uskalienka
Forum Replies Created
-
no jo… vzdavam sa… vy tomu rozumiete lepsie… aj bez studovania… pri venusi je muzske slovo predsa len muzske oko :wink:
-
Hričovská venuša – jej prdel
ahoj chobot… a ja som bola presvedcena… ze aj ty vidis kak ja… „prsia“ hricovskej venuse… :oops: -
Holiday on Ice „Energia“
Viedeň, Bratislava (COMPRESS, 2010-01-08 ): Od 6. januára obsadili viedenskú Stadthalle na 11 dní množstvá svetiel, kostýmov a hlavne krasokorčuľovanie. Produkcia tohtoročnej šou Holiday On Ice pod názvom „Energia“ čaká na Vás s gigantickým javiskom a DJ Bobom.
Jej režisér Kevin Cottam je presvedčený, že „čím pozitívnejšie ideme životom, tým viac energie vysielame“. Šou z čistej energie a svetla, to je produkcia „Energia“. Počas putovania univerzom sa neustále objavujú tri symboly: tisícnásobné svetlá, predstavujúce energiu. Červená páska, ktorá všetko spája a dvaja šarmantní priatelia klaun „Ein“ a filozof „Stein“.
Ich charakter sa v každej scéne mení – raz sú plní humoru, potom zas roztržití či hĺbaví. V úvodnej scéne sa objavia dve svietiace energetické gule a silou energie podnikajú cestu na planéty a stretajú popri tom fantazijné postavy. Skúška odvahy ich čaká na Marse. Na Venuši stretávajú lásku vo forme Slnka a Mesiaca, ktoré spolu tancujú. Na planéte Salsa prebieha všetko rýchlejšie a aj život je tam pestrejší, lebo tam sú pozvaní na karneval.Šou Holiday On Ice znamená od roku 1943 zábavu naživo. Šou hosťuje počas 1.100 predstavení v 20 krajinách a 110 mestách. Po úspešnej sezóne 2008/2009 s viac ako 320 miliónmi divákov svetom putuje tento rok s piatimi produkciami, okrem Energie napríklad s produkciou Tropicana.
Okrem perfektného dizajnu svetiel a krasokorčuliarskej choreografie so špeciálnymi kostýmami bude lákadlom nepochybne aj DJ Bobo, spievajúci v doprovode speváčky titulnú pieseň predstavenia. Okrem toho Vás upúta aj nezvyčajná javisková scéna – pod strechou haly sa bude vznášať ľadový prstenec, z ktorého budú klaun a filozof pozorovať účinkujúcich krasokorčuliarov. V úvode sa zhora spustí strieborná guľa ako planéta, z ktorej vzostúpi tanečnica a guľa bude slúžiť následne na projekciu videoanimácií.
Nová šou vo viedenskej Stadthalle na ulici Vogelweidplatz 14 potrvá do 17. januára. Lístky sú v cenových reláciách od 23 do 45 eur. Deti do 15 rokov zaplatia polovicu, do 6 rokov 5 eur, ale sú bez nároku na miesto. Viac o podujatí na stránke Stadthalle http://www.stadthalle.com.
Mgr. Erika Rožková, vedúca kancelárie mesta Viedeň
Holiday on Ice ENERGIA, Photo: Stage Entertainment/Morris Mac Matzen, Fotocredit: Stage Entertainment -
Najkrajšie svetelné inštalácie Viedne
Viedeň/Bratislava (COMPRESS, 2010-01-08 ): Zažili ste už nočnú Viedeň? Osvetlené mosty, pamätníky, námestia a rôzne stavby vnášajú do mesta šarm aj vo večerných a nočných hodinách. Či už je to osvetlená opera, prírodovedné či umeleckohistorické múzeum, parlament, Burgtheater, Dunajský kanál, či radnica. Mimo centra nájdeme pekne nasvietené aj kostoly a historické stavby, jednoducho dojemné svetelné efekty objavíte v celom meste.
Každú stredu môžno obdivovať vizualistickú scénu počas podujatia „Zomrieť v kráse“ v bare Donaubar na ulici Karl-Schweighofer-Gasse. Ako si možno vziať svetlo domov zisťujte naživo v showroomoch Lobmeyr (www.lobmeyr.at) alebo v priestoroch kancelárie Fmaurer (www.fmaurer.com).
