Kultúrne akcie a lístky na ne sprostredkuje štátny portál

Na vytvorenie internetového portálu štátnych kultúrnych inštitúcií a ich podujatí vypísalo ministerstvo kultúry verejnú súťaž v hodnote 22 miliónov korún bez DPH
Nový spôsob prezentácie činnosti štátnych kultúrnych inštitúcií a možnosť rezervácie a nákupu vstupeniek na ich podujatia je cieľom internetového portálu, ktorý chce Ministerstvo kultúry (MK) SR spustiť v tomto roku. Na naprogramovanie softvéru a poradenstvo potrebné na spustenie portálu vypísalo ministerstvo 6. februára verejnú súťaž. Z podmienok zverejnených tento týždeň vo vestníku verejného obstarávania vyplýva, že firma, ktorá súťaž v predpokladanej hodnote 22 miliónov korún bez DPH vyhrá, by mala vytvoriť internetový prezentačný, rezervačný a predajný systém. Okrem prezentácie kultúrnych podujatí by mal okrem iného zabezpečiť centrálnu evidenciu predajnosti podujatí v rezorte kultúry a v jeho organizáciách, možnosť detailného vyhľadávania, on-line rezervácie, platby a vytlačenie lístka, ale aj elektronické využitie kultúrnych poukazov. Napríklad záujemca o návštevu divadelného predstavenia by si cez internet z ľubovoľného miesta mohol nájsť nielen konkrétne predstavenie a termín, ktorý mu vyhovuje, ale si o ňom aj niečo prečítať, rezervovať miesto alebo priamo zaplatiť za lístok a vytlačiť si ho.

Projekt je súčasťou plnenia stratégie informatizácie kultúry a podľa informácií Sone Čermákovej Uličnej z tlačového referátu MK SR je úzko spojený s prípravou rezortu kultúry na prechod na euro. Zo začiatku by mal poskytnúť pohodlný prehľad diania v kultúrnych organizáciách, ktoré zriaďuje MK SR. Patrí medzi ne napríklad väčšina galérií a múzeí a štátne divadlá. Ministerstvo nevylučuje, že časom sa databáza rozšíri aj o neštátne kultúrne inštitúcie. Niektoré kultúrne inštitúcie rezortu kultúry už o podobnom riešení propagácie ich činnosti uvažovali. “Komplexné internetové riešenia však prinášajú vyššiu kvalitu služieb pre zákazníka – teda občana,” tvrdí Uličná.

Hlavným cieľom MK SR v projekte internetového portálu prezentácie kultúrnych inštitúcií a ich podujatí je zlepšenie služieb platených z daní. “Možnosti zhodnotenia tejto investície budeme vyhodnocovať po vybudovaní a nasadení systému, v prípade záujmu ďalších subjektov o vstup do tohto systému, nie však na úkor občana,” dodala pre agentúru SITA Soňa Čermáková Uličná z tlačového referátu MK SR.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Noc kostolov Nitra 2010

Po prvýkrát v Nitre otvorí svoje brány 11 chrámov, kostolov a kaplniek, aby ponúkli návštevníkom možnosť v nočnej atmosfére spoznať známe i neznáme miesta a stretnúť sa so zaujímavými ľuďmi. Neopakovateľné chvíle v Roku kresťanskej kultúry pripravilo Mesto Nitra, jednotlivé farnosti a spoločenstvá, ktoré sa tešia na stretnutie s Vami a Vašimi blízkymi dňa 28. mája Roku Pána 2010.

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…

Bratislava v čase Márie Terézie – konferencia

“Obdobie vlády Márie Terézie v Uhorsku (1740-1780) predstavuje dobu najväčšieho rozvoja Bratislavy v jej feudálnych dejinách. Bratislava sa stala najvýznamnejším a najväčším mestom Slovenska, ba i celého vtedajšieho Uhorska. Bratislavský hrad sa stal na čas reprezentačným sídlom kráľovského miestodržiteľa Alberta Sasko-Tešínského a strediskom spoločenského, politického a kultúrneho života. V rokoch 1775-78 nariadila Mária Terézia zbúrať mestské hradby a brány a zasypať vodnú priekopu, ktorá obkolesovala mesto. Vznikol tak priestor pre ďalšiu výstavbu šľachtických palácov a na mieste priekopy vznikla promenáda, na ktorej bolo postavené prvé kamenné Mestské divadlo. Stavali sa tiež cirkevné budovy, prestaval a rozšíril sa hrad, vznikli nové ulice, počet domov sa zdvojnásobil a počet obyvateľov v meste až strojnásobil. V Bratislave sa konali zasadania stavovského snemu a pulzoval tu bohatý spoločenský a kultúrny život. Veľký rozkvet zaznamenala
remeselná výroba v cechoch…”