[uskalienka]

Vianočné sviatky majú na Slovensku rôzne mená

BRATISLAVA 23. decembra (SITA) – Pre 24. december máme na Slovensku niekoľko názvov. Oficiálne sa tento deň a večer pre bohato prestretý stôl a množstvo jedál nazýva Štedrý. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Slávenie sviatku večer pred jeho skutočným termínom prebrala cirkev zo židovskej tradície. Pre Židov sa totiž deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Hlavná vianočná omša je však 25. decembra predpoludním.

V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Používa ho aj ukrajinčina (Kračun), bulharčina (Kračon), maďarčina (Karácsony) aj rumunčina (Grăčiun). Jeho etymológia sa vysvetľuje dvojako – pochádza buď zo slovesa krátiť, čo súvisí s krátkosťou dní v čase zimného slnovratu, alebo z latinského creatio – narodenie.

V juhozápadnej polovici Slovenska sa ustálil názov Vianoce zo staronemeckého Winnahten. V severovýchodnej časti Slovenska sa na označenie Vianoc používa slovo Hody. V severnej časti Trenčianskej stolice a na Kysuciach sa im hovorilo jednoducho Sviatky.

[uskalienka]

Magické vianočné obrady mali zabezpečiť hospodársky úspech

BRATISLAVA 23. decembra (SITA) – Vianoce boli až do 16. storočia zároveň novoročnou oslavou, pretože 1. január sa chápal len ako ôsmy deň vianočný. Začínal sa nimi nový hospodársky rok, a preto boli popretkávané množstvom magických úkonov, ktoré mali zabezpečovať prosperitu hospodárstva a rodiny. Ľud veril, že “tak ako bolo cez Vianoce, bude aj po celý rok”.

Po dedine chodili mládenci v maskách kozy alebo býka s magickou plodonosnou funkciou. Symbolizovali potenciu a počas výstupu v každom dome sa vyváľali v hnoji alebo na zemi, čím jej odovzdali silu svojej plodnosti.

Dôležitým predmetom plodonosnej mágie bola slama, a to nielen v Európe, ale aj v Ázii, Amerike a v Tichomorí. Ľudia ju stlali pod štedrovečerný stôl a spávali na nej. Vianočná slama sa podkladala pod sliepky, aby dobre niesli, obväzovali sa ňou stromy, aby dobre rodili, alebo sa pálila na obilnom poli. Magickú funkciu ľudia pripisovali aj závesným slameným predmetom, ktoré nazývali kvočka, pavúk alebo slamená baba. Boli to predmety upletené zo slamy alebo klásky zapichnuté do zemiaka a ozdobené srsťou, stuhami a poľnými plodinami. Niekedy mali stromovitý tvar a boli vlastne predchodcami vianočného stromčeka. Po Vianociach ich gazdiné odkladali do komory a používali ako magický predmet v ľudovom liečení.

Z ďalších zvyklostí možno spomenúť železnú reťaz, ktorou sa omotali nohy stola, čo malo zaručiť súdržnosť rodiny. Gazdovia dávali k štedrovečernému stolu aj dožinkový veniec, aby si zabezpečili dobrú úrodu v nasledujúcom roku.

[uskalienka]

Starí Slovania slávili tieto dni ako zrod nového života

BRATISLAVA 22. decembra (SITA) – Slávenie Vianoc stanovili kresťania v 4. storočí na deň zimného slnovratu, aby vytvorili protiváhu pohanským oslavám. Cirkev postupne pretransformovala pohanské tradície na kresťanský sviatok. Starí Slovania slávili tieto dni ako zrod nového života, keď sa príroda pod snehom už pripravuje na jarný rozkvet. Aj preto sa vo vianočných vinšoch v rôznych oblastiach Slovenska dodnes spomína hojná úroda na poliach, plné stodoly a stoly.

Kresťanstvo dalo vianočným dňom nový zmysel. Narodenie Krista symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život. S tým súvisí aj tradícia vianočného stromčeka. Ovocím a sladkosťami ovešaný stromček mal dve funkcie. Pripomínal bohatosť budúcej úrody a živej prírody. Druhý, oveľa starší symbol, znázorňoval strom z raja. Boh zakázal Adamovi a Eve jesť zo stromu “poznania dobra a zla” a človek sa porušením tohto zákazu pripravil o večný život. Preto musel Boh poslať na svet svojho Syna, aby priniesol ľudstvu vykúpenie a spásu. Stromček alebo vetva zavesená v domoch na Vianoce pripomínali aj strom zlyhania Adama a Evy.

