V Liptove sa zo zvykov počas sviatku Troch kráľov zachovalo len vysväcovanie príbytkov, cirkevné obrady svätenia vody a soli, či varenie šúľancov. Ako pre agentúru SITA uviedol etnológ Igor Littva, „Traja králi sú slávnosti vody, i keď ako cirkevný sviatok trošku prekryl staroslovanské úkony. Voda symbolizovala ochranu a očistu. Dodnes sa uchovalo svätenie vody a soli v kostoloch aj v Liptove. Kresťanstvo na túto symboliku nadviazalo.“

Ľudia v tento deň chodia do kostola. „Nesú si nádoby a fľaše na svätenú vodu, ktoré si naplnia, niekde prídu aj s jedlom či obilím na posvätenie. Veria, že im svätená voda ochráni príbytky. V domoch sa vodou pokropia obytné miestnosti, ale nezabudnú ani na statok. Svätenú vodu si odložia na celý rok,“ povedal Littva.
Scénka príchodu troch kráľov, ktorá sa v minulosti hrala naživo v uliciach obcí dolného aj horného Liptova, sa postupne presunula do kultúrnych domov. „Hrajú ju väčšinou chlapci, ktorí ju nacvičia v škole alebo v súboroch. Traja chlapci spievajú, jeden z nich má natretú tvár načierno, štvrtý nesie hviezdu,“ opísal.

Samozrejmosťou je návšteva kňaza s miništrantmi v jednotlivých domoch. „Kriedou nad dvere zapíšu vysvätenie príbytku vodou a kadidlom. Ľudia si vzájomne želajú zdravie, šťastie a koledníci spievajú, pretože ide prakticky o začiatok roka. Po odchode koledy sa voľakedy do obrusu zabalilo mladé dievča, verilo sa, že sa do roka vydá. Prichádzajúcej kolede sa pod nohy sypalo obilie s vierou dobrej úrody. Koleda dostala pohostenie aj nejakú finančnú odplatu. Vymizol už zvyk vešania cesnaku, ktorý mal chrániť proti zlým silám, nájdu sa síce ľudia, ktorí si zvyk uchovali, ale ide o jednotlivcov.“

V niektorých domácnostiach sa pripravujú šúľance s makom. „Aké veľké budú šúľance, také budú obilné klasy. Aj tento zvyk je však už v Liptove na ústupe,“ dodal.