Živelná obnova zrúcanín na Slovensku?

61 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa OZkamennaveza
Offline

Na Kamenickom hrade sa snažíme zachrániť ešte to málo čo nám zostalo aj za pomoci škôl .

Brigáda 13.05.2011- Kamenický hrad.jpg Brigáda 13.05.2011-  Kamenický hrad.jpg
Obrázok používateľa Skalan
Offline

Môžem len potrvdiť Harpove slová, je to umenie rozoznávať zásahy pravdepodobne od "zvazu turistov", ktoré sú perfektné a čo je hlavné tak trvácne... 

Obrázok používateľa tatar
Offline

Dav nikdy nenarovná zvalenú vázu.Maximálne ju tak rozkope, pošliape.

A ak nám múr naozaj robí radosť, je predsa nepodstatná jeho výška, najdôležitejším atribútom je jeho samotná existencia.

(tiež odpoveď na 27)

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Položiť kamene na múr z ktorého spadli, je skutočná úcta k hradu. Podobne, ako z úcty narovnáme zvalenú vázu s kyticou na hrobe cintorína. Myslím, že 99 % nás turistov si na ruine hradu povzdychne: aká škoda. Radosť nám robí múr vysoký, nie nízky. Vysoký múr nám zrak upiera do neba. Zachovať ruiny hradov je davová psychóza, ktorá vzniká zo strachu. Zamyslíme sa nad svojimi strachmi?

Obrázok používateľa harp
Offline

Som rad ze ta po piatich rokoch znovu vidim/citam. Pekne napisane a est ekrajsie vypovedane. Podla mna zazivame nieco obdobne ako zili a co robil zvaz turistov ked zachranoval niektore hrady. Niektore lepsie ine horsie. Zaujimave zasahy su na hrade Lednica, kde je problem rozoznat co je zasah z 20. sotrocia a co povodne konstrukcie.

Obrázok používateľa harp
Offline

Nezda sa vam ze tato diskusie nadobuda na novej uplne inej vaznosti?

Obrázok používateľa MS
MS
Offline

Môžem povedať, že príspevok Romana P. ma naozaj prekvapil. Asi by bolo vhodné diskusiu ďalej posunúť na inú tému, lebo sa netýka Hričova, ale na toto sa naozaj nedá odpovedať. Osobne patrím medzi ľudí, ktorý úzko spolupracujú s občianskymi združeniami na záchrane hradných zrúcanín a hodnotenie, ktoré bolo povedané na adresu Uhrovca sa mi zdá totálne nemiestne. Sú tam použité silné slová a navyše je to celé absolútne nevhodne zovšeobecnené na dobrovoľnícke aktivity na hradných zrúcaninách.

Pár poznámok k téme.

1. Čo je nehorázny rozsah? Na hrade Uhrovec sa v podstate robia stabilizačné zásahy, ktoré si vyžaduje narušená statika múrov. Nad rámec toho pokiaľ viem ide len rekonštrukcia klenby v paláci a niektoré úpravy na vstupnej bráne. Nazvať tento rozsah nehoráznym je pre mňa veľmi poučné.

2. Občianske združenie pracujúce na Uhrovci má pamiatkárske korene (Peter Horanský, Erika Horanská) a celkovú metodickú koncepciu robia na základe podrobného výskumu naši najlepší odborníci (Martin Bóna, Miro Matejka). O niektorých zásahoch by sa naozaj dalo polemizovať v zmysle riešenia detailov, ale zvolený slovník je neadekvátny a takto naozaj nevyzerá výzva na diskusiu.

3. Vôbec nerozumiem vete: "Zatím se zdá že se iniciativy neziskovek na zžíceninách vymykají slovenským památkářům z ruky a to především pro jejich živelnost". Podľa mna je realita taká, že väčšina občianskych aktivít na našich zrúcaninách prebieha v úzkom kontakte s pamiatkármi a odborníkmi na hrady a na základe podrobných pamiatkových výskumov a z nich vyplývajúcich návrhov na obnovu. Aktivity sa nám naozaj množia, ale nazvať plošne živelnými sa mi zdá byť silne prehnané.V prvom rade združení, ktoré dosiahli také výsledky, že je možné ich podobnejšie hodnotiť je pomerne málo. Ale väčšina má prípravnú etapu konzervačných prác, ktorá stanovuje rozsah zásahov urobenú, alebo rozpracovanú na úrovni.