Oproti pohanským orgiám a magickým úkonom vložila cirkev do slávenia Vianoc celkom iné posolstvo. Ich hlavným zmyslom je radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal Boh vo svojom Synovi, čím obdaroval všetkých ľudí. Preto vznikol aj zvyk dávať si pod stromček darčeky.

[uskalienka]

Pôvod Vianoc siaha do dávnej minulosti

BRATISLAVA 22. decembra (SITA) – Vianočné sviatky boli známe už v predkresťanskej dobe. Misionári čerpali zo zvykov národov, aby nenásilným spôsobom presvedčili nekresťanov na konvertovanie na novú vieru. Zimné sviatky boli v dávnej minulosti najobľúbenejšími pre mnohé kultúry, pretože v zime bolo menej práce, dni boli kratšie a noci dlhšie.

Saturnálie boli oslavy boha Saturna. V antickom Ríme to bol čas oddychu, hodov a porušovania oficiálnych pravidiel. Rimania sa v tejto dobe obdarúvali rôznymi drobnosťami, vrátane malých bábok pre deti a sviečok pre dospelých. Počas osláv sa neuzatvárali žiadne obchody a aj otroci sa mohli zúčastniť na hostinách. Saturnálie boli časom pitia, hrania hazardných hier a dokonca verejného obnažovania sa. Podľa básnika Catulla to boli „najlepšie dni“. Starorímsky sviatok, ktorý sa začínal 17. decembra, postupne zanikol.

V Taliansku sa pred rozšírením kresťanstva začínal 25. decembra sviatok nazývaný Dies Natalis Solis Invicti, narodenie neporazeného syna. Počas týchto dní oslavovali obyvatelia niekoľko slnečných bohov naraz, medzi nimi bol sýrsky Elah-Gabal, Sol a vojenský boh perzského pôvodu Mithras. Bruma nazývali Rimania 25. december, deň zimného slnovratu. Niektorí raní kresťanskí spisovatelia spájali znovuzrodenie slnka s narodením Ježiša Krista.

Yule bol sviatok škandinávskych pohanov, ktorý trval od konca decembra do začiatku januára. Obyvatelia severnej Európy počas Yule oslavovali boha hromu a blesku Thora. Každý blesk symbolizoval prasa alebo teľa, ktoré sa narodí na nový rok. Sviatok mohol trvať aj dvanásť dní. Pohanskí Germáni dodržiavali podobné tradície. Počas dvanástich „divokých nocí“ jedli, pili a oslavovali. Tieto zvyky mali na vývoj kresťanských Vianoc veľký vplyv. Obyvatelia škandinávskych krajín stále nazývajú Vianoce menom Jul. Angličtina používa slovo Yule ako synonymum pre výraz Vianoce.

[uskalienka]

Vianočné pozdravy mesta ilustrovali deti
Deti z banskobystrických základných a materských škôl výtvarne dotvorili 800 vianočných pozdravov, každý pozdrav je originál.

BANSKÁ BYSTRICA 20. decembra (SITA) – Spoluautormi oficiálnych vianočných pozdravov mesta Banská Bystrica, konkrétne ich výtvarnej časti, sú tento rok banskobystrickí škôlkari a školáci. Svojimi ilustráciami snehuliakov, vianočných kaprov, stromčekov či zimných banskobystrických zátiší a krajiniek dotvorili vyčlenený priestor na 800 pozdravoch, ktoré mesto vopred rozposlalo na základné a materské školy. „Povedali sme si, že posielať vianočné pozdravy, ktoré vyhotoví nejaká reklamná agentúra alebo grafik, asi nie je dostatočne originálne. Preto sme vsadili na originalitu a šikovnosť detí,“ uviedla hovorkyňa banskobystrického primátora Monika Pastuchová.

Každé dieťa – spolutvorca – je na pohľadnici podpísané a uvedená je tam aj jeho škola či škôlka. „Adresát bude jasne vidieť, že ten vianočný pozdrav je originálny, jedinečný. Zároveň to spĺňa aj ten účel, že následne budeme týmto deťom posielať na ich školy ďakovné listy za spoluvytvorenie vianočného pozdravu,“ povedala Pastuchová. Dodala, že deťom mesto vo svojich ďakovných listoch aj oznámi, komu tá „ich“ pohľadnica doputovala – napríklad ktorému primátorovi partnerského mesta či veľvyslancovi.

