Drevenice zažívajú renesanciu

Záujem o slovenské drevenice sa zvyšuje. Kupujú si ich nielen domáci, ale aj ľudia z Poľska a Maďarska.

Jednou z mála obcí, kde sa dodnes zachovalo množstvo dreveníc, je oravská obec Zázrivá. Niektoré sú však opustené a chátrajú, mnohé drevené hospodárske budovy sa zrútili. “Ľudia chcú kúpiť akékoľvek drevenice, dokonca aj poškodené. Sú schopní dať ich zrekonštruovať, hoci je to nákladná záležitosť,” hovorí starosta Jozef Magdolen. Problémom sú však nevyrovnané majetkové vzťahy. “Podľa štatistík máme asi tristo neobývaných domov, ale kým sa nedoriešia majetkové vzťahy, na záchranu dreveníc nie je šanca,” hovorí starosta.


Odborníci na záchranu dreveníc tvrdia, že ide o hru s časom. Napríklad na Orave, kde často prší a v zime je množstvo snehu, treba udržiavať drevenice v dobrom stave. Ak je dom dlhšie neobývaný, jeho záchrana je z roka na rok ťažšia. Drevo napadajú huby, plesne, červotoč. Mnohí si preto dajú postaviť radšej novú drevenicu.


Občas sa stane, že nám sem pri výstavbe vnesú aj nepôvodné – napríklad alpské prvky. Iní to dokážu urobiť citlivo, je to individuálne,” hovorí starosta. Na internete sa bez problémov dajú nájsť firmy, ktoré sú schopné postaviť drevenicu v pôvodnom duchu na kľúč. “Napriek tomu majú staré, dobre udržiavané drevenice vyššiu hodnotu práve pre svoj vek,” myslí si starosta.


V niektorých oravských obciach sa pri záchrane dreveníc ich majitelia združili do spolkov. Napríklad v Podbieli, kde je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Bobrova roľa. Darí sa im tak nielen ľahšie získavať prostriedky na rekonštrukciu, ale aj postupovať pri obnove jednotne. Za jeden z cieľov považujú budovanie obchvatu Podbiela, keďže hlavná oravská spojnica zatiaľ prechádza stredom obce. S výstavbou kolónie dreveníc sa počíta aj pri kysuckej Oščadnici.


Architekta pre drevenice naháňali policajti


Architekt Igor Thurzo sústreďuje materiály o dreveniciach na Slovensku už štyridsať rokov. To, čo dnes z pôvodných dreveníc zostalo, je podľa neho iba torzom. “Zažil som bizarné situácie. Pre komunistov boli drevenice kapitalistický prežitok, ktorého sa treba zbaviť. Keď som raz fotil drevenice na Kysuciach, naháňala ma polícia. Mysleli si, že chcem poslať fotografie do Ameriky a dokázať, ako biedne sa na Slovensku žije,” hovorí Igor Thurzo.


Časť dreveníc podľa neho prežila iba vďaka skupinkám nadšencov, pamiatkarov či chalupárov. “Kus roboty urobila napríklad skupina okolo ochranára Mikuláša Hubu. Od starých tesárov sa naučili pôvodné technológie a mnohé chalupy zachránili,” hovorí Thurzo.


Odhaduje, že hodnota dreveníc bude v najbližších rokoch stúpať a hlavne v horských oblastiach sa opäť začnú využívať nielen ako víkendové chalupy, ale aj na trvalé bývanie.


Kveta Fajčíková


Zdroj: Denník SME, 6. 6. 2006

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Požiar dreveníc v obci Ždiar

Pravdepodobne nezahasená cigareta spôsobila piatkový požiar (21. 4. 2006) dreveníc v obci Ždiar v okrese Poprad. Podľa informácií zástupcu košickej policajnej hovorkyne Daniela Džobanika požiar vypukol okolo jedenástej hodiny v noci na prízemí jednej z miestnych dreveníc a následne sa rozšíril do podkrovia až na drevenú strechu.

Dostať do prenájmu hrad nie je problém

SKLABIŇA – Už niekoľko rokov sa snaží občianske združenie Donjon zachraňovať ruiny hradu Sklabiňa. Rozľahlú stavbu má skupina nadšencov v prenájme od obce Sklabinský Podzámok za symbolickú korunu. Na hrade sa celý rok intenzívne pracuje, dolná hospodárska budova je už sčasti prikrytá strechou. Malo by tu sídliť múzeum a galéria najvýznamnejšieho hradného rodu – Révayovcov. Počíta sa aj s ubytovacími a stravovacími priestormi.

Nekúpite si hrad? Aj za korunu

Záujem solventných Slovákov o kúpu hradov alebo aspoň letohrádkov je z roka na rok väčší. Zmene vlastníctva však v mnohých prípadoch bránia ťažko predvídateľné majetkovoprávne problémy. Pre Pravdu to uviedol Ľuboslav Škoviera z Pamiatkového úradu SR.