Pre milovníkov modernej architektúry máme tip na jedinečný výlet ku kostolu Fritza Wotrubu v Liesingu – v krajine Niemandsland. Inštalácie umelkyne svetla Victorie Coeln možno zas obdivovať na umeleckom námestí Karlsplatz.
Mgr. Erika Rožková, vedúca kancelárie mesta Viedeň
Karl Böck: Viedeň vo svetle noci, Svetelná tapeta v bare Donaubar, Maľba noci od Victorie Coelnovej
© Klaus Böckl, Lichttapete, Wien leuchtet -
Voľný vstup pre mládež do múzeí vo Viedni
Viedeň, Bratislava (COMPRESS, 2010-01-08 ): Od začiatku januára platí v susednej Viedni voľný vstup do spolkových múzeí a múzeí mesta Viedeň pre mládež do 19 rokov. Odhadované ušlé príjmy asi 3 milióny eur dostanú však múzeá uhradené.
Doteraz museli platiť školáci a mládež od 3 do 5 eur za vstupenky, odteraz je to grátis – do umeleckohistorického múzea, Belvederu, Albertiny i do múzea úžitkového umenia MAK. V MUMOK-u platí táto stopercentná zľava na vstupnom aj pre študentov do 27 rokov.
Zo spolkových múzeí bude vstup pre deti do 19 rokov zdarma aj v detskom múzeu ZOOM, v národopisnom múzeu i v múzeu Wien Museum na námestí Karlsplatz. V detskom múzeu ZOOM môžu výstavy navštíviť dospelí v doprovode detí tiež zdarma. Múzeum Wien Museum ponúka k tomu pre všetkých vždy v prvú nedeľu v mesiaci voľný vstup!
Veľký nápor sa vďaka tomuto gestu očakáva predovšetkým v tých viedenských múzeách, kde mali už doteraz deti a mládež veľký podiel na návštevnosti – napríklad v prírodovednom či technickom múzeu.
Vo väčšine múzeí sa ceny za vstupné s príchodom nového roka nezvyšovali. Výnimku tvorí zdražený vstup pre dospelých v umeleckohistorickom múzeu z 10 na 12 eur a v prírodopisnom múzeu tiež o 2 eurá.Erika Rožková, vedúca kancelárie mesta Viedeň
Pohľad na budovu múzea Wien Museum, kam sa každú prvú nedeľu dostane celá rodina zdarma.
© Wien Museum
Foto: Hertha Hurnaus -
V nedeľu potulka po košických židovských pamiatkach
V meste mali Židia päť synagóg, jednou z najväčších je dnešný Dom umenia. K historickým pamiatkam patrí pravdepodobne najstarší židovský rituálny kúpeľ (mikve) na Slovensku.KOŠICE 7. januára (SITA) – Košické potulky mestom pokračujú v nedeľu exkluzívnou prehliadkou židovských pamiatok. „Odkedy Rimania v r. 135 Židov rozohnali, nažívajú si rozptýlení po svete a tento ich vynútený lifestyle sa volá diaspóra. Napriek roztrúsenosti ani po dvoch tisícročiach neprišli o svoje tradície a kolorit. Ako národ neasimilovali a ako náboženstvo (judaizmus) nekonvertovali. Prežili jedno z najväčších vyhladzovaní rás – holokaust. Preto i pre ich humor, hudbu a šikovnosť ich môžeme obdivovať aj v Košiciach,“ hovorí sprievodca Potuliek Milan Kolcun.
Ako uviedol, Židia mali v meste päť synagóg. Bolo ich tu niekoľko prúdov: neológovia, ortodoxní, chasidi a status quo. Priestor medzi Krmanovou a Zvonárskou ulicou aj teraz vyzerá najžidovskejšie v meste. Je tam najstaršia zachovaná synagóga, hneď vedľa aj modlitebňa, ktorá sa využíva i teraz, pravdepodobne najstarší židovský rituálny kúpeľ (mikve) na Slovensku, kóšer reštaurácia, byt rabína. „Málokedy sa dá dostať do synagógy či do mikve. Potulky mestom však odhaľujú aj tajomstvá ukryté za múrmi,“ informoval Kolcun.