[uskalienka]

Ozdobený stromček pochádza z Nemecka

BRATISLAVA 20. decembra (SITA) – História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdaňsku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne, v roku 1833 v Ríme a v roku 1837 v Paríži. Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský – siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu – Saturnáliám. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša “Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa”.

Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi. Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky.

V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. To však súviselo skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol až neskôr. Jeho tradíciu založilo mesto ako výsledok estetizácie sviatočného obradu. Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia. Na východnom Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok pred vorožilami – strigami a zvieratá sa ním vyháňali na prvú pašu.

[uskalienka]

fuuu… tak toto som ja napr. nevedela…
tomasi… si mi teraz mozno pridal starosti navyse… :) vdaka!! ja doteraz nemala stresy… este raz vdaka :P
teraz ked viem, ze zatim mam len 4-druhy… a planovala som uz iba 2-3 dorobit… fuuu… este, ze mam znamu + sestricku, s ktorymi si po par kusoch menime… no ci nazbieram 12 druhov… netusim :(
teraz neviem, ci mam pozhanat este nejaku znamu do poctu… alebo navstivit maminu a doplnit druhy…

uuuplne jedno… aj tak su Vianoce kraaaasne sviatky… plne pohody a Lasky :)

[uskalienka]

Výstava:RENESANCIA
Z cyklu: Dejiny slovenského výtvarného umenia
Miesto: SNG, Esterházyho palác, Nám. Ľ. Štúra 4, 1. – 3. posch.
Trvanie výstavy: 18. 12. 2009 – 28. 3. 2010

Kurátorka výstavy: Zuzana Ludiková

viac o výstave + program sprievodnych akcii k vystave… kuratorske vyklady, prednasky…
utorky – Premietanie filmov
stredy – Z renesancnej literatury, hudby a umenia

http://www.obnova.sk/clanok-3068.html

[uskalienka]

Mesto prenajme pozemky na Kollárovom námestí na 50 rokov
Pod námestím by mala vzniknúť parkovacia garáž pre 500 áut

BRATISLAVA 17. decembra (SITA) – Mesto Bratislava prenajme pozemky na Kollárovom námestí. Hlavnému mestu tým ide o vybudovanie podzemnej parkovacej garáže pre 500 áut a revitalizáciu zelene. Rozhodli o tom dnes poslanci. Tí totiž schválili podmienky obchodnej súťaže na nájom pozemkov na 50 rokov. Súťažné podmienky si môžu záujemcovia prevziať vo Front Office na bratislavskom magistráte na Primaciálnom námestí od 21. decembra, návrhy bude možné podávať od 4. januára do 31. marca 2010. Výsledky by mali byť zverejnené 15. apríla 2010 na úradnej tabuli magistrátu a na internetovej stránke hlavného mesta http://www.bratislava.sk

Diskusia k návrhu sa niesla najmä v duchu, či plány mesta v súvislosti s vybudovaním podzemných garáží sú alebo nie sú v súlade s územným plánom mesta. Poslanci poukazovali najmä na nedávne vyjadrenia občianskych aktivistov, že by to mohlo byť v rozpore s územným plánom. Podľa aktivistov sa totiž tento návrh zdá byť „podvodom“ voči územnému plánu. Podľa kompetentných úradníkov z magistrátu to však územný plán nezakazuje. Podľa nich územný plán nedefinuje, že to nie je prípustné. Zároveň však priznali, že územný plán nerieši „podzemný urbanizmus“. Poslankyňa Ľudmila Farkašovská si zasa s poslancom Štefanom Holčíkom vymieňala názor, či je možné zachovať zeleň tam, kde sa pod zemou plánuje podzemné parkovisko. Poslankyňa tvrdila, že stromy potrebujú pod zemou toľko, koľko aj nad zemou. Reagovala najmä na to, že by mali byť aj napriek výstavbe zachované štyri existujúce platany. Podľa Štefana Holčíka sa „netreba báť,“ pretože niečo podobné funguje aj v iných mestách.

