Forum Replies Created

Page 1 of 3
  • prievan

    Member
    11. augusta 2012 at 15:03 in reply to: Brest, Jilm, Ulmus

    A čo tak:

    http://www.skanska.sk/sk/Novinky-Media/Zobrazi-poloku/?nid=415E5a97

    http://liptov.sme.sk/c/5082771/revucky-brest-je-druhy.html

    http://www.ekopolis.sk/novinky/158-v-ankete-strom-roka-zatial-ved.html

    Bývam neďaleko…

    A viete čo ?? Už je na “pravde Božej” !!!  Asi tak 2 roky, možno viac. Postavili tam tabuľu. Je vedľa nej vystavený aj jeho priečny rez kmeňom.

    Drevo má využitie aj vlastnosti podobné dubovému. Tak smelo do sústruhu.

  • prievan

    Member
    3. augusta 2012 at 22:00 in reply to: určenie druhu dreva

    Páni nechcem sa pasovať za nejakého odborníka, ale mám pocit, že som sa na škole s niečím takýmto stretol. Na orech sa mi to zdá príliš svetlé. Samozrejme podľa foto je určenie problémové, no napriek tomu si myslím, že sa jedná o topoľ. A to korenicu (koreňovicu), a mne to bolo predstavené ako tzv. očkový topoľ.

    surprise tiež som sa tak díval. laugh Teraz mám ešte takú dilemu, že korenica sa nachádza v mieste kde kmeň prechádza do koreňa (mení sa tu štruktúra – systém ciev – preto tá kresba). A “očká ” vznikajú v dreve kmeňa.

    http://www.rfaudio.sk/dyhy.html

    http://www.torapo.cz/www/images/Dyhy/prirodni/korenice/topol.jpg

  • prievan

    Member
    27. novembra 2011 at 22:32 in reply to: Ponuka okna,dvere,piecka,truhlica

    noo, ešte k foto 8933 – tie osadené biele dvere si samozrejme nechávam, to len aby ste videli. A tá posledná foto – osadené biele okno je nové podľa vzoru starého sivého. Rámy okien a dverí nemám, stolári sa s tým nemaznali keď ich menili. Rámy boli kotvené klincami, pri demontáži sa rozštiepali. Nebol som pri tom, možno by som bol tomu zabránil :( Tak isto oblôžky, obálky alebo ako sa to volá. Tie široké dosky, ktoré rámujú okno/dvere. Na jednej som našiel zo zadu napísané: “uši”. Nejaké som ale zachránil, presne pre takýto nejaký prípad, aby sa vedelo ako vyzerali pôvodné.
    :) Truhlice mám dve, vymenil som ich za fľašu marhulovice, na predaj zatiaľ nie sú a ani tak skoro asi nebudú. Všetko je v lokalite: povala v šope (v širšom ponímaní Liptovská Osada).

  • prievan

    Member
    26. novembra 2011 at 20:48 in reply to: Ponuka okna,dvere,piecka,truhlica

    :) Možno už neskoro. Tu sú nejaké okná a dvere.

  • prievan

    Member
    24. apríla 2011 at 10:11 in reply to: Ponuka okna,dvere,piecka,truhlica

    yergush, ospravedlňujem sa za tú drzosť a dovolím si pripísať svoju ponuku.

    Kto má záujem tiež mám staré okná z drevenice, ale žiaľ len krídla.

  • prievan

    Member
    3. augusta 2010 at 6:50 in reply to: Konštrukcia "volského oka"

    moc si pomohol, dík. Na streche máme zatiaľ plech a ešte tam asi bude dlho. Som zvedavý ako bude púliť oči klampiar keď to budem chcieť oplechovať:)

  • prievan

    Member
    9. mája 2010 at 19:51 in reply to: povrchova uprava masivneho dreva s korou

