Jaroslav Liptay
Kde bolo, tam bolo, kde sa z niektorých pot lial a niektorým to sypalo, bola raz jedna pamiatka. Bola taká chudobná, že ani vlastníka nemala. Rozhodla sa teda, že po desaťročiach strádania a chátrania načim aj na seba myslieť.„Treba obstarať novú krytinu“, – zaúpela strecha.
„Krytina počká, mal by prísť tesár vymeniť niektoré staré a hnilé trámy“, – nástojil schátralý krov.
„Ale najprv musí klampiar vymeniť žľaby, tečie do celého domu“, – prosíkalo zhrdzavené odkvapové potrubie.
„Neotravujte tam hore“,- kričali popraskané múry. „Murára ihneď treba !“
„Stolár je prednejší, už vypadávame“, – kričali rozbité okná a dvere.
„Dohodnime sa spoločne, lebo takto nič nevyriešime“,- prosili základy.
„Vám sa ľahko hovorí, keď si tam pekne a pevne sedíte v zemi“,- ohradili sa všetci. „Už je najvyšší čas konať. A rýchlo !“

Nuž rozišli sa všetci na všetky strany.
A bolo.

Poučenie:
1. Obnova pamiatok vyžaduje pochopenie a dohodu všetkých.
2. Ak nebudeme rešpektovať zásady, pamiatky odídu.
3. Treba mať pevne zakotvené základy.