[uskalienka]

Mesto prenajme Starú tržnicu na 52 rokov
Mestskí poslanci schválili podmienky verejnej obchodnej súťaže na prenájom budovy tržnice na Námestí SNP

BRATISLAVA 17. decembra (SITA) – Mesto Bratislava prenajme budovu Starej tržnice na Námestí SNP. Rozhodli o tom dnes poslanci. Tí totiž schválili podmienky obchodnej verejnej súťaže na 52-ročný prenájom. Z budovy by sa po nevyhnutnej rekonštrukcii mala stať obchodná galéria. K dispozícii by mali byť potraviny, oblečenie a módne doplnky, knihy, hudba. Myslieť by sa malo aj na pohostinské služby či možnosti organizovania kultúrnych a spoločenských podujatí.

Súťažné podmienky sú môžu záujemcovia prevziať vo Front Office na bratislavskom magistráte na Primaciálnom námestí od 21. decembra 2009 do 3. februára 2010 počas úradných hodín. Obhliadka budovy bude 7. januára a 21. januára budúceho roka o 9:00. Návrhy možno podávať od 15. januára do 5. apríla 2010. Záujemca musí okrem iného zaplatiť zábezpeku na účet hlavného mesta 15-tisíc eur. Ak navrhovateľ súťaž vyhrá, táto suma sa mu započíta do ceny nájmu. V prípade neúspešnosti mu bude vrátená do 30 dní od vyhlásenia výsledkov súťaže. Tie by mali byť zverejnené 30. apríla 2010 na úradnej tabuli magistrátu a na internetovej stránke hlavného mesta http://www.bratislava.sk. Súčasťou súťažných podmienok je aj zabezpečenie nevyhnutnej rekonštrukcie objektu do maximálne dvoch rokov od účinnosti nájomnej zmluvy. Nájomca by mal za nájom počas trvania rekonštrukčných prác platiť tri eurá za meter štvorcový ročne, po skončení rekonštrukcie bude výška nájmu zodpovedať víťaznému návrhu.

Pôvodne mal primátor Andrej Ďurkovský podpísať nájomnú zmluvu na desať rokov s britským developerom Devel Gallery, s.r.o. Na príprave a uzatvorení zmluvy sa pracovalo už v máji. Spoločnosť pritom plánovala investovať do nevyhnutnej rekonštrukcie budovy minimálne 1,5 mil. €. Jej víziou bolo vytvoriť zo Starej tržnice centrum obchodného a kultúrneho života Bratislavy a bránu do Starého Mesta. „Na scénu“ však vstúpil druhý potenciálny záujemca o prenájom budovy – spoločnosť American Style, s.r.o. Ten obviňoval mesto, že s ním v tejto veci nekomunikuje, mesto však obvinenia odmietalo a zdôrazňovalo, že jeho rozhodnutia si spoločnosť nepreberá. Následne sa však mesto rozhodlo prenajať objekt Starej tržnice až po verejnej obchodnej súťaži. Čakalo preto na prerokovanie novely zákona o majetku obcí a vyšších územných celkov.

[uskalienka]

VIANOCE: Listy a pohľadnice sa ešte stále doručujú tradičnou cestou

BRATISLAVA 16. decembra (SITA) – Ľudia si aj napriek modernej dobe, ktorú ovládajú e-maily a esemesky, ešte vždy nájdu čas aj na odosielanie listov či pohľadníc tradičnou cestou. V predchádzajúcom roku sa prostredníctvom klasickej pošty odoslalo 252 miliónov zásielok 2. triedy, čo je oproti predchádzajúcemu roku nárast o 19 miliónov (9 percent). Veľkú mieru na tomto raste nesie aj nákup cez internet, ktorý sa stáva čoraz populárnejší aj pri nákupe vianočných darčekov.

„Veľmi nás teší, že aj v dnešnej uponáhľanej dobe si ľudia nájdu čas a stále si posielajú vlastnoručne napísané sviatočné priania poštou. Pohľadníc počas sviatkov predáme viac ako milión, pričom bežný mesačný priemer je 20-tisíc. Každoročne pripravujeme pre našich zákazníkov aj zaujímavé novinky – tento rok je to napríklad známka s vôňou ihličia, ktorá umocňuje vianočnú náladu,“ uviedla Mária Hromadová zo Slovenskej pošty, ktorá zákazníkom ďalej odporučila, aby si posielanie vianočných a novoročných pozdravov nenechávali na poslednú chvíľu. Dodala, že posledným dňom pred Vianocami, kedy sa pošta doručuje, je 23. december.

