Vytvorené odpovede v diskusiách

Page 1 of 44
  • antik

    člen
    26. júna 2013 o 16:02
  • antik

    člen
    26. júna 2013 o 12:49

    Rekonštrukciu mosta z 18. storočia pozastavili
    BANSKÁ BYSTRICA 26. júna (SITA) – Rekonštrukcia barokového mosta z 18. storočia pri autobusovej stanici v centre Kremnice, ktorú Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) rozbehol na jar, sa zastavila a podľa pôvodnej projektovej dokumentácie nemôže pokračovať. Dôvodom sú zistenia z archeologického prieskumu, s ktorými projektová dokumentácia nepočítala. Ako sa to prejaví na nákladoch a dĺžke rekonštrukcie, bude podľa hovorkyne BBSK Moniky Pastuchovej upresnené až po vypracovaní nového projektu. Župa ako investor má záujem na dodržaní pôvodného termínu ukončenia rekonštrukcie – teda do konca októbra tohto roka. Projektanta, zhotoviteľa ako aj zástupcov pamiatkového úradu o tom informovali na koordinačnom stretnutí v pondelok.
    Ako Pastuchová spresnila, pôvodný barokový most z 18. storočia bol v 19. storočí na vtoku rozšírený. „Kým remeselná úroveň spracovania pôvodného mosta je na vysokej úrovni, taktiež kamenné murivo klenby je v dobrom stave, toto nemôžeme povedať o rozšírení z 19. storočia, kde remeselné spracovanie a murivo klenby ani zďaleka nedosahujú úroveň pôvodného barokového mosta, čo sa prejavilo kavernami v klenbe,“ uviedla Pastuchová s tým, že nové zistenia znamenajú nutnosť navrhnúť nové riešenie nosnej konštrukcie mosta a doplnenie návrhu na reštaurovanie, ktoré podlieha schváleniu krajským pamiatkovým úradom. Reštaurátorské práce však naďalej pokračujú.
    Most na ceste II/578 pri autobusovej stanici je jedným zo vstupov do historického centra Kremnice a je technickou kultúrnou pamiatkou. Pre havarijný stav bola na ňom posledné dva roky obmedzená doprava. BBSK jeho rekonštrukciu financuje z úveru 10-miliónov eur, ktorý si vzal vlani na nevyhnutné opravy svojich ciest a mostov. Podľa zmluvy s dodávateľom – firmou AVA-stav – má za rekonštrukciu zaplatiť takmer 401 600 eur. Počas rekonštrukcie je most úplne uzavretý a doprava presmerovaná cez Matunákovu ulicu. Zo stavebných prác sa na moste dosiaľ stihlo preložiť inžinierske siete, vybúrať konštrukcie vozovky a odstrániť zásyp klenby mosta.

  • antik

    člen
    26. júna 2013 o 12:15

    Existuje po smrti národnosť, prípadne príslušnosť k určitému náboženstvu? Je to scestné, ale po smrti sú niekedy tieto pojmy dôležitejšie než za života…aj keď iba v prenesenom slova význame, lebo dôležité je to len pre živých hlupákov

    V Nitre má vniknúť spoločný pamätník tureckým vojakom
    NITRA 25. júna (SITA) – V Nitre má vniknúť spoločný pamätník všetkým tureckým vojakom, ktorí padli na území Slovenskej republiky. S požiadavkou sa obrátila na mesto Spoločná slovensko-turecká medzivládna komisia pre starostlivosť o vojnové hroby. Mestskí poslanci sa budú touto témou zaoberať na štvrtkovom zastupiteľstve. Rozhodovať sa budú medzi troma alternatívami. Prvou je vytvorenie pamätníka formou pamätnej tabule, ktorá by bola osadená vo vstupnej časti cintorína v Mlynárciach. Jej stvárnenie by malo rešpektovať charakter a ducha lokality tak, aby sa do areálu nevnášali výrazovo nevhodné prvky. Druhou možnosťou je riešenie pamätníka ako samostatného solitéra v zmysle požiadaviek tureckej strany. V tomto prípade by bolo podmienkou vybudovanie prístupového chodníka a úprava areálu cintorína. Treťou alternatívou je nerealizovať pamätník na území mesta Nitry.
    Na vojenskom cintoríne z prvej svetovej vojny v mestskej časti Mlynárce sú pochovaní vojaci rôznych národností a vierovyznaní, aj civilisti. Na ich počesť tu v minulosti osadili pamätník, znázorňujúci vojaka, od akademického sochára Júliusa Bártfaya. Pochovaných je tu vyše 430 vojakov 20-tich národností, z toho Turci sú len štyria. Najviac je tu pochovaných Maďarov (100), Rusov (83), Slovákov (44) a Čechov (28). „Vzhľadom na tieto skutočnosti by nebolo vhodné umiestniť pamätník iba vojakom jednej národnosti,“ píše sa v materiáli, ktorým sa budú zaoberať poslanci. Útvar hlavného architekta a odbor kultúry odporúčajú preto riešiť pamätník formu pamätnej tabule vo vstupnej časti cintorína.