Zraz záujemcov je ako zvyčajne pred Vedeckou knižnicou. Prehliadky s Milanom Kolcunom sa začínajú o 8:30, 10:00, 11:30, 13:30, 15:00 a 16:30, turnus o 16:30 je slovensko-anglický. Zoltán Balassa sprevádza o 10:30, 14:30 a o 16:00 po maďarsky.
-
Pravoslávni veriaci zasadnú k štedrovečernému stolu
Pre väčšinu pravoslávnych veriacich, hlavne z prešovskej eparchie, začínajú dnes oslavy Vianoc. Na sviatok Narodenia Krista v mnohých rodinách aj dnes dodržiavajú prísny pôst. Do medu nemáčajú oblátky, v kapustnici nie je mäso ani klobása. Zvyky kresťanov východného obradu sú špecifické a liturgicky bohaté. Polnočnú bohoslužbu nemajú, obrady začínajú už o 20:00 a trvajú aj tri hodiny.PREŠOV 6. januára (SITA) – Kým veriaci západných cirkví slávia Troch kráľov, časť pravoslávnych a gréckokatolíkov v Rusku, na Ukrajine, v Bulharsku, Srbsku, ale aj dve tretiny pravoslávnych veriacich na Slovensku si dnes zasadne za štedrovečerný stôl. Juliánskym kalendárom, ktorý je oproti gregoriánskemu posunutý o približne 13 dní, sa u nás riadi väčšina severovýchodných pravoslávnych veriacich. V prešovskej eparchii je okolo 120 živých farností, asi 90 percent z nich slávi Vianoce v týchto dňoch. V michalovskej eparchii je tento pomer opačný, väčšina sa prispôsobila gregoriánskemu kalendáru a Vianoce slávila v decembri.
Pravoslávna cirkev má aj jeden živý monastyr v Komárne, kde žije biskup Tichon. Aj ten slávi sviatky Kristovho narodenia podľa starého kalendára. Tým sa riadia aj v Detskom domove sv. Nikolaja v Medzilaborciach, ktorý spravuje Pravoslávna cirkev. Pod jednou strechou tu žijú chovanci detského domova a mladistvé matky, ktorým súd nariadil ústavnú starostlivosť a boli umiestnené do reedukačného centra.
Zvyky kresťanov východného obradu sú špecifické a liturgicky bohaté. Hovorca za Pravoslávnu cirkev na Slovensku Milan Gerka pre agentúru SITA uviedol, že v pravoslávnych rodinách sa na Narodenie Krista dodržiava prísny pôst. Mnoho ľudí od ráno do štedrej večeri vôbec nič neje. Aj na sviatočný stôl môže ísť výlučne pôstna strava bez mäsa a živočíšnych tukov, niekde nepoužívajú ani vajíčka a mlieko. Kapustnica sa pripravuje bez klobásy. Na stole nesmie chýbať cesnak, med s chlebom, opekance s makom a sušené ovocie, niekde podávajú pirohy s kapustou, hubovú mačanku, slivčanku, fazuľu i šošovicu, môže byť aj ryba so zemiakovým šalátom, ale nie všade je to zvykom. V niektorých domácnostiach sa pripravuje dvanásť druhov jedál, v iných deväť. Vianočné oblátky tu tiež nemajú tradíciu.
Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Ich obrady sú dlhé, trvajú tri aj viac hodín, preto ich „veľké povečerie“ začína spravidla už o 20:00.Juliánsky kalendár bol zavedený Júliusom Cézarom v roku 45 n.l. Bežne sa používal zhruba do roku 1500, kedy jednotlivé štáty postupne začali prechádzať na Gregoriánsky kalendár. Napriek tomu ho niektoré krajiny používali až do začiatku minulého storočia a Ortodoxná cirkev v Rusku ho používa dodnes.