Agentúru SITA informovala Mária Hromadová z oddelenia externej a internej komunikácie Slovenskej pošty.

[uskalienka]

Vianoce 2009: Slováci milujú medovníky a Mrázika

BRATISLAVA 15. marca – Na prelome mesiacov november a december sa mohli návštevníci stránok servera Žena.sk zapojiť do veľkého vianočného prieskumu s cieľom preskúmať súčasný pohľad Slovákov na toto sviatočné obdobie. Túto možnosť využilo celkom 20.661 osôb, z toho 4.559 mužov (22,07%) a 16.102 žien (77,93%).

Azda nikoho neprekvapí, že pre väčšinu opýtaných sú Vianoce predovšetkým sviatkom pokoja a oddychu (46,31%), časom, kedy sa stretávame s priateľmi a rodinou (28,02%) a dôležitým kresťanským sviatkom (20,35%). To, že rodinné zázemie je pre Slovákov naozaj mimoriadne dôležité, dokazuje aj fakt, že doma v kruhu rodiny sa chystá sviatky stráviť až 96,34% účastníkov prieskumu. Len 1,53% sa chystá na Vianoce do zahraničia a 2,12% bude sviatky tráviť v práci.

O tom, že neustále sa opakujúca téma ekonomickej krízy rezonuje v našich mysliach aj počas sviatkov, svedčí aj odpoveď na otázku, koľko sú Slováci ochotní investovať do vianočných darčekov. Len 17,35% opýtaných odpovedalo, že na darčekoch rozhodne šetriť nebudú, pretože Vianoce sú len raz do roka. Naopak až 36,39% opýtaných uvádza, že do darčekov budú investovať maximálne do 100 EUR (3.012,6 SKK). S tým ďalej súvisí aj informácia, že väčšina z opýtaných (78,23%) nerieši, kde darčeky nakúpiť – dôležité je, aby bol tento nákup čo najvýhodnejší.

Na druhej strane je treba dodať, že sa väčšina z nás (78,23%) súčasne snaží, aby darček obdarovanému najmä urobil radosť. Parametre cena (2,43%), či praktickosť (17,68%) sú až ďaleko za týmto kritériom výberu. Zdá sa, že sa nám väčšinou aj darí trafiť sa do vkusu našich blízkych, čo dokazuje, že len 3,22% z opýtaných niekedy v živote vrátilo vianočný darček. Ak však zatiaľ márne tápate, čo by vašich drahých pod stromčekom najviac potešilo, tu je malá pomôcka: Slovenky by rady pod stromčekom našli oblečenie a doplnky (24,64%) alebo knihy (23,25%), Slovákov by zase okrem kníh (17,11%) potešila nejaká elektronika (23,47%).

Vianoce sú, aspoň čo sa jedla týka, pre Slovákov stále veľmi tradičnou záležitosťou. Až 71,24% opýtaných uvádza, že vianočné pečivo budú piecť na sviatky sami, lebo je jednoducho najlepšie. Najväčšej obľube sa tešia perníčky a medovníčky (27,72%), lepené kolieska z lineckého cesta (19,47%) a vanilkové rožteky (17,44%). Na štedrovečernom stole nám nebude chýbať kapustnica (77,89%), oplátka s medom a cesnakom (57,72%) a ryba (91,85%). Hoci v tomto bode treba podotknúť, že len 38,54% z nás si dopraje tradičného kapra a 53,31% dá prednosť inej rybe.

O niečo flexibilnejšie a modernejšie pristupujeme k vianočným zvykom a tradíciám. Len 34,42% z nás zvykne spievať koledy, väčšina z nás (59,65%) zdobí stromček už pár dní pred Vianocami a nie na Štedrý deň. A najtradičnejším zvykom je len rozkrojiť jabĺčko, aby sme vedeli, či budeme na budúci rok zdraví (54,2%).

Čo sa vianočných stromčekov týka, tu dávajú Slováci jednoznačne prednosť umelým pred živými. Až 77,89% opýtaných uloží darčeky práve pod umelý stromček.

Okrem darčekov, dobrého jedla a oddychu sa väčšina Slovákov teší na sviatky aj kvôli rozprávkam. Až pre 40,04% opýtaných je symbolom Vianoc Mrázik, bez ktorého si tieto sviatky jednoducho nevedia predstaviť. 27,05% účastníkov prieskumu sa teší aj na Perinbabu a 5,57% zase na Princeznú so zlatou hviezdou na čele.