Takže záverom-diskusia by bola užitočná, ale o konkrétnych výhradách a nie o všeobecnom odsúdení všetkých dobrovoľníckych prác. Pretože ja ako pamiatkár som rád, že dobrovoľníci vo väčšine majú záujem hrady zachranovať na základe spolupráce s odborníkmi.

Mišo Šimkovic

Obrázok používateľa strombus72
Offline

Len narychlo. Rozsah je tak "nehorazny", ze este stale dochadza k dalsim destrukciam!
Takze bude do buducna treba tu nehoraznost znasobit. Tod nazor muuuj. Alebo je lepsie sa na pamiatky zivelne vys**** Mr. Plenta? Netusim kdo ste ale s takouto propagandou sem nechotte, uz len nazov stranky hovori o niecom! OBNOVA- treba citat!!!!

Obrázok používateľa harp
Offline

Temu som presunul z temy o Hricovskom hrade nakolko tema tejto diskusie nekorespondovala s diskusiou o Hricoskom hrade.

http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=44309

Rad by som sa pana pletu opytal na jeho nazor na sposob konzervacie, kt. by on pokladal za vhodny? Tiez by ma zaujimalo ci podla neho existuje na Slovensku dobra realizacia (konzervacia, obnova) hradu ci zamku? Tiez by ma zaujimalo ci videl viac SK hradov ako Uhrovec a Hrusov.

strombus72: ano nazov tuto stranku znacne limituje, ale musim povedat ze Obnova.sk uz davno nie je iba o obnove. Obnova.sk by mala byt aj o obnove, ale najma o sirsej teme kt. obnovu zahrna a to o Kulturnom dedicstve. Aj ked priznam sa ze sa mi zatial nedari rozprudit diskusie o tom nehmotnom. To je ale ina tema.

Obrázok používateľa plenta
Offline

Dobrá pánové,

uznávám že se asi nemám co míchat do záležitostí ochrany vašich památek. Tedy přeji hodně zdaru a na povzbuzení snad jen tolik: u nás v Ćesku je situace podobná, ba někdy horší- bohužel.

Děkuji že jste reagovali a přeji hodně zdaru. své názory si nechám pro sebe...

Ale diskuse by to byla krásná. no uznejte...

Zdraví roman plenta

Obrázok používateľa harp
Offline

Aj tak by som si rad precital odpovede na moje otazky ak mate chut a cas. To, ze mate odlisny nazor neznamena ze sem nemozete pisat. Rad si precitam vas komentar.

Obrázok používateľa Liptay
Offline

:arrow: prečítal som si v tejto súvislosti (hodne) starší príspevok a nevidím dôvod niečo podstatne v ňom zmeniť, možno pomôže v diskusii
http://www.obnova.sk/clanok-1589.html
nemám rád "zlatú strednú cestu", tá nie vždy býva aj dobrá a správna, viac rozvahy, triezve posúdenie veci a značná dávka predvídavosti je v tejto problematike na mieste...