-
6. január – Sviatok Zjavenia Pána – Traja králi
Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána
(Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z
Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Kána Galilejskej. V 4. storočí
sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli
dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli
v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja
králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto
príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách, nič
nehovorí. Kult „Troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné
relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa
(1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna
a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne
sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V
týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských
náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú
zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom
pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej
hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod
znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi
a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k židom a príjmu od nich mesiášske
prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že
všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady
vyvoleného ľudu“. (KKC 528)Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho, ako temnoty
odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn
1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní
majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a
predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa. (KKC 530, 574) -
1. január 2010 – Sviatok Panny Márie Bohorodičky
Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali
chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínala
Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6.
storočia tradične slávil l. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil
v nedeľu medzi l. a 6. januárom, alebo – keď v tomto rozmedzí nedeľa
nebola – 2. januára. Sviatok Mena Ježiš bol veľmi populárny vo
františkánskych komunitách už od polovice 14. storočia a jeho horlivým
šíriteľom bol sv. Bernardín Siensky (1380 – 1444). Od 15. storočia sa
slávil lokálne vo viacerých diecézach v Belgicku, Nemecku a vo Veľkej
Británii. Jeho svätenie s platnosťou pre celú Cirkev zaviedol pápež
Inocent XIII. v r. 1721.Ôsmy deň po Vianociach bol až donedávna známy ako sviatok Obrezania Pána.
Pôvodne to však bol mariánsky sviatok, ako o tom svedčili vlastné modlitby
(propria) pri sv. omši a pri liturgii hodín, v ktorých Cirkev vyzdvihovala
a odvolávala sa na zásluhy Panny Márie. V Ríme sa tento sviatok slávil od
7. storočia a hlavné bohoslužby sa odbavovali v chráme Santa Maria Antica,
ktorý dal postaviť pápež Ján VII. (701 – 707), pôvodom Grék a vyznaním
„služobník Panny Márie“.Pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa tieto dva sviatky nahradili
Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú
úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za
Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (r. 431). Je
oslavou materstva Panny Márie a téma bohoslužby dňa je vyjadrená slovami
sv. Pavla „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo
ženy…“ (Gal 4,4). Takto sa z tohto sviatku Pána stal sviatok Panny
Márie.
Bohorodička (gr. Theotokos, lat. Deipara) – titul, ktorým prvotná Cirkev
poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že
Mária bola matkou Božieho Syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého
Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej
správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze r- 431 odsúdil tento bludný názor
a vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matke Bohočloveka Ježiša Krista názov
Bohorodička právom patrí. -
Posledný deň v roku nesie meno svätého pápeža
BRATISLAVA 30. decembra (SITA) – Meno svätého pápeža Silvestra sa stalo synonymom posledného dňa v roku. Tak ako je jeho sviatok zatienený koncoročnými a novoročnými oslavami, bolo aj jeho účinkovanie na začiatku 4. storočia v tieni vlády Konštantína Veľkého. Na pápežský stolec sa Silvester I. dostal v roku 314, rok po Konštantínovom Milánskom edikte, ktorým bola kresťanom udelená náboženská sloboda. Jeho pôsobením ako pápeža sa teda začal rozkvet cirkvi. V spolupráci s cisárom postavil štyri slávne rímske baziliky, zasvätené svätému Jánovi, Petrovi, Pavlovi a Vavrincovi. Nové podmienky však priniesli cirkvi aj komplikácie. Konštantín Veľký sa nazýval najvyšším kňazom a uzurpoval si moc zasahovať do vnútorných záležitostí cirkvi. Zároveň sa objavili prví bludári. Medzi najnebezpečnejších patrili ariáni, ktorí popierali božstvo Ježiša Krista. Ariovo učenie odsúdil prvý všeobecný cirkevný snem v Nicey v roku 325.
Silvester I. zomrel v roku 335 a stal sa prvým, koho cirkev začala uctievať ako svätého nie pre mučeníctvo, ale pre tzv. vyznávačstvo. Pre veriacich bol vzorom múdrosti, horlivosti, láskavosti k blížnym a miernosti k hriešnikom.