    Nuž, za zásadný problém považujem vlhkosť dreva toho stolíka. Keď vravíš že bol rok v garáži a narástli na ňom huby, znamená to že istotne nevyschol. Možno bol na zemi a naberal vlhkosť z betónovej podlahy, a ak nebol tak tá garáž je viacmenej stále uzavretá a vlhký vzduch sa v nej udržuje. Tzn. ak by si ten klátik mal v garáži aj 5 rokov za účelom schnutia, pri daných vlhkostných pomeroch by vplivom húb a hmyzu pekne strúchnivel (ak je náhodou klátik bukový, odporúčam pestovanie hlivy ustricovej :) ). Keby bolo drevo suché ako má byť (cca 12 %) tak by huby nerástli. Keby si ten klátik natrel raz možno dvakrát pri takejto vlhkosti dreva, dospelý hmyz (imága) by z dreva vyletel, ale náter Bochemitu alebo pod. prípravku by zabránil opakovanému kladeniu vajíčok, prépadne vývinu lariev. V tvojom prípade keď je drevo ešte vlkhké bude naozaj nutná viacnásobná impregnácia.
    Klátik si chcel s kôrou, no obávam sa, že keď hmyz už stihol zožrať likovú časť, tzn. vrstva medzi drevom a kôrou, teraz ked budeš mať stolček v interiéry a bude dosychať, kôra odpadne.

  • prievan

    Member
    4. apríla 2010 at 13:45 in reply to: Kalvária v Považskej Bystrici

    Ahojte
    Poznám to miesto! V PB som strávil veľa času na prázdninách u babky. Naposledy som bol na kalvárii pred niekoľkými rokmi keď ešte existovala pagaštanová alej. Podľa fotiek vidím, že kaplnka je naozaj vo veľmi zlom stave.
    Žiaľ momentálne som natoľko vyťažený, že s mojou pomocou sa nedá počítať.
    Držím vám palce.

  • prievan

    Member
    28. decembra 2009 at 12:27 in reply to: Načo, kedy a komu slúžil tento nástroj?

    Presne taaak páni, mne doplo, vtedy keď som si prečítal ripov príspevok (vďaka ripo). Prelistoval som si zošit zo strednej školy z predmetu Stroje a zariadenia a našiel som : “Krájadlo – slúži na oddelenie brázdového pásu vo zvislom smere.” potom už len google – obrázky a mal som to.

    Sasha – dík, cenu si vážim. :)

  • prievan

    Member
    26. decembra 2009 at 21:35 in reply to: Povrchova uprava dlazkovice-prosba o radu.

    Vidím, že Vám nikto neporadil a predpokladám, že ste to už nejako vyriešili. Čo ste použili, a ako to vizerá? Myslím, že ten voskový náter nie je na škodu. Mňa čaká ten istý problém, čo s dlážkovicou. Laky nechceme, tak sme sa s otcom zhodli že to natrieme fermežou a uvidíme. Tiež som rozmýšľal či by nebol vhodný ešte nejaký vosk.

  • prievan

    Member
    25. decembra 2009 at 17:07 in reply to: Ako otvoriť zamknutú truhlicu bez kľúča?

  • prievan

    Member
    13. novembra 2009 at 8:11 in reply to: medene rozvody

    Páni, ak môžem : mi máme na rekonštruovanej chalupe ťahanú pitnú vodu v medi a časť aj plastom. Myslím že argument o jej vyplavovaní je oprávnený, ale z toho plastu mám predsa väčší strach. Z dôverihodných zdrojov mám informáciu, že z plastu sa v kúrenárskom rozvode uvoľňuje mazľavá hmota až v takom množstve, že sa po krátkom čase prevádzky kazia čerpadlá tým že sa upchajú. Ďalšia info: vraj sú už (alebo v krátkom čase budú) zakázané plastové rúry na pitnú vodu väčších priemerov z dôvodu veľkej styčnej plochy vody s plastom – údajne sa zistilo vyplavovanie nejakého “sajrajtu”.
    Takže za plast príliš nie som (aj keď tých plastov je na výber viacej druhov), meď je tiež diskutabilná a ocel vraj nie je to čo pred 25. rokmi, lebo rúrky majú také tenké steny že po narezaní závitu zostane skoro len sám závit a stena rúrky v podstate zmizne.
    Takže: – umyjem sa aj v medi
    – napijem sa z prameňa v lese
    – a kúrim radiátorom nie rúrkami

    Mmmmmajstri, to je téma sama o sebe.