Obrázok používateľa plenta
Offline

Dobrý den,
tato odpověď je především pro pána s přezdívkou Harp.
Myslel jsem, že z diskuse vystoupím, ale je asi nefér nechat otázky bez odpovědí.
Jistě že jsem byl na jiných hradech než je Uhrovec a Hričov a Hrušov. Dá se říci, že jsem prošel a projel všechny zříceniny na Slovensku a některé ne jednou, ale vzhledem k zdravotním problémům jsem musel tuto svou aktivitu na čas utlumit. Musím tedy uznat, že již delší čas nebyla možnost dostat se na nějakou slovenskou ruinu, ale nedávno mě přátelé svezli do Bánovců nad Bebravou a navštívil jsem tedy Uhrovec. Byl jsem v šoku - jak již jsem napsal technické provedení prací je perfektní..Jen jejich rozsah mě překvapil. Jaký je koncept? Staví někdo ze zříceniny nové rodové sídlo? Kde se to zastaví? Jisté je že práce tam již překonali limit konzervace a jedná se o rekonstrukci. Je to dobře nebo špatně - toť otázka - dle mého jednoznačně špatně, ale jak již jsem pochopil názory na různé věci jsou různé tím je je žití jaksi pestřejší.
Návštěva Uhrovce mě pak vyprovokovala k několika dalším návštěvám zřícenin na Slovensku. Navštívil jsem Gýmeš - tam zdá se mi, se do zdiva nezasahovalo, Oponice - Překvapila mne jaksi podivně nečistá práce na baště? K čemu to - čekají snad občané Oponic nájezdy hladových turků v době finanční krize když znova opevňují hrad?
Navštívil jsem pak Starý hrad - tam se snad nic nedělo a byl jsem na Lietavě. Udivil mě rozsah prací, na nadšence velký. Jaksi ucelená se mi zdála konzervace bránové stavby pod věží. Pusobilo to dobře. Překvapila mne úsměvně pojatá výplň oken na věži oproti bráně do jádra. vypadá to jakoby se na hradě usadili cirkusáci... ale to jen žertem, nevím jaké mají úmysly - brána se bude rekonstruovat v rozsahu celé zachovalé výšky? Budou se vracet do oken střílny a kamenná ostění? To by se mi zdálo dost irelevantní v ohledu na stav ruiny celkově. Předpokládám však, že to komické uzavření okenních otvorů symbolizuje dočasnost této věci a po ukončení prací z věže zmizí...
Úzká hranice mezi konzervací a rekonstrukcí je známá, ale vypadá dost trapně zrekonstruovaná věž na částečně zakonzervovaném a čátečně nezakonzervovaném hradě... Zase musím připomenout že v Česku je takových realizací několik.
Každopádně tedy můj názor na konzervaci obecně: mělo by se jednat o proces stabilizace stávajícího zdiva, při něnž se v rámci nutnosti doplňují podpůrné konstrukce, ale hmota památky zůstává v podstatě zachována ve stavu před konzervací. Konzervace je ochrana zříceniny - nikoli její dostavba ať již se jedná o interiér ci exteriér torzálních staveb.
Omlouvám se za rozsah této odpovědi, ale jak předpokládám je poslední na této stránce. Já budu se zájmem sledovat dění na vašich zříceninách a doufám, že jeho živelnost bude realizována pouze po internetové síti a do praxe budou přeneseny pouze reálné realizace.
tak ještě jednou hodně zdaru
přeje Roman

Obrázok používateľa BRAPI
Offline

Dobrý deň p. Plenta,



v prvom rade sa Vám chcem poďakovať za uznanie nad konzerváciou piatej brány lietavského hradu. Čo sa týka „cirkusu“ ten zbalí svoje „šapitó“ na jar, keď sa tieto drevené okenné výplne odstránia, ktoré teraz plnia ochrannú funkciu pred snehom a jeho následným topením a zatekaním. A čo sa týka konzervácie na hradoch Lietava a Uhrovec, myslím si, že ide o jednu z najcitlivejších a technicky najdokonalejších konzervácií slovenských hradov. Na Slovensku sa konečne zrodili takéto združenia, ktoré nazývate „živelné“, ktoré sa snažia v prvom rade zrúcaninu pochopiť a potom citlivým prístupom sanovať jej múry. Nastalo obdobie renesancie konzervácie zrúcanín iným spôsobom ako konzervácia „ala Likava“ a podobne v minulosti. Nikto sa nesnaží si budovať zo zrúcanín rodové sídla, na to ani žiadne OZ nedisponuje takou finančnou injekciou. A aj keby, tak to prípad Lietavy určite nebude. Vždy ide o dopĺňajú 2-3 riadky nad korunu muriva do torza. V každom prípade ďakujem za Vaše názory a pripomienky. Možno sa niekedy uvidíme aj na Lietave.

Obrázok používateľa skalican
Offline

Bože pán Plenta pochopíte to niekedy !