-
27. december 2009 Sviatok Svätej rodiny
Tento sviatok sa od r. 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej
rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do
kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho
horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1567 – 1622), ktorý
predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako zemský obraz nebeskej
Najsvätejšej Trojice. K tejto myšlienke pridali ďalší rozmer jezuiti vo
Francúzsku, ktorí ju dávali ako vzor kresťanských rodín. Vo francúzskej
časti Kanady veľkým šíriteľom úcty k Svätej rodine bol quebecký biskup
Francois de Montmorency Laval (1623 – 1708). Medzi podporovateľov kultu
Svätej rodiny patrili aj pápeži Pius IX. (1846 – 1878) a Lev XIII. (1878 –
1903), ale až Benedikt XV. v r. 1921 nariadil slávenie tohto sviatku pre
celú Cirkev (pôvodne sa slávil na prvú nedeľu po Zjavení Pána). -
Trenčiansky hrad navštívilo viac ako 90 tisíc ľudí
TRENČÍN 27. decembra (SITA) – Trenčiansky hrad tento rok navštívilo viac ako 90 tisíc ľudí. V porovnaní s minulým rokom návštevnosť pamiatky neklesla. Riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová to považuje za relatívny úspech, pretože podľa nej na iných hradoch návštevnosť klesala. Návštevnosť v predchádzajúcich rokoch pomaly stúpala, no od pádu hradby v roku 2003 neprekročila hranicu stotisíc ľudí za rok.
Na hrade sa tento rok neobjavili nepredvídané udalosti. Pracovníci múzea sa zamerali hlavne na výskum pod kasárňami zo začiatku 15. storočia. Archeológovia tam objavili nálezy z prelomu letopočtu. “V budúcom roku budeme pokračovať v odvodňovaní horného hradu. Pripravujeme rekonštrukciu strechy Delovej bašty a prestrešenie amfiteátra, aby sme neboli až tak závislí od počasia. Zároveň sme požiadali o grant na rekonštrukciu a dostavbu objektu kasární,” uviedla Babičová s tým, že rozpočet ešte nie je definitívny.
Trenčiansky hrad sa datuje približne do 11. storočia. Prvou kamennou stavbou bola rotunda. Podľa Jaroslava Somra z Trenčianskeho múzea ju postavili asi v 10. storočí. Ostali z nej len základy, ktoré múzeum prezentuje v prístavbe Barborinho paláca na hornom hrade. Súčasným vlastníkom hradu je Trenčiansky samosprávny kraj, spravuje ho Trenčianske múzeum.
-
Pohanské oslavy slnovratu dali Vianociam dátum
BRATISLAVA 25. decembra (SITA) – Presný deň Ježišovho narodenia Biblia neprezrádza a dátum slávenia Vianoc bol v cirkvi spočiatku nejednotný. Prvýkrát zaviedol tento sviatok biskup Telesfor v roku 138. Prvé záznamy o slávnosti Narodenia Krista 25. decembra však pochádzajú až z roku 336 z Ríma. Cirkevní otcovia zaviedli sviatok Narodenia Pána, pravého Boha a pravého človeka, zámerne. Mal podporovať učenie o božstve Ježiša Krista, ktoré spochybňoval rozšírený blud arianizmu, a zároveň mal tvoriť protiváhu pohanským oslavám slnovratu.
S kultom boha Slnka pravdepodobne súvisí aj dátum 25. decembra. Na tento deň totiž cisár Aurélius stanovil okolo rokov 270 – 275 v celej Rímskej ríši sviatok slnovratu na počesť sýrskeho boha Slnka. Aby kresťania odolávali príťažlivosti Saturnálií spojených s orgiami, zaviedla cirkev na ten istý deň slávnosť narodenia Spasiteľa, ktorého Biblia na niekoľkých miestach nazýva “Slnkom spravodlivosti” alebo “Svetlom sveta”.
Menej pravdepodobné vysvetlenie vianočného dátumu je založené na výpočtoch prvých kresťanov. Za medzníky považovali dni slnka, čiže slnovraty a rovnodennosti. Určili, že Ján Krstiteľ sa narodil počas letného slnovratu. A keďže Ježiš bol podľa Biblie o šesť mesiacov mladší, vyšiel im dátum zimného slnovratu – 25. december.