  • antik

    člen
    25. júna 2013 o 9:33

    Vidíš Naj, sám potvrdzuješ moje slová…

  • antik

    člen
    24. júna 2013 o 13:24

    Nie, ja som (aspoň dúfam) úplne apolitický a robím si srandu, alebo poukazujem všeobecne na veci, ktoré sa mi nepáčia. Tu ide iba o to, že mi prídu trápne také tie jeho kecy o “hlavnom” meste Slovenska, že je to vlastne len také mletie slamy. Ano, a ešte mi príde vtipné, že tam postavili “pyxidonosičov” z Nitry :D

  • antik

    člen
    24. júna 2013 o 11:53

    O pamätihodnostiach mesta informujú tabuľky
    PIEŠŤANY 21. júna (SITA) – Pamätihodnosti Piešťan už označujú tabuľky so stručnou charakteristikou jednotlivých objektov. V prvej fáze bolo označených 35 nehnuteľností, vizuál tabuliek schválil Krajský pamiatkový úrad v Trnave. Medzi označenými pamätihodnosťami je napríklad kaplnka pri Kolonádovom moste, viaceré bývalé či terajšie kúpeľné domy, ale aj pamätník obetí holokaustu či moderný Dom umenia. Tabuľky majú byť pomôckou predovšetkým pre turistov a návštevníkov známeho kúpeľného mesta.
    Piešťany majú všeobecne záväzné nariadenie o pamätihodnostiach mesta prijaté už štyri roky. Do zoznamu pamätihodností zaradili mestskí poslanci desiatky historických, kultúrnych a výtvarných objektov, diel, prírodných areálov a pamiatok, pamätných tabúľ a iných nehnuteľných, hnuteľných a nehmotných pamiatok. Na ich označenie sa teraz podujala oblastná organizácia cestovného ruchu Rezort Piešťany. Väčšina tabuľkami označených objektov sa nachádza v centre kúpeľného mesta, niektoré sú aj na Kúpeľnom ostrove, pamätník obetiam holokaustu je dokonca na cintoríne na Bratislavskej ceste.
    Zákon o ochrane pamiatkového fondu umožňuje mestám a obciam rozhodnúť o vytvorení a odbornom vedené evidencie pamätihodností. Medzi pamätihodnosti je možné zaradiť okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí aj kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii o osobnostiam obce.

  • antik

    člen
    24. júna 2013 o 11:44

    Len tak na okraj, ten Tkáč je teda dobrý somár…veď matičiar, dalo by sa od neho čakať niečo iné ako kecy?