  • prievan

    Member
    23. augusta 2009 at 0:17 in reply to: drevenica

    Doky, noo môže byť, verím tomu. Ako si naznačil určite záleží na výške základu. Naša chalupa má na jednej strane tiež asi 15 cm, no na druhej miestami aj viac ako 1 m. Myslím že pri tejto výške by už bolo premŕzanie základu asi citeľné.
    Na základnej betónovej platni je 5 cm polystyrénu (viem že to nie je pôvodné ani ekologické – čo už- ja som nerozhodoval o tom) a na ňom je poterový betón. Domnievam sa, že ak je chalupa trvalo obývaná, tak sa tento poterový betón nahreje a pôsobý ako akumulačná hmota, ktorej je v drevenici oproti murovaným domom minimum. Tým že uvoľňuje naakumulované teplo, drevenica tak rýchlo nechladne.

    Spomínal si:

    Realita: Kedykolvek sme v tu zimu prisli, teplota nikdy nebola nizsia ako -2 az -3 C. To ako keby tam kurili. Pred dalsou zimou prislo drevo, tak Ipa, tramy, medzi ne tepelna izolacia a hore palubovka. Realita: Od toho momentu nebol problem prist do chalupy a teplota -7 az -10C aj hlbsie!

    Zaujímala by ma ešte teplota v jednotlivých výškach nad podlahou v obdobý pred položením palubovky a po jej pokládke. Z chát mám skúsenosť, že ak sa aj dlhšie kúry a pod stropom je naozaj horúco, smerom k podlahe teplota pomerne rapídne klesá. Človek má pocit, že od podlahy ťahá zima. Teplotné rozdiely sa znížia až po dvoch dňoch kúrenia. Tvoja skúsenosť je aká?

  • prievan

    Member
    22. augusta 2009 at 23:39 in reply to: Čo to je? Kolovratok?

    So zotrvačníkom v debničkovej verzii súhlasím.

    Som rád že sa táto záležitosť objasnila, ďakujem vám všetkým.

    Už mám pripravené niečo ďalšie, ale tak skoro to nebude, pretože sa vyskytli nejaké problémi s foťákom.

    A neviete niekto či sa dá táto diskusia stiahnuť?

  • prievan

    Member
    19. augusta 2009 at 20:56 in reply to: Čo to je? Kolovratok?

    Dorotka, dík za polopatistické vysvetlenie, teraz už rozumiem na čo a ako to fungovalo. Avšak mi nedá a musím trošku nesúhlasiť lebo: Praseľ nemôže mať úlohu zotrvačníka, pretože má na to veľmi nízku hmotnosť a pri tomto zariadení nie je zotrvačník potrebný. Ak by sme polemizovali o tom, čo označiť ako zotrvačník, bolo by to skôr to veľké koleso s kľukou. To keď roztočíme a kľuku pustíme, môže sa svojou zotrvačnosťou ešte chvíľu točiť. Tým že sa veľké koleso točí poháňa cez “šnúrový” prevod praseľ, ako ste správne povedali. Preto si myslím že praseľ by sme mali označovať len ako súčasť prevodu sily(inak transmisie krútiaceho momentu), teda sily z hnacieho kolesa (to veľké) na hnané koleso (praseľ).
    Zotrvačník je dnes súčasť hlavne spaľovacích motorov (napr. v aute). Je to v pomere k ostatným častiam motora masívny kus ocele. V motore sa mení priamočiary vratný pohyb piestov na pohyb otáčavý. Pri pohybe piestov vpred a vzad je potrebný spomínaný zotrvačník ktorý slúži na prekonanie mŕtveho bodu, ktorý vzniká práve vtedy keď sa piest zastavý a vracia späť vo svojom priamočiarom pohybe.

    Ospravedlňujem sa za “mudrovanie” a asi príliš zložité vysvetlenie.

    želám pekný deň :)

Page 1 of 3