Obrázok používateľa strombus72
Offline

Harp:

No ja si myslim ze to duchovno je len druhou stranou mince materialneho sveta- teda sa nedaju oddelit. Je ale problemom tejto uponahlanej konzumnej doby, ze tu druhu stranu mince malokdo vidi a dokaze sa nad tym zamysliet. Teda aj pojem kulturneho dedicstva bez prezentacie tej materialnej stranky{hmota pamiatok,jednotlive nalezy} je tazky "oriesok". Preto treba obnovovat pokial sa da - a je co, a mozno pride prajnejsia doba pre sirsie masy ludi aby sa zamysleli nad pojmom kulturneho dedicstva ako nehmatatelnej hodnoty nas vsetkych odkazanej nam z dob minulych!
Mozno to vyjadrenie vyznelo tak ako si ho pochopil, ale bola to zlostna reakcia nad uvodom tejto temy. A este jedna perlicka na pookriatie duse, hovoriaca pre "obnovu".
Ten kdo bol na Nitrianskej konferencii, si urcite pamata na pani docentku Gregorovu a jej dost odmietave reakcie na sucasne formy obnovy na hradoch z dielni obcianskych zdruzeni. No pri vystupe na hradny kopec hradu Uhrovec, som mal to stastie ist vedla pani Gregorovej zrovna v chvili ked sa udychcana vyjadrila :"ze po takomto vystupe je ochotna suhlasit s akoukolvek formou obnovy hradnej zrucaniny"! A pre mna to bol zlaty bod dvojdnovej konferencie. Akademicky, premudrely pristup" na dialku" dostal
"co proto" ako hovoria bratia cesi.
Tod nateraz vsetko. Ahoj.

Obrázok používateľa MS
MS
Offline

Som rád, že nás moravský kolega upresnil svoje výhrady a jeho nový príspevok je konštruktívny. Dáva témy na odpoveď a zamyslenie. Posledný odstavec jeho reakcie ma presviedča, že sa v názoroch na stupeň zásahov do ruín zhodujeme , preto ma trochu prekvapuje ako sa líšime v pohľade na konkrétne realizácie.
Ad Uhrovec. Domnievam sa, že situáciu poznám a nemám pocit, že zásahy na tomto hrade výrazne prerástli rámec potrebných úprav pre záchranu murív. To čo sa tam deje nie je konzerváciou v skutočnom významne tohto slova, ale nedá sa hovoriť o rekonštrukcii. Podľa môjho názoru všetky zásahy (s niekoľkými výnimkami) zatiaľ znamenali len záchranu ohrozených murív. Osobne si myslím, že čiara medzi rekonštrukčnými zásahmi a stabilizáciou ruiny leží trochu nikde inde a v prípade Uhrovca bude kľúčové ako sa bude pokračovať na hradnom paláci a hradnej kaplnke. Konkrétne ako sa vyrieši ich zastrešenie a úprava interiérov. Tak isto zásadnou otázkou bude čo s nedávno zrúteným múrom predbránia.
Ešte pár slov ku „konzervácii“. Brána na Lietave je dobrým príkladom, že pojem konzervácia je pomerne zložitý, každý po tým chápem niečo iné. Teória je niekedy jednoduchá, zložitejšie je múr naozaj stabilizovať. Podľa mňa skutočný problém leží v hľadaní minimálneho zásahu, ale zároveň aj trvalejšej udržateľnosti konzervačných úprav. Keď spomíname Lietavu. Brána pod vežou v podstate nie je konzervovaná, je to typický príklad prístupu na ktorom sme sa na Slovensku s niekoľkými kolegami hradármi zhodli, že by mal byť optimálny. V podstate ide o kombináciu konzervácie murív s čiastkovou rekonštrukciu konštrukčných prvkov (okien, portálov, strieľní a podobne) a líca muriva tam kde je ohrozená stabilita. Čiže ak je niekde zachovaná časť okna a vzniknutá diera sa zvačšuje a hrozí deštrukcia celého múru, tak na základe zachovaných zvyškov navrhujeme rekonštrukciu nosných častí otvoru (špalety, záklenok..). Toto je systém, ktorý sa snažíme uplatňovať na celej Lietave. Neplánujeme rekonštrukciu ostení, strieľní a otvorov v miestach kde sa z nich nezachoval žiadny zvyšok. Zásadná je však otázka čo ak je zachovaná časť ostenia, ktorá časom hrozí vypadnutím. Otázku či ostenie kompletne obnoviť, alebo navrhovať iný systém stabilizácie nemáme úplne vyriešenú.
Ešte pár slov k vežovej bráne s okennými výplňami. Tá úsmevná okenná výplň je tam dočasná, vyslovene núdzovo. V interiéri sú vložené podlažia, veža je zastrešená skrytou pultovou strechou. Koruna s pôvodnými atikami ostane v torzálnom stave, bez domurovania do pôvodnej výšky. Budeme ju zvyšovať o cca 40 cm s cieľom vytvoriť krycie murivo. Okná budú mať výplne, ktoré však budú mať charakter jednoduchých, odnímateľných okeníc. Celá táto koncepcia samozrejme nie je optimálna, je to kompromis s cieľom vytvoriť zázemia pre ľudí zo združenia, ktorý na hrade robia. Doteraz realizované práce dokazujú, že ten kompromis sa oplatí urobiť, lebo dali tomu hradu skutočne veľa. A najmä ak samotná hmota veže je citlivo zakonzervovaná.