  • antik

    člen
    24. júna 2013 o 11:42

    V maďarskom Zalaváre odhalili pamätník Cyrila a Metoda

    BRATISLAVA 23. júna (SITA) – Pamätník svätého Cyrila a Metoda, ktorý slávnostne odhalili v maďarskom Zalaváre, by mal podľa predsedu Matice Slovenskej Mariána Tkáča pripomínať, že kresťanské korene strednej Európy, ktoré siahajú až do Zalávaru sú hlboké a pevné. “Nech si dnešný deň pripomínajú naši potomkovia ako deň, keď srdcia Slovákov a Maďarov tĺkli rovnako. Áno, aj priateľstvo a spolupráca, aj toto je odkaz Cyrila a Metoda. Bodaj by už odteraz ani inak nebolo! Dnes je Zalavár hlavným mestom Slovenska. A v tom skutočnom, v Bratislave, toho roku súsošie podobné ako tu, žiaľ, neodhalíme,” povedal Tkáč v príhovore počas odhaľovania pamätníka.
    Ako informuje na svojej webstránke Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, autorkou bronzového súsošia sv. Cyrila a Metoda, ktoré v sobotu odhalili v Zalaváre, je akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová a originál tohto monumentálneho diela zdobí areál Nitrianskeho hradu. Súsošie sv. Cyrila a Metoda postavili na základnom kameni, ktorý Slovenská samospráva v Budapešti osadila ešte v roku 2007 v Pamätnom parku sv. Cyrila a Metoda. V parku postupne odhalili svoje pamätníky (stĺpové monumenty s nápismi či reliéfom) Rakúšania, Bulhari a Slovinci. Základný kameň slovenského príspevku zostal na dlhý čas prázdny. Až teraz, s odstupom rokov, ale pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, sa tam bude aj Slovensko prezentovať súsoším. Zalavár, niekdajší Blatnohrad, bol sídelným mestom Pribinu. Na podstavci pamätníka sa uvádza: „Na pamiatku nitrianskeho kniežaťa Pribinu (+861), ktorý sa zaslúžil o kristianizáciu našich predkov na území Blatnohradu, a jeho syna panónskeho kniežaťa Koceľa (+876), podporovateľa evanjelizačného a kultúrneho diela svätých slovanských apoštolov Cyrila (+869) a Metoda (+885), spolupatrónov Európy. Pamätník postavila Slovenská samospráva v Budapešti s pomocou Slovenskej republiky.
    Odhalením súsošia sv. Cyrila a Metoda speje k svojmu úspešnému záveru príbeh slovenskej účasti na celkovom umelecko-duchovnom stvárnení samotného Pamätného areálu sv. Cyrila a Metoda, na ktorom sa v blízkosti maďarskej obce Zalavár podieľa päť krajín: Bulharsko, Rakúsko, Slovinsko, Slovensko a domáce Maďarsko. Na mieste archeologického nálezu starobylého slovanského hradenia, na podklade ktorého spomienkový areál vznikol, tu kedysi stál Blatnohrad (po nemecky Mosapurch, v súčasnosti Zalavár), sídelné mesto Pribinu v Blatenskom kniežatstve. Pribina sa tu usídlil po tom, ako musel opustiť svoju pôvodnú dŕžavu v Nitriansku. Za Koceľa bol Blatnohrad strediskom vzdelanosti Slovenov.
    V roku 2009 veľký rozruch vyvolal nález črepu, na ktorom je čitateľný zlomok textu písaného hlaholikou. Na nápise črepu pochádzajúceho z džbánu alebo fľaše jasne vidno písmená „i” a „o” (zvané iže a on), čiže spolu „io”. Môže to byť napríklad časť nejakého mena. Zatiaľ sa nedá presne určiť, o aký jazyk ide. V objasnení možno pomôžu bádatelia z krajín používajúcich cyriliku. Tento nález má mimoriadnu hodnotu pre slovanskú kultúru. Ide totiž o najstaršie zachované písmená v hlaholike. Nie je dokonca vylúčené, že ich písal samotný Metod, prípadne niektorý z jeho žiakov, pretože v rokoch 866-867 sa zdržiavali práve v Blatnohrade.

