Homér

Obnova.sk Foto

O živote „slepého pevca“ nevieme takmer nič; aj jeho portrét je len výplodom fantázie. Či naozaj sedával na balvane neďaleko Smyrny a predčítaval zo svojich diel, to nevie nik. Jeho diela sú ešte aj dnes vzorom a vrcholom svetovej literatúry. Gréci ho uctievali ako prvého a pôvodného zobrazovateľa gréckeho rodu a jeho božstiev.
Obnova.sk FotoStarí Gréci vnímali Homéra ako veľkého básnika. Pre Goetheho bola Iliada a Odysea nenahraditeľnou inšpiráciou a sotva jestvuje dnes spisovná reč, do ktorej by oba tieto eposy neboli preložené. Starogrécke hrdinské eposy pripisované Homérovi pokladáme za absolútny vrchol svetovej literatúry.
O živote Homéra existuje však málo dokázateľných faktov. Literárna veda ho v istom období pokladala za legendárnu postavu. Dnes sa vedci opäť zhodli na tom, že Homér skutočne žil. Podľa všetkého sa narodil v Smyrne /dnes Izmir, Turecko/ v 9. Storočí pred Kr. Neznámy autor označovaný ako Pseudo-Herodotos napísal dvesto rokov po básnikovej smrti jeho životopis. Opisuje v ňom okrem iného aj to, ako mu obyvatelia obce Neon Teichos ukázali miesto, kde Homér neraz sedával a prednášal zo svojich diel.
Pseudo-Herodotos píše, že Homérovi dlho hrozila slepota až napokon oslepol. Tento slepý pevec zomrel na kykladskom ostrove Ios, pravdepodobne v 8. storočí pred Kr. Tam sa na skalnom výbežku údajne nachádzal jeho hrob a bol na ňom dokonca aj nápis: Tu ukrýva zem posvätnú hlavu, sprievodcu hrdinov, božského Homéra.
Aké dielo teda vytvoril tento dávny veľký básnik, na ktorého sa po tisícročia nezabúda? Dnes sa všetci zhodujú v názore, že Iliadu vytvoril Homér. Opieral sa pritom o ústne podanie siahajúce až do 2. tisícročia pred Kr. Podal ho však dramatickejšie, umeleckejšie, predovšetkým ho zásadne poľudštil. Grékov i Trójanov opisoval s rovnakou účasťou a sympatiou. Po boku mužských postáv tu vystupujú aj ženské postavy. V Iliade neopisuje celú trójsku vojnu, ale iba jednu epizódu z obliehania mesta – hnev hrdinu Achilla nad stratou dievčiny Briseidy.
Názor, že aj Odysea je Homérovým dielom, zastáva dnes už málokto. Vedci vychádzajú z toho, že toto dielo vzniklo približne o generáciu neskôr a jeho autor písal úplne v Homérovom duchu a jeho štýlom, takže by bolo nemysliteľné bez veľkého vzoru. Odysea, príbeh Odyseovho dlhého blúdenia z Tróje do Itaky, je napísaná jednoduchšie a prístupnejšie, ale rovnako pôsobivo.
Básnické dielo, ktoré Homér vytvoril na začiatku celej európskej literatúry v dávnovekom Grécku a v ktorom o čosi neskôr pokračoval neznámy básnik v duchu jeho umenia, vyvoláva aj v našich, aj keď odlišných časoch ešte vždy veľký obdiv.

Pre Obnova.sk Joviland

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Potvrdili pravosť pozostatkov maliara Caravaggia

Kosti nájdené v kostole v talianskom mestečku Monte Argentario patria s najväčšou pravdepodobnosťou barokovému maliarovi Caravaggiovi. Tvrdia to talianski vedci zo štyroch rôznych univerzít, ktorí skúmaním maliarových telesných pozostatkov strávili rok. Podľa nich kosti muža, ktorý zomrel v roku 1610 vo veku 38 až 40 rokov, patria na 85 percent práve Caravaggiovi. Odborníci skúmali kosti aj pomocou rádiokarbónového datovania a taktiež analyzovali zvyšky DNA.

Sonda do ruského písomníctva

Do lexikografickej literatúry pribudlo dielo autorského kolektívu z katedier rusistiky na Filozofickej fakulte v Bratislave, Nitre a Prešove a z Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave: kolektív pod vedením Oľgy Kovačičovej zostavil Krátky slovník ruských spisovateľov (Univerzita Komenského, Bratislava 2003), obsahujúci sto hesiel z ruskej literatúry 11. – 20. storočia. Slovenská rusistika, ktorej postavenie nie je dnes závideniahodné, sa tu predstavila solídnou spisovateľskou encyklopédiou. Je to však len časť plánovaného projektu, jeho „jadro“: tím odborníkov chystá totiž veľký Slovník ruskej literatúry a prítomné dielo chce byť len akousi sondou do mnohorozmerného, protirečivého organizmu ruského písomníctva.

Aristoteles

Budova západoeurópskych vied spočíva na základoch, ktoré položil grécky filozof Aristoteles. V jeho filozofickom pohľade na svet sa spájali všetky vedomosti staroveku. Nebolo takmer tematickej oblasti, ktorou by sa nebol zásadne zaoberal. V osemnástich rokoch sa stal Platónovým žiakom a takmer dvadsať rokov bol členom jeho akadémie. Aristoteles je azda najvýznamnejší filozof a prírodovedec západného sveta, celkom iste je to však osobnosť s najširším a najďalej siahajúcim vplyvom. Jeho univerzálne dielo sa stalo najdôležitejším základom stredovekej scholastiky Tomáša Akvinského.