A pokiaľ sa pýtate, čo Slovákom na Vianociach prekáža, aj tu je odpoveď pomerne jednoznačná – predvianočný zhon a stres – v tom sa zhoduje 64,90% opýtaných. Pre zostávajúcich je nočnou morou prejedanie (18,94%) a predvianočné upratovanie (16,15%).

o Centrum Holdings (www.centrumholdings.sk)
Centrum Holdings je internetový mediálny dom aktívny v krajinách strednej a východnej Európy (Slovensko, Česká republika a Chorvátsko). Na Slovensku oslovuje mesačne viac ako 1,5 milióna užívateľov. Spoločnosť prevádzkuje on-line médiá Atlas.sk, Centrum.sk, Mapy.sk, Wanda.sk, Žena.sk, Pobox.sk, Aktuálne.sk, Dnes.sk a mnohé ďalšie

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

[uskalienka]

História Bratislavy v skratke

5000 pred n.l. – archeologicky dokázané osídlenie Bratislavy v neskorej dobe kamennej – v neolite
1.st. pred n.l. – Kelti si postavili opevnené osídlenie v Devíne a Bratislave, okrem toho tu založili keltskú mincovňu, kde sa razili známe strieborné mince známe ako “biateky”
1.st. – 4.st.n.l. – krajina južne od rieky Dunaj pod nadvládou Rímskej ríše
5.st. – 6.st. – príchod slovanských kmeňov
623 – 658 – osídlenie v období Samovej ríše, prvého štátneho útvaru Slovanov
7.st. – 8.st. – územie Bratislavy sa stáva dôležitým centrom Avarsko-slovanskej ríše
9.st. – vznik Veľkomoravskej ríše, Bratislavský hrad – vojenské, administratívne a cirkevné centrum
864 – prvá písomná zmienka o hrade Devín ako o silnej pohraničnej pevnosti Veľkomoravskej ríše vo Fuldských análoch
907 – prvá písomná zmienka o Bratislave (ako Brezalauspurc) v Salzburgských análoch v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi
10.st. – 11.st. – Bratislavský hrad sa stáva dôležitou pohraničnou pevnosťou Uhorska, sídlom župana a kapituly
1000 – 1038 – vytvorenie Bratislavského komitátu uhorským kráľom Štefanom I.
12.st. – osídlenie na východnej strane hradného kopca
1221 – Románsky kostol sv. Salvatora presťahovaný z hradu do podhradia na miesto dnešného Dómu sv. Martina postaveného v 14. a 15. storočí
1291 – uhorský kráľ Ondrej III. udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá, čím potvrdil jej začlenenie do sústavy slobodných kráľovských miest a súčasne tak položil základy pre rozvoj obchodu a remesiel
14. – 15.st. – obdobie rozvoja remesiel, vinohradníctva a medzinárodného obchodu
1430 – mestu bolo udelené mincovné právo kráľom Žigmundom Luxemburským
1436 – Žigmund Luxemburský udelil mestu právo používať erb
1464 – uhorský kráľ Matej Krovín potvrdil všetky staré privilégiá Bratislavy Zlatou bulou
1465 – kráľ Matej Korvín založil prvú univerzitu na území dnešného Slovenska – Academia Istropolitana
1468 – právo meča udelé mestu kráľom Matejom Korvínom
1526 – v bitke pri Moháči zahynul kráľ Ľudovít a vo františkánskom kláštore bol zvolený za kráľa Ferdinand I. Habsburský
1536 – Bratislava sa stala hlavným mestom Uhorska, snemovým mestom a sídlom centrálnych úradov a korunovačným mestom uhorských kráľov
1543 – Bratislava sa stala sídlom arcibiskupa
1563 – 1830 – počas 3 storočí bolo v Dóme sv. Martina korunovaných 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek
17.st. – storočie protihabsburských povstaní
1711 – veľká morová epidémia počas ktorej zahynulo 3860 ľudí
1741 – korunovácia Márie Terézie
1775 – kráľovná Mária Terézia prikázala zbúrať mestské hradby, ktoré znamenalo stavebný rozvoj mesta
1776 – založenie stavovského divadla so stálym súborom hercov
1780 – založenie prvej manufaktúry
1783 – Jozef II. prikázal presťahovať centrálne úrady do Budína a korunovačné klenoty do Viedne
1805 – po bitke 3 cisárov pri Slavkove bol v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca podpísaný tzv. Bratislavský mier medzi napoleonovským Francúzskom a Rakúskom
1809 – mesto obliehané napoleonskými vojskami
1811, 28. máj – Bratislavský hrad vyhorel
1818 – prvý parník na Dunaji
1840 – začala premávať konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom
1843 – kodifikácia slovenského jazyka Ľudovítom Štúrom a jeho prívržencami
1848 – kráľ Ferdinand V. podpísal tzv. marcové zákony o zrušení poddanstva v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca
1886 – na mieste stavovského divadla postavili budovu Slovenského národného divadla
1891 – otvorenie prvého mosta cez Dunaj – Starého mosta
1895 – prvá električka v Bratislave
1912 – prvé trolejbusy v uliciach Bratislavy
1913 – 79 domov v podhradí zničil ničivý požiar
1918, 10. október – založenie Slovenskej národnej rady s právomocou pre Bratislavu a okoliu
1919, 1. január – okupácia mesta Československými légiami a jeho pripojenie k Československej republike
1939, 14. marec – Bratislava sa stala hlavným mestom nacistického Slovenského štátu
1945, 4. apríl – mesto oslobodili vojská Sovietskej armády
1946 – vznik tzv. Veľkej Bratislavy pripojením obcí Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory
1948, 25. február – politický prevrat komunistov, všetka výkonná moc v meste a štáte bola prevzatá komunistami
1969, 30. október – zmluva o Československej federácii podpísaná na bratislavskom hrade, Bratislava sa stala hlavným mestom Slovenskej socialistickej republiky
1971 – dediny Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa a Záhorská Bystrica boli pripojené k Bratislave
1989, 27. november – generálny štrajk obyvateľov mesta , ktorý podporil žiadosti Verejnosti proti násiliu, Občianskeho fóra a študentov
1993, 1.január – Bratislava sa stala hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky

zdroj…

[uskalienka]

Objavili nový druh dinosaura

BRATISLAVA 11. decembra (SITA) – Americkí vedci z University of Texas popísali nový druh malého mäsožravého dinosaura, ktorého nazvali Tawa hallae. Tento objav priniesol nové informácie o začiatkoch evolúcie dinosaurov a ich rozšírení po superkontinente Pangea.

Tawa hallae bol asi dva metre dlhý dinosaurus pohybujúci sa na dvoch končatinách, ktorý žil pred približne 215 miliónmi rokov. Takmer kompletné, skamenené kostry tohto druhu našli na území štátu Nové Mexiko v USA v rokoch 2004 a 2006. Bol skorším príbuzným známeho Tyrannosaura rexa alebo Velociraptora mongoliensis. Rodový názov Tawa pochádza z jazyka indiánskeho kmeňa Hopi a znamená boh Slnka. Objav tohto druhu je dôkazom, že dinosaury sa rozdelili na tri hlavné skupiny (teropody, sauropody a takzvané vtákopanvé dinosaury) už na začiatku svojej evolúcie. Okrem toho nález Tawa hallae potvrdzuje hypotézu, že dinosaury sa pôvodne vyvinuli v oblasti dnešnej Južnej Ameriky, odkiaľ sa následne rozšírili po celom superkontinente Pangea.

Informácie priniesol spravodajský portál news.bbc.co.uk.

[uskalienka]

V Múzeu SNP budú premietať filmy o diskriminácii

BANSKÁ BYSTRICA 11. decembra (SITA) – V kinosále Múzea SNP v Banskej Bystrici bude v sobotu a nedeľu prehliadka dokumentárnych filmov zameraných na holokaust, rasizmus a všetky formy diskriminácie. Ako súčasť projektu Šalom – pokoj ju organizuje Krajská rozvojová agentúra Banská Bystrica s finančnou podporou Úradu vlády SR. Divákom ponúkne v štyroch premietacích blokoch – po dva v sobotu a nedeľu – trinásť dokumentárnych filmov od slovenských, českých, poľských, maďarských, britských, afganských a kanadských tvorcov. Väčšina filmov má 40 až 60 minút, najkratší je 17-minútový, dva najdlhšie majú po 120 minút. Vstup na premietanie je zadarmo.