Forum Replies Created

  • filippo

    Member
    25. júla 2016 at 11:14 in reply to: Techniky upevňovania polychrómie

    Docent, nedá mi to pokojný spánok kým nebudem reagovať na posledné komentáre k PK. V posledných dňoch som nad tým popri štúdiu uvažoval a tak som si prečítal čo ste písali tu na Obnove k tomuto tématu. A ak som to správne pochopil, čo vám vadí je hlavne ono pomenovanie Preventívna konzervácia? Lebo rozumiem (aspoň si tak myslím) komentárom k tomu že jediná preventívna konzervácia je tá ktorá pripravuje “uhorky” na ich ďalšiu cestu životom a ktorú vykonáva ich výrobca.

     

    Takže keby sa termín PK nahradil za napríklad “Konzervačný depozitárny režim” tak je všetko v poriadku, alebo nesúhlasite s tým že predmety by mali byť uchovávané podľa materiálového zloženia a iných daností v kontrolovanom prostredí tak aby degradovali čo najpomalšie a zamedzilo sa ich zbytočnému poškodzovaniu? Predpokladám, že to nieje to, čo tu na obnove prezentujete. Napadá ma možno len to že tá preventívna vetva konzervácie sa nazýva konzerváciou asi preto lebo je to vec do ktorej sa najviac rozumie konzervátor – ako človek, ktorý sa orientuje v materiáloch, ich vlastnostiach, degradačných procesoch, minulosti predmetov etc…Ale môžem sa mýliť (aj to sa mi stáva a celkom často :-))

     

    A síce ešte viac odbočím od témy, ale robil (pokúsil sa) niekdo v ČR/SR prostredí vydúmať či je naozaj aplikovanie zásad PK finančne pre múzeum výhodnejšie, ako sanačná konzervácia? (Pýtam sa pretože sa toto tvrdenie často vyskytuje v skriptách a aj mojích zápisoch).

     

     

  • filippo

    Member
    12. mája 2016 at 13:52 in reply to: Techniky upevňovania polychrómie

    Mazoslav, ďakujem za komentár. Určite v tomto ohľade súhlasím, neprešlo mi toho veľa rukami, ale z čítania mi je jasné, že hlavne pri polychromovaných častiach oltárov a pod. sú najväčším ničiteľom hmyz a zmeny mirkoklimatu (hlavne vlhkosti). Nakoniec sa v tomto prípade rozhodujem medzi prípravkom od Lascaux a želatinou s Ajatinom. A ešte k tej poznámke  k preventívnej konzervácií – to ste trafili. Neviem či poznáte niekoho z Opavy, alebo máte informácie ale štúdium tu je celkovo  viac orientované na teoretické záležitosti, takže áno, o preventívnej konzervácií sa tu človek dozvie veľa.

     

    Práca (jej časť – hlavne prieskum) bude prezentovaná budúci štvrtok na konferencií Muzea, památky a konzervace tu v Opave. A potom v zborníku by sa mala objaviť publikácia ale to až niekedy behom leta. Uvidíme, ako to celé dopadne. Je to náročné a chvíľami mám pocit, že kým to dokončím prídem o všetky vlasy, ale nemenil by som…a ďakujem za povzbudenie!

  • filippo

    Member
    10. mája 2016 at 20:42 in reply to: Techniky upevňovania polychrómie

    Ďakujem prevelice… to aj moje srdce sa potešilo. Tak informácie sú, to je super. Prešiel som si tie články čo ste pripojil a zaujímavé mi príde že v tejto veci (možno všeobecne v konzervovaniu) každý postupuje trochu inak. Ale lepšie vyberať z veľa možností, ako byť odkázaný na jednu nie ideálnu.

     

    Záležitosť s pridávaním látky fungujúcej proti bio-napadnutiu je perfektný nápad. Ešte sa na niektoré veci skúsim pozrieť a potom určite napíšem, prípadne odfotím, ako to pokračuje. Predsalen do studnice teórie a úvah by som mal niekoľko poznámok.

     

     – rieši niekto pri takejto činnosti aj etické hľadisko veci? Konkrétne myslím použitie súčastných látok vs. použitie tradičných látok a metód. Teoreticky, keď použijem želatinu, alebo glej, ktoré sa tradične použíali pri zhotovovaní polychrómie, tak znemožním prípadným budúcim konzervátorom identifikovať čo je pôvodne a čo nie. Keď použijem napr. akrylátové lepidlo a o 100 rokov bude niekto daný predmet re-konzervovať  tak bude vedieť aké pojivo/lepidlo bolo použité pôvodne, a ktoré je neskorší “prídavok”. Niečo ako otázka retušovania myslím….ak je to zrozumiteľné…

     

    – vo všetkých tých článočkoch čo ste mi poslali som si všimol, že v rámci prieskumu sa robila tzv. sondáž a nie nábrus, ako metóda analýzy stratigrafie. Ja som sa počas štúdia stretol len s nábrusmi –  a to je aj to čo som v tomto prípade zvolil, ale zaujíma ma čo je vhodnejšie, alebo akým spôsobom sa môže človek rozhodovať či to-či ono…