  • antik

    člen
    23. júna 2013 o 15:57

    Zdravím tiež ;) vlastne som len rád, že z našej debaty vznikla táto diskusia. 
    Rád by som ešte to moje tvrdenie upresnil. Ono totiž ten skalný blok sa odtrhol niekedy pred tým rokom 1945. Bol ale spadnutý “napol cesty”, teda sa dalo pod ním prejsť do sklepa, čo veľa ľudí vníma práve tak, že kameň bol stále na svojom pôvodnom mieste. Sklep využívali na prespanie dlhé roky turisti. Vlatne takto poslúžil ako zázemie od roku 1997 aj nám, vtedajším nadšencom, ktorí sme na Cimburku začínali s jeho postupnou záchranou a premenou na “živé” miesto.
    Ono je do istej miery zložité pár vetami interpretovať jednotlivé fázy stavebného vývoja tohto miesta. V druhej polovici 14. storočia, ked už stála šijová hradba s okrúhlou vežou (dnešnou charakteristickou dominantou zrúcaniny), tadiaľ kde bol spadnutý skalný blok viedla cesta do horného hradu. Zvyšky gotickej brány, ktorá bola zasadená medzi dvojicu okrúhlych veží sa dajú vidieť dones, presne pod vežou. Neskôr bolo v miestach pred pivnicou kamenné schodisko pre peších, položené na podpornom múre s niekoľkými oblúkmi . Prirodzená skalná dutina bola využitá ako pivnica (sklep). Dôležité je, že severná strana šijovej hradby nikdy nelícovala so stenou pivnice, teda medzi nimi bol vlastne spomínaný kamenný blok. Ten (keď už neplnil svoju funkciu a čiastočne zavalil stenu pivnice) bolo treba úplne rozbiť a odstrániť, aby sa dala podmurovať diera v šijovej hradbe. Bolo to najohrozenejšie niesto hradu, reálne hrozilo, že spadne časť šijovej hradby. 
    Dúfam, že sa mi to podarilo nejako zrozumiteľne popísať. Priznávam, bude asi ťažke sa v tom zorientovať bez detailnej znalosti miesta. Snáď napomôžu narýchlo zohnané fotografie z rôznych období. 

  • antik

    člen
    20. júna 2013 o 12:02

    Urbanistická štúdia…

  • antik

    člen
    20. júna 2013 o 11:55

    Archeológovia odkryjú základy veľkomoravského kostolíka

    NITRA 19. júna (SITA) – Základy veľkomoravského kostola odkryjú archeológovia v areáli bývalých kasární pod Zoborom v Nitre. Verejnosť ich bude môcť vidieť 7. júla pri príležitosti osláv 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie. „Pôjde o jednodňovú akciu, v rámci ktorej by sme chceli ukázať, čo z kostola zostalo. My mnohé veci sami ešte nevieme, tak uvidíme, čo tam vlastne nájdeme,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. Na základe stavu pamiatky chcú potom rozbehnúť diskusiu o tom, akým spôsobom základy kostolíka prezentovať.
    Sprievodným podujatím bude panelová výstava o výsledkoch archeologických výskumov v tejto lokalite a o ďalších plánoch. V budúcnosti by sa mal kostolík stať súčasťou archeoskanzenu, momentálne archeológovia pracujú na štúdii. Samotná realizácia zámeru bude podľa Ruttkaya závisieť aj od podpory mesta. „Len nedávno sme sa dozvedeli, že mesto síce ide robiť inžinierske siete v areáli kasární, ale len pri niektorých svojich budovách, takže nie je to to, čo sa hovorilo od začiatku, že sa urobia v celom areáli. Máme strach, že sa spraví len malý segment a potom sa bude zase päť rokov čakať na ďalšie kroky, nie som z toho veľmi nadšený,“ poukázal Ruttkay.
    Prvýkrát archeológovia v priestoroch kasární kopali začiatkom 60-tych rokov. Pod základmi románskeho kostola, ktorý tu stál až do začiatku 20. storočia, identifikovali pozostatky staršieho jednoloďového kostolíka. Jeho zvyšky siahajú najviac do hĺbky 1,2 metra. Kostolík je 20 metrov dlhý a 7,6 metra široký, jeho múry sú hrubé až 1,3 metra.

