008 – 22. 2. 2008
Kde: Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, Námestie Ľ. Štúra 4,
Bratislava
Kurátorka výstavy: generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie Katarína Bajcurová
Záštitu nad výstavou prevzal minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič.

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Východoslovenská galéria 1952- 2002

Východoslovenská galéria v Košiciach si pripomína 50. výročie od začiatku svojej zberateľskej a výstavnej činnosti. Bola založená ako druhá slovenská galerijná inštitúcia (po SNG v Bratislave) a dnes sa zaraďuje medzi najväčšie a najstaršie slovenské zberateľské inštitúcie podobného druhu.

Súčasné slovenské výtvarné umenie…

Súčasné slovenské výtvarné umenie je sférou s európsky porovnateľnou úrovňou. Spoločenské premeny po Nežnej revolúcii (1989) zasiahli aj túto oblasť. Aj zberateľstvo, kde mal predtým monopolné postavenie štát, ovplyvňujú dnes iné pravidlá. Viaceré podnikateľské a finančné subjekty investujú aj do výtvarného umenia: Prvá slovenská investičná skupina jednala podľa svojho mena. Ako prvá z podnikateľských spoločností založených po roku 1989 začala budovať umeleckú zbierku. Časť z nej predstavuje prítomná výstava.

Prievan v súčasnej slovenskej maľbe 2000 – 2005

Považská galéria umenia v Žiline a Galéria mesta Bratislavy srdečne pozývajú na vernisáž výstavy pod názvom Prievan, v kurátorskej koncepcii Beaty Jablonskej (SNG) a Richarda Gregora (GMB). Vernisáž sa uskutoční 5.5.2005 o 17,OO hod. v PGU Žilina a výstava potrvá do 19.6.2005.