Mincovňa Kremnica súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva

Obrázok k článku

Mincovňa Kremnica sa 24. februára 2011 stala súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva. Zaradila sa tak medzi európske pamiatky, prírodné lokality a sídla, ktoré vytvárali a vytvárajú kľúčovú úlohu pri pochopení európskych dejín a súčasnej kultúry. Pri tejto príležitosti odhalila mincovňa aj pamätnú bustu zakladateľa mincovne kráľa Karola Róberta z Anjou a otvorila nové priestory raziarne medailí.

Ako sa uvádza na stránke Pamiatkového úradu SR, Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich výrobných podnikov nielen v Európe, ale aj na svete. Minciarske výrobky, ktoré patrili a dodnes patria medzi špičku vo svete, sa tu vyrábajú nepretržite takmer sedem storočí. Od roku 1955 je mincovňa chránená ako národná kultúrna pamiatka. K unikátnym hodnotám mincovne patrí aj jej archív, v ktorom sú zachované dokumenty o činnosti mincovne od roku 1630 , čo je najstarší podnikový archív historickej výrobnej prevádzky nielen u nás, ale pravdepodobne aj v strednej Európe.

Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou v roku 1328 povýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto a zároveň jej pridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Prvými vyrazenými mincami v kremnickej mincovni boli strieborné groše, pravdepodobne v roku 1329. Postupom času sa tu vyrábali mince pre rôzne menové sústavy. Zo začiatku to boli mince zo striebra a zlata, neskôr aj z iných kovov - toliare, dukáty, groše. Obdobie najväčšej slávy kremnickej mincovne sprevádzalo používanie vretenového raziaceho stroja - balanciéra, ktorý zaviedol v Kremnici technik, rytec a medailér švédskeho pôvodu Daniel Warou v roku 1710. Na takomto stroji bolo možné raziť mince na tzv. moderný spôsob, ktorý sa používa dodnes. Kremnica sa tak stala prvým miestom použitia balanciéra na razbu mincí v strednej Európe. Podľa kremnického vzoru začali túto techniku používať aj mincovne vo Viedni a v Prahe.

Od roku 1986 sa výroba mincí presunula do nového závodu a v pôvodnej budove zostala produkcia medailí. Do začiatku 90-tych rokov minulého storočia bola mincovňa v Kremnici jediným výrobcom mincového obeživa pre Československo. Od 1. januára 1993 plnila túto úlohu pre Slovenskú republiku. V závere roka 2008 vyrazila kremnická mincovňa aj nové slovenské euromince.

Zapísaním do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva sa kremnická mincovňa zaradila medzi európske pamiatky, akými sú napríklad Kapitolské námestie v Ríme, katedrála na Wavelskom návrší v Krakove alebo rodný dom iniciátora zjednotenia Európy Roberta Schumana. Zo Slovenska sú súčasťou dedičstva kaplnka venovaná svätému Konštantínovi v Kopčanoch, či mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  
Kategórie: SITA, Pamiatky Štítky: 2008, Kremnica, najstraršie

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.