Obrázok používateľa plenta
Offline

Dobrý večer,
přece jen musím ještě jednou vstoupit do diskuze a to abych poděkoval p.Šimkovicovi za jeho reakci, které si samozřejmě vážím.
Realizace na Lietavě zřejmě stojí za hlubší studium a rád se tam ještě někdy podívám. Praktikována je tam tedy konzervace spojená s náznakovou rekonstrukcí...
Pojato je to velmi přesvědčivě a hlavně nerušivě...
Ještě jednou děkuji a přeji příjemný zbytek roku.
Zdraví Roman

Obrázok používateľa jozo
Offline

S dovolením "pridrzlého" laika, rád by som tiež niečo ....



Lietava - Uhrovec - xyz ... hmm

Ako čumil si kladiem otázku, ktorá hradná ruina (v dnešnom stave) by si s ohľadom na stávajúcu hmotu zaslúžila prekročiť "puristickú" fantasy v hlave na spôsob pána Plentu alebo i "polopuristickú" ideu "chlapcov spod Lietavy", ak nie Uhrovec ...

Ak by som bol "šialený multi-milionár" a mohol si s Uhrovcom robiť čo chcem, ten hrad by skončil presne ako tie pekné PC-rekonštrukčné vizualizácie hradu, ktoré, ak nie inde, vidno na fotografiách distribuovaných NNZKD (Horanský a spol.)... Palác komplet zrekonštruovať (+ šindlová strecha - žiadne "utajené" čosi za podstrešnými parapetami). Samozrejme, že to napriek súčasnej zachovalosti paláca nejde autenticky zhmotniť na 100%. Ale citlivým prístupom by sa pocit autenticity dal aspoň "vyrobiť". Bez trvalého "bytelného" zastrešenia paláca, ako i ďalších vhodných častí (obe bašty na predhradí s hospodárskou budovou medzi nimi + vstupný trakt horného hradu ... si neviem predstaviť budúcnosť rádovo v storočiach ... Bez striech to má budúcnosť, ale len takú sebeckú na pár desaťročí, kým ešte my žijeme. Ak si to predstavím akým tempom sa Uhrovec zdevastoval od šantenia hej-Slovákov v revolučných rokoch 1848-49 po súčasnosť, 99% krehkých konštrukcii hradu bude za ďalších 150 rokov po funuse ... a práve Uhrovec je doposiaľ tým množstvom "krehkých stavebných artefaktov" obzvlášť exkluzívnym hradom Slovenska. Prístup z Lietavy je pre budúcnosť Uhrovca v tomto zmysle nepoužiteľný ...

Ale klídek, nie som milionár, Uhrovec nevlastním ... Súčasné istoty prežitia hradu sú založené "pevne" na neistote - dokedy tu NNZKD bude, dokedy ju to bude "baviť", a ak ju to aj bude dlho baviť, či na túto "zábavu" ešte bude mať ... Ako laik necítim, že by kuľtúrna - či nekuľtúrna širšia verejná mienka ako dáky národný kuľtúrny klenot Uhrovec vnímala, či padne či nie ..."ježisi a koho to zajímá?" Ale to je už o niečom inom, že ...



Ešte jedno PS laika-čumila:

Možno to "na zimu" už na Uhrovci doriešili, ale ak nie - nepochopil som, prečo, keď už si s tou provizórnou strechou na paláci dali toľko práce, neprekryli i tie 1 - 2 horné oblúky (podstrešnej obrannej chodby) na pilieroch vonkajšieho priečelia paláca. Tie deravé len silou vôle držiace zbytky dlho hore nebudú, trošku ťažšieho snehu a je to v...