     

    – a do tretice taká viac technická vec. Glej, akrylát. lepidla, želatina – to všetko sa pripravuje vo forme vodného roztoku. Príde mi zvláštne vyhýbať sa použitiu vody pri čistení, ak ju potom použijem pri podlepovaní. Dokonca by som v tomto prípade uvažoval asi opačne – radšej použiť vodu (s prídavkom detergentu, mars. mýdla etc) na povrch predmetu, ktorý je často kompaktný, má nejakú povrchovú úpravu a ešte aj vrstvu mastnoty, ako aplikovať ju striekačkou priamo na sádrový podklad, ktorý sa už sám o sebe rozpadá…asi je to tiež vec skúsenosti a múdrosti. 

     

    a ešte raz vďaka za vyčerpávajúcu odpoveď!

     

     

  • filippo

    Member
    8. mája 2016 at 16:19 in reply to: Techniky upevňovania polychrómie

    Tu sú sľúbene fotografie:

  • filippo

    Member
    8. mája 2016 at 16:17 in reply to: Techniky upevňovania polychrómie

    Ďakujem. Otázke školy a schvaľovania práce a podobne sa nejdem vyjadrovať – to by potrebovalo samostatnú tému a tiež vhodnejší spôsob komunikácie :-) Stručne len takto: teoretické základy nie sú problém. Keď človek chce a hľadá nájde. Ale teória “nekonzervuje” a žiaľ prax vyžaduje aj veci ako je šikovnosť, cvik, dlhodobejšie skúsenosti a podobne. To sú veci, ktoré nemám a myslím, že za to nieje nič nezvyčajné (po 3 rokoch štúdia) a ktoré sa človek musí naučiť (robením).

     

    Sledujem Obnovu už niekoľko rokov a všimol som si že ak chce človek pomôcť s konkrétnou vecou, je potreba dať konkrétne informácie. Nepridal som ich lebo som sa zaujímal len o veľmi “všeobecné” informácie k tejto technike. Ale odpoveď ma milo prekvapila lebo aj tých pár viet je nejaké nasmerovanie. Teraz k pandrlákom:
    A. pandrláci s krídlami kľačia na konzole (z ihličnanu – možno smrek) a sú z lipového dreva
    B. podklad sa analyzoval SEM/EDX, ktorý poukazuje na gesso (dominantné Ca, S)
    C. súčastné riešenie polychrómie je skôr monochrómne – vlasy, tvár, telo, časť krídel pokrýva zinková/titánová bieloba (analýzy ukázali prítomnosť oboch). Pod bielobou sa nachádzajú staršie vrstvy – miestami až 2 staršie zlatenia, farebné vrstvy (lokálne, a na každej soche trochu inak). Časť krídel a drapéria sú zlatené – analýza preukázala zlato legované striebrom. Nejde o zlatenie na poliment ale pravdepodobne prášok.
    D. toto s určitosťou neviem povedať. Boli súčasťou oltára kostolu, ktorý vznikol 1818. Či sú úplne pôvodné sa nepodarilo dopátrať. Ale vzhľadom na lokalitu a po viacerých konzultáciach by mohli byť dielom pána, ktorý tu obdobne veci stváral až do 1827/8…

     

    Pripájam niekoľko fotografií – všeobecne „pandrlákov“ a tiež ukážku poškodenia polychrómie a jej strieškovania + odpadávania. Veľa jej už odpadlo a na viacerých miestach to je len tak-tak a bez spevnenia sa nič ďalšie so sochami neda robiť. V podstate ani manipulovať, pretože každý pohyb = možná strata polychrómia. Ak by by to chcelo ešte ďalšie foto tak rád poskytnem. Mám aj mikrofotografie nábrusov zo vzoriek polychrómie, keby bolo treba. K tej želatine len tolko že ma to prekvapuje tiež. Na jednej strane sa straší (a aj v starších publikáciach) plesňami a zlou reakciou na vysokú/nízku RV, ale na druhej strane vo viacerých prípadoch bola želatina použitá na sochách, ktoré sa vrátili do kostolov, kde tá RV a ostatné podmienky až také ideaálne nie sú… V tomto prípade neviem, kde sochy skončia (v kostole určite nie) ale na ideálne podmienky by som sa nespoliehal.

  • filippo

    Member
    4. mája 2016 at 7:12 in reply to: Techniky upevňovania polychrómie

    Téma je: Komplexný konzervátorsko-reštaurátorský zásah na dvojici plychromovaných sôch z bývalého kostola Jana Nepomuckého v Opave-Kylešoviciach a študujem na Slezskej univerzite v Opave (ČR). Odovzdanie som si musel presunúť až na 31. júna, pretože predošlý termín som v zahraničí. Kľudne priložím aj foto, ale nevnímal som to ako nutné kedže sa pýtam na všeobecný postup a skúsenosti s ním.