-
Narodenie Ježiša Krista – sviatky jeho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja
a lásky – Vianoce 24. – 25. decembra oslávia na celom svete dve miliardy
kresťanov. Presný dátum narodenia Pána asi pred 2000 rokmi známy nie je.
Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku
336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví
Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia
slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť
pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho
kalendára 7. januára.Narodenie Pána – VIANOCE (25. december)
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším
cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok
a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými
„zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v
polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia
(prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25.
marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel
zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o 9 mesiacov (čo je čas
vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň
narodenia Pána práve 25. december. Ďalšou hypotézou je dejinno –
náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej
interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania tento pohanský
sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v
kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali
sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista – ako Slnka na základe
biblických citátov. Napr. Kristus ako Slnko spravodlivosti – Sol
iustitiae, Kristus – Svetlo sveta.
Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján
Zlatoústy (347 – 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii
argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne
a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete
od Trácie po Cádiz.Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše:
polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. V Ríme pápež
zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria
Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a
slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. (1740 – 1758)
pripisoval týmto trom svätým omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša
Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie
v Betleheme a duchovne v našich srdciach.Ježiš sa narodil v Betleheme (heb. Dom chleba). Je to mesto asi 8 km južne
od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu
obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa
tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš. Slávnosť Narodenia Pána sa
slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich
dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána (do r. 1969 sa končilo 2.
februára). Do tohto obdobia zaraďujeme štyri významné sviatky kresťanského
kalendára: Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie,
slávnosť Zjavenia Pána a sviatok Krstu Pána. -
Tajomstvo Vianoc súvisí s prvým hriechom
BRATISLAVA 23. decembra (SITA) – Na Štedrý deň slávia meniny Adam a Eva. Pamiatka prarodičov pripomína prvý hriech a jeho následky, ale aj nádej na spásu. V Biblii sa uvádza, že Boh stvoril človeka ako vrchol tvorstva na svoj obraz. Znamená to, že ako jediné stvorenie ho obdaril dušou a slobodnou vôľou. Keď videl, že Adam nemá medzi ostatnými živočíchmi partnera, stvoril mu Evu a rozkázal im množiť sa a podmaniť si Zem.
Prví ľudia boli dokonalí, bez náklonnosti k hriechu. Nemali zomrieť, ale plynulo prejsť do večnej blaženosti. Aby si však túto blaženosť zaslúžili a sami sa rozhodli pre Boha, dostali slobodnú vôľu a zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla. Diabol, čiže padlý anjel, ktorý za svoju vzburu voči Bohu už dostal večný trest, ľuďom závidel. Oklamal Evu a naviedol ju prestúpiť Boží zákaz a ona naviedla na hriech aj Adama. Ľudia stratili nevinnosť, čo Biblia vyjadruje slovami “zbadali, že sú nahí”.
Boh všetkých účastníkov hriechu potrestal. Preklial hada, žene predpovedal pôrodné bolesti a večnú nenaplnenú túžbu po mužovi, ktorý bude nad ňou vládnuť, a Adam ako zástupca ľudstva mal spoznať námahu, spojenú s dorábaním chleba. Hlavným trestom však bola strata spojenia s Bohom. Ale spravodlivý sudca zároveň prejavil svoje milosrdenstvo a prisľúbil ľudstvu vykupiteľa. Súvis medzi prvým hriechom a vykúpením z neho – čiže aj medzi udalosťou z raja a Vianocami – zdôrazňuje pomenovanie Ježiša Krista “posledným Adamom” a jeho matky Márie “druhou Evou”. Eva je matkou prirodzeného života ľudstva, Mária zas duchovného života vykúpených. Prvý Adam symbolizuje ľudskú slabosť a hriešnosť, Ježiš Kristus víťazstvo nad smrťou a spásu.
O živote Adama a Evy po vyhnaní z raja sa Biblia nezmieňuje. Spomína iba ich synov a dcéry, z ktorých menuje troch – Kaina, Ábela, ktorého Kain zabil, a Seta, náhradu za Ábela. Cirkev zachovala tradíciu o bohumilom živote Adama a Evy, na východe sa dokonca uctievajú ako svätí.