Igor Kalný – Vstup do ticha

Výstava tvorby Igora Kalného (1957-1987), jednej z najosobitejších postáv neoficiálnej výtvarnej scény 80. rokov 20. storočia na Slovensku, je súčasťou výstavnej koncepcie Galérie mesta Bratislavy, ktorá sa programovo zameriava na prezentáciu jej ťažiskových predstaviteľov. Kalného tvorba, predčasne ukončená smrťou v roku 1987, sa pohybuje medzi hudbou, poéziou, privátnymi akciami, happeningami, maľbou a kresbou, ktorá sa stala jeho špecifickou rečou a tvorí dominantu výstavy.
Igor Kalný vstúpil na výtvarnú scénu na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia. Po skončení Strednej priemyselnej školy grafickej mu bolo znemožnené ďalej študovať, napriek tomu, (alebo možno práve preto, že nebol vo svojom tvorivom hľadaní limitovaný vtedajšími obmedzeniami školy) si veľmi skoro našiel vlastný vyhranený výtvarný názor. Vo svojej tvorbe sa priklonil ku staršej generácii výtvarníkov z okruhu analytickej maľby (Milan Bočkay, Klára Bočkayová, Dezider Tóth, Otis Laubert,…). Jej osobitá poloha, ktorú možno zjednodušene priradiť ku konceptuálnemu umeniu, nesie ťažisko v kresbe. Charakterizuje ju napätie protikladov medzi poriadkom – chaosom, geometriou – gestickosťou, vážnosťou – hravosťou, konkrétnym – abstraktným, uchopiteľným – tajomným. Tie sú prítomné vo väčšine navzájom sa prelínajúcich cyklov kresieb.

Hľadanie vlastného rukopisu sa u Kalného uskutočňuje ako konceptuálna hra s písmom a slovom. Mení rukopis vlastnej signatúry, vytvára vlastnú abecedu, zviditeľňuje slová, alebo ich necháva miznúť – vytvára vlastný jazyk blízky vizuálnej poézii. Cyklus pečiatkových kresieb, (vznikajúci od začiatku 80. rokov) je odrazom neslobodnej atmosféry doby, v ktorom Kalný s použitím banálnych detských pečiatok s motívom zvieratiek reaguje na Orwellovu Farmu zvierat, ktorej samizdatové vydanie ilustroval. Od kresby a jej analýzy sa dostáva k prepojeniu s realitou, a jej vstupu do obrazu prostredníctvom obkresľovania reálnych predmetov. Počnúc každodennými predmetmi – vešiakom, džbánom, okuliarmi dospieva v posledných rokoch svojej tvorby k obkresľovaniu seba samého, vymedzovaniu priestoru svojho bytia. Výsledné dynamické veľkoplošné kresby rúk, nôh i celého tela, ktoré tvoria jeden z vrcholných prejavov Kalného tvorby sú samostatnými dielami, no zároveň špecifickými záznamami privátnych body – artových performancií autora, ktoré dokumentoval fotografiou.

Výstava tvorby Igora Kalného, ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov neoficiálnej scény, ktorého zatiaľ posledná samostatná výstava sa konala v Galérii Priestor v roku 2000, (v Galérii mesta Bratislavy v roku 1988), ponúka oživenie a sprítomnenie Kalného stále aktuálneho umeleckého i ľudského posolstva.

Vo štvrtok 16. júna 2005 o 17h v Mirbachovom paláci GMB, Františkánske nám. 11, Bratislava
Kurátorka: Daniela Čarná
Výstava potrvá do 31. júla 2005

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Vstup povolený

Výstava VSTUP POVOLENÝ / Interpretácie diel zo zbierok GMB výtvarníkmi a deťmi, je súčasťou vzdelávacích programov, organizovaných Galériou mesta Bratislavy pre najmladších návštevníkov. Prezentuje šesť samostatných projektov – interpretácií mladých etablovaných výtvarníkov (Gabiky Binderovej, Hany Kalivodovej, Kunst – Fa, Lucie Lizákovej, Ľuby Sajkalovej a Dany Sochorovej), prepojených s detskými interpretáciami, vznikajúcimi pod ich vedením.

GMB – Mirbachov palác – marec 2004

VANESA HARDI WALLET: Organic Color – Organic Space
Vanesa Hardi (1971) je výtvarníčka juhoslovanského pôvodu, ktorá pôsobí medzi Bratislavou, Prahou a Viedňou. Je víťazkou ceny mladého výtvarníka roka Tonal za rok 2000 (dnes Cena Oskára Čepana).

Reflexia kresťanstva v súčasnom umení

Výstava OČAMI (NE)VIDITEĽNÉ/ Reflexia kresťanstva v súčasnom umení vznikla ako jedno z hlavných podujatí Roka kresťanskej kultúry 2010 pod záštitou Inštitútu kresťanskej kultúry Filozofickej fakulty TU v Trnave. Predstavuje diela takmer 60 autorov a autoriek rôznych generácií a výtvarných názorov, ktoré vznikli od 70. rokov 20. storočia po súčasnosť. Na prítomnej výstave ich spája reflexia kresťanstva – témy, ktorej sa viacerí autori systematicky a dlhodobo venujú (napr. Julián Filo, Ján Mathé, Peter Bartoš, Rudolf Sikora, Ladislav Čarný, Veronika Ronaiová, Klára Bočkayová, Darina Gladišová, Jozef Sedlák, Lubo Stacho, Bohuš Kubínsky, Dorota Sadovská, Matúš Lányi, Michal Zdravecký a iní). U ďalších autorov je táto téma skôr skryto prítomná (Dezider Tóth, Otis Laubert, Robert Bielik, Palo Macho, Stano Masár, Martin Sedlák), alebo k nej prispeli solitérnymi dielami (napr. Miloš Urbásek, Michal Kern, Daniel Fischer, Vladimír Kordoš, Igor Kalný, Jozef Jankovič).

James Ensor – zo zbierok KBC banky, Belgicko

Reprezentatívna výstava v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy predstaví grafickú tvorbu jedného z najvýznamnejších predstaviteľov svetového expresionizmu – belgického maliara a grafika Jamesa Ensora (1860 – 1949), ktorého tvorba, dlho vnímaná bez súvisu s Gauguinom a Van Goghom, je dnes považovaná za jeden z kľúčov k umeniu 20. storočia.