Obrázok používateľa Ale
Ale (bez overenia)

Zdravím všechny účastníky velmi zajímavé diskuse.
názory romana P. stojí za zamyšlení - v podstatě jen poukázal na to, že někde se konzervuje, někde se realizují sny o rekonstrukci hradu, ale to není nic nové a Petr se tím ani netají - píši proto, že mne zaujala Jožova myšlenka - v dnešní době hodně reálná - co se stane když někdy v průběhu realizovamé rekonstrukce dojdou investorovi peníze?
Budeme se pak na Uhrovec dívat jako na nedokončenou novostavbu? Když už to nebude ani zřícenina, ani zrekonstruovaný hrad - a co když se pak v průběhu dalších desetiletí jiný investor nenajde? Na Lietavě v podobném případě bez problémů sbalíme fidlátka basta - ruina zůstane ruinou. bez rizika ztráty své podstaty.
Tak to jen na okraj debaty - bohužel víc času na zamyšlení se nad problémy této diskuse nemám. SPZ
Aleš

Obrázok používateľa MS
MS
Offline

No asi sa nezdržím a ešte pár slov k tomu Uhrovcu.
1. Myslím, že prístup k záchrane hradu by sa nemal líšiť v tom, či je investor milionár, alebo nie. Rozdiel by nemal byť v spôsobe prístupu, ale len v rýchlosti realizácie záchrany hradu.
2. Verím, že budúcnosť paláca a kaplnky na Uhrovci je ich stabilizácii ako zastrešeného torza so skrytými strechami. Varianta s rekonštrukciou poslednej známej strechy znamená totálnu prestavbu časti múrov horných podlaží. A myslím, že aj so skrytými strechami bude mať hrad budúcnosť rádovo v desiatkach rokov, s primeranou údržbou iste aj viac.
3. Bolo by optimálne keby žiadna ruina neprekračovala základný rámec konzervatívnych minimalistických úprav založených na konzervácii. Ani Uhrovec. Skôr práve preto, že ten hrad je úžasný, dobre zachovaný a nadupaný množstvom skvelých detailov z rôznych období je podľa potrebné, aby tam naveky dominovalo to čo je pôvodné a to čo je doplnené bolo len minimálne. Všetky väčšie rekonštrukčné zásahy patria len na papier, resp. ich využitie musí byť odôvodnené výnimočnou situáciou.
4. Bolo by dobré, keby sa táto diskusia o Uhrovci venovala tomu ČO JE TAM NAOZAJ UROBENÉ a nie tomu, čo kto videl na vizualizáciach a počul v kuloárnych debatách. Trochu sa tu začína podsúvať, že sme svedkami začínajúcej rekonštrukcie, čo nie je úplne korektné. Pokiaľ ja viem o celkovom smerovaní záchrany hradu v tomto smere zďaleka nie je rozhodnuté. Čiže treba povedať výhrady ku KONKRÉTNYM ZÁSAHOM.

Obrázok používateľa strombus72
Offline

Neda mi este raz. Aký ste tu len múdry! čo takto najskôr sám urobiť niečo pre uchovanie našich pamiatok a až potom kritizovať snahu druhych. A stavať sa do pozície že viete najlepšie čo je pre tie pamiatky najlepšie! Pcháááááá. Len si uvedomte že je to dobová záležitosť- trend, ktorý sa každú chvíľu mení. A obkecávanie a behanie okolo horúcej kaše zatiaľ čo poklady našej zeme miznú v nenávratno sa vám javia lepšie ako snaha o dlhodobejšie riešenie stavu jednotlivých pamiatok pod pláštikom : "aby sme náhodou niečo neupravili, radšj to necháme "autenticky "rozpadnúť. Je to vážený bohapustý alibizmus aby ste náhodou nemuseli priložiť ruku k dielu. Už sa nedivím, prečo Horanský obchádza toto fórum a hľadí si radšej tomu čo dáva zmysel. Prešiel som tu všetky fora ale je tu poväčšine len kopa kritikov v "zákopoch" na všetko + kšeftári a "zlatokopovia, ale skutočný záujem niečo urobiť pre zlepšenie stavu vecí som tu nenašiel a mnoho príspevkou vyžadujúcich širší záujem o pamiatky v celom spektre, jednoducho tych 1000(!) registrovanych užívateľou ignoruje celkom systematicky. Ale