  • antik

    člen
    20. júna 2013 o 11:50

    Tajomstvá dám a novinky v zbierkach na hrade Červený Kameň
    BRATISLAVA 20. júna (SITA) – Prírastky do zbierok Slovenského národného múzea (SNM) – Múzea Červený Kameň, ale aj tajomstvá dámskeho sveta možno bližšie spoznať do konca septembra na výstavách na hrade Červený Kameň. Vo veľkom hrade v Malých Karpatoch, týčiacom sa nad obcou Častá (okres Pezinok), možno na výstave Naše prírastky 1981 – 2011 spoznať výber z akvizičnej činnosti múzea za posledné tri desaťročia. Agentúru SITA o tom informoval kultúrno-propagačný manažér SNM – Múzea Červený Kameň Michal Lukáč.
    Medzi najzaujímavejšími predmetmi kultúrnej hodnoty, ktoré sa dostali v rokoch 1981 až 2011 do zbierkového fondu Múzea Červený Kameň kúpou, darovaním alebo vlastným výskumom. Medzi 119 exponátmi sú napríklad nábytok, sklo, porcelán, zbrane, výtvarné diela, archeologické nálezy z hradu, ale aj ázijské umenie. Pozornosť je tiež venovaná maľbám od akademického maliara Petra Pálfiho (Pálffyho). Výstava nadväzuje na úspešný výstavný projekt Múzea Červený Kameň z 80. rokov 20. storočia s názvom Prírastky (1970 – 1980), ktorý bol verejnosti prezentovaný na Bratislavskom hrade a následne aj v Umeleckoprůmyslovom muzeu v Prahe.
    Dávno stratený a zabudnutý dámsky svet, prevoňaný čerstvo uvareným mydlom a vzácnym púdrom, je znovu možné objaviť do 30. septembra na hrade Červený Kameň vďaka výstave Utajený dámsky svet. Návštevníkov zavedie do rokov 1880 až 1920, kedy sa ženy stávali samostatnejšími, mohli rozhodovať o svojom osude, venovať sa tomu, čo ich bavilo. Inštalácia vtedajšej dámskej spálne predstavuje časť každodenného súkromného života šľachtičnej, ktorý však bol prístupný iba manželovi a jej osobnému personálu. Vystavené sú aj mnohé drobnosti, ktoré sa bežne nedajú vystaviť a niektoré z nich sú verejnosti prezentované po prvýkrát.
    Výstavy a ďalšie expozície SNM – Múzea Červený Kameň sú až do konca septembra otvorené každý deň od 9:00 do 17:00. Viac podrobností o jeho programe, ale aj o histórii možno nájsť na – http://www.snm.sk/?muzeum-cerveny-kamen-uvodna-stranka

  • antik

    člen
    19. júna 2013 o 16:11

    archeo wc

  • antik

    člen
    18. júna 2013 o 13:23

    “Cyrilo-metodské oslavy budú v Komárne v predstihu
    NITRA 18. júna (SITA) – Oslavy 1 150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie budú v Komárne v predstihu. Obyvatelia jubileum oslávia trojdňovým podujatím od 21. do 23. júna. Na sviatok svätých Cyrila a Metoda 5. júla položia matičiari s kňazom veniec k soche vierozvestcov, iné podujatia sa v ten deň konať nebudú. „Polícia nám neodporúčala robiť pri soche žiadnu veľkú akciu, keďže na okružnej križovatke pri soche sa spájajú dve cesty a museli by sme požiadať o zastavenie dopravy,“ povedal pre agentúru SITA predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Komárne Jozef Černek. Ďalším dôvodom je obava z toho, že socha by sa mohla stať terčom výtržníkov s cieľom podnecovania národnostných vášní, ako sa to stalo už v minulosti.
    Oslavy sa začnú v piatok 21. júna ekumenickou slávnosťou v Kostole svätého Ondreja, pokračovať budú koncertom v amfiteátri Dôstojníckeho pavilónu. Na sobotu organizátori pripravili Deň otvorených dverí v Kostole pravoslávnej cirkvi Presvätej Bohorodičky. V Dome Matice slovenskej Komárno zahrá muzikál Snehulienka dramatický krúžok Miestneho odboru Matice slovenskej v Nesvadoch. Predstaví sa aj detský súbor Rebelíčkovia, ktorý vznikol pri komárňanskej Matici. V nedeľu je na programe svätá omša za účasti komorného komárňanského orchestra, ktorú bude celebrovať biskup Ján Orosch. Trojdňové podujatie vyvrcholí rodinným piknikom v Anglia parku, kde budú atrakcie pre deti, animátori a viac ako 1 000 porcií gulášu.”

