Inštalácia prvej sochy patrónky sl. železničiarov v Kysaku

V sobotu 21. novembra 2009 sa v železničnej stanici Kysak uskutočnila výnimočná akcia, slávnostne bola inštalovaná vo výklenku staničnej budovy socha patrónky slovenských železničiarov sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorú v októbri 2009 Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vyhlásila za
patrónku slovenských železničiarov.

Slávnostné vyhlásenie vykonal 11. 10. 2009 počas pontifikálnej svätej omše za železničiarov v bratislavskom Múzeu dopravy arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Mons. Róbert Bezák CSsR, ktorý drevenú sochu od rezbára Štefana Malíka z Kukovej požehnal pre jej inštaláciu na budove železničnej stanice Kysak, aby nielen železničiarom, ale aj cestujúcej verejnostipripomínala svojou charizmou hodnoty, ktoré ju charakterizovali: pevnosť vo viere a rozhodnosť v živote.


Kysak je filiálkou farnosti Obišovce, kde patrocíniom miestneho kostola (pôvodného z 14.storočia aj nového z konca 20.storočia) je práve sv. Katarína Alexandrijská. Už od počiatku prvej písomnej zmienky o vzniku obci v 14. storočí je táto svätica spätá s Kysakom. Otcom myšlienky, inštalovať na budove žst. Kysak sochu patrónky slovenských železničiarov je obyvateľ Kysaku a zamestnanec ŽSR Oblastné riaditeľstvo Košice Ing. Ján Rybka, ktorý pre túto myšlienku získal prednostu železničnej stanice Kysak Ing. Petra Tabačka. Za podpory námestníka generálneho riaditeľa ŽSR pre prevádzku Ing. Jozefa Antoša, riaditeľa Oblastného riaditeľstva ŽSR Košice Ing. Jána Jurigu, starostu obce Kysak Ing. Ľubomíra Krajňáka, ako aj viacerých ochotných ľudí – železničiarov, aj ostatných, bol vybudovaný v stene budovy železničnej stanice priestor v ktorom je socha patrónky umiestnená.


TK KBS informoval Pavel Kravec.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Historická pamiatka /plastika/ skončila v drevenej ohrade

ŠTRBA – Od vzniku železničnej magistrály košicko-bohumínskej železnice v 19.storočí patrila železničná stanica Štrba pre svoju európsku interesantnúnadmorskú výšku medzi skutočné atrakcie trate. „Pamätám sa na cudzincov, ktorísa vďaka výhľadu z vlakov kochali pohľadom na tatranský masív. I na mladýchpodnikavcov, ktorí pri každom vlaku s veľkým krikom núkali v jednorazovýchpohárikoch čerstvú tatranskú vodu. Bola veľmi studená a chutná. Vždy som obdivovalaj peknú kamennú plastiku pri budove stanice Štrba. Celé roky stála v tesnejblízkosti nástupišťa, hneď pri prvej koľaji.