Na účty neodoslali vlani granty vo výške 35,9 milióna

10. februára 2005 (SITA) – Niektorí žiadatelia o granty, ktorých projekty ministerstvo kultúry minulý rok podporilo, peniaze nedostali na účty. Ako pre agentúru SITA povedala hovorkyňa ministerstva Nora Slováková, ide o 35,9 milióna korún, ktoré “prijímateľom budú vyplácané postupne v prvom štvrťroku 2005.”Ministerstvu kultúry to umožňuje zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý hovorí o výnimke z časového použitia finančných prostriedkov. “V praxi to znamená ministrom financií poskytnutú možnosť použiť finančné prostriedky z roku 2004 v roku 2005,” uviedla Slováková.

Za minulý rok vyplatilo ministerstvo kultúry granty vo výške 408 miliónov korún. Pôvodný rozpočet na programy grantového systému predstavoval 470,5 milióna korún, po úprave dosiahol 457,7 milióna. Nie všetky prostriedky však boli rozdelené, komisie rozhodujúce o udelení prostriedkov v rámci šiestich grantových programov sa rozhodli nerozdeliť 13 miliónov. “Ide o prostriedky, kde vzhľadom na kvalitu a neúplnosť predložených projektov nebolo možné pristúpiť k rozdeleniu zdrojov,” povedala Slováková.

(SITA, mm;bl)

© 2005, Autorské práva SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Galéria NOVA

Galéria NOVA vznikla koncom roku 1990 a je najstaršou súkromnou galériou na Slovensku. Jej výstavný priestor sa nachádza priamo pod Michalskou bránou v centre Bratislavy. Medzi hlavné ciele galérie NOVA patria prezentácia najvýznamnejších trendov v súčasnom výtvarnom umení. Galéria NOVA sa hlavne orientuje a podporuje umelcov, ktorí sa venujú tvorbe sklenných objektov v duchu tradície Ciglerovej sklárskej školy.

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…

Dejiny Pamiatkového ústavu 1853 – 1950

Krajinou, z ktorej vyšiel priamy podnet k prvým pamiatkárskym akciám u nás, bolo Bavorsko, a to cez pamiatkovú starostlivosť Rakúskej ríši, kde bola pamiatkovým orgánom C.k. centrálna komisia (Kaiserliche und konigliche Central – Commision zur Erforschung und Erhaltung der Baudenkmale). Táto komisia bola zriadená cisárskym nariadením z 31.decembra 1850. V roku 1853 začala komisia svoju činnosť aj na Slovenskom území. Mala sedem členov konzervátorov a 5 členov korešpondentov, medzi nich patrili gróf Ján Keglevich, Arnold Stummer, Ipolyi Arnold, Ignác Fabry, Maximilian Siemanowsky a korešpondenti gróf Anton Balassa, A.Zipser. Napriek tomu, že C.k. centrálna komisia sa hlásila svojim názvom k architektonickým pamiatkam, jej zorné pole od začiatku obsahovalo temer celý dnešný register pamiatok.

Vplyv pamiatok na rozvoj podnikania a cestovného ruchu 2

Od 23. 12. 2004 je na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR v rámci druhého pripomienkového konania k dispozícii „Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu“, ktorá má byť následne predložená na rokovanie Vlády SR.
Ako sa uvádza v predkladacej správe, „kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácie pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR
identifikovať a analyzovať tieto problémy.“
Prijímanie pripomienok bude uzavreté 5. 1. 2005.