    Tým matičiarom to už dobre v tých dutých hlavách…. :D 
    Tak najprv vyberú v Komárne (ano, presne v tom Komárne cez ktoré údajne vstúpili na naše územie svätí bratia, aj keď je to len mýtus jak hrom) miesto pre súsošie priamo na najväčšom kruháči v meste a teraz tam idú klásť vence. Myslím, že ten policajt im iba zaobalene vysvetlil, že by ich na tom kruháči mohlo napríklad zraziť nejaké náhodne okoloidúce veľké auto :D

    PS: nefunguje tu úprava textu, preto je to všetko hrubým písmom…a to nie je vtip ;)

  • antik

    člen
    18. júna 2013 o 12:37

    Cimburk sa na Obnove vyskytol už napríklad v téme České a Moravské hrady 
    A niečo bolo spomenuté aj v diskusií Pamiatky v čechách a na Morave

    Keďže sa Cimburk ocitol aj inde, asi je načase, aby vznikla samostatná diskusia.

    Prenesené z inej diskusie:

    Jo_Do napísal: Takový Nový Cimburk na Moravě třeba, je založený z vápnitého pískovce a po 300 letech chátrání, jste jeho kameny mohli doslova rozbíjet pěstí – stal se z něho opravdový hrad z písku. Čím se ty zdi napouštějí, aby držely pohromadě – vápennou vodou? 
    antiK napísal: Na Cimburku (ver mi, mám s týmto hradom dlhoročné skúsenosti) sa jedná o normálny miestny chřibský pieskovec, ktorý je pomerne kvalitný. Nikdy som tam nezazanamenal takú deštrukciu muriva ako popisuješ. Naopak, mnohé staticky narušené miesta sú dnes dávno zachránené.
    Jo_Do napísal: Ohledně Cimburku, tak to se mi asi jen zdálo, že se na hradě utrhnul celý kus skály a zavalil sklep, ve kterém jsem se ještě někdy v roce 1987 vesele procházel. Asi jsem měl prostě moc bujnou fantazii, když jsem viděl člověka, jak leze na zbytek hlavní věže a kámen, na který došlápl, se zlomil v půlce, protože to už byl v podstatě jen kus spečeného písku. Nevadí, už se k tomu nebudu dál vyjadřovat.
    antiK napísal: Určite sa ti to nezdalo, pretože ten skalný blok sme úspešne kamenárskym spôsobom rozbili až niekedy v roku 2006. Mimochodom zosunul sa ešte niekedy pred rokom 1945. Bol to veľmi kvalitný pieskovec, trvalo niekoľko rokov, kým sme sa naučili tú správnu techniku ako na to. Potom sa konečne mohla riešiť sanácia šijovej hradby, pretože ten odtrhnutý skalný blok zavadzal. Sklep nebol nikdy zavalený a nie je ani v súčasnosti, kedy slúži ako atrakcia pre verejnosť a čiastočne svojmu pôvodnému účelu, teda sa tam chladia sudy a skladuje zelenina.
    Bujnú fantáziu máš dosť, pretože podľa jedného zvetraného kameňa posúdiť celý objekt ako “hrad z piesku”…
    Jo_Do napísal: Podívej se, tenhle nepřátelský tón, si laskavě odpusť. Když se já chovám slušně, tak ty můžeš taky, ne? Kámen se utrhl někdy po roce 1987 a později, možná bych někde vyhrabal film, který jsem tam tenkrát nafotil, a kde je jasně vidět sedlový portál a zevnitř prosvítá nároží, kde se chodba zdvojuje. Neměl jsem baterku, takže jsem nešel moc daleko. Informace, že se utrhl v roce 1945, je mylná, nešiř laskavě bludy. Řekl jsem, že se na toto téma už nebudu vyjadřovat, protože se mě evidentně snažíš vytočit. Takže podruhé – na toto téma už se nebudu dál vyjadřovat a na tebe už nebudu nijak reagovat, hlásej si co chceš.
    antiK napísal: :D Radšej sa teda už nevyjadruj… Trvalo dosť dlho, kým sme sa dopátrali k fotke z roku 1945, kde je skalný blok už dole. Teda musel spadnúť niekedy pred spomínaným rokom, potom ako niekto vybral gotické ostenie (podobné tomu, aké je na vstupe do veže). Predtým sme boli odkázaní len na ústne dezinformácie, niečo v zmysle ako tvrdíš ty. Keš sa majú informácie strielať len tak od boku, je lepšie mlčať…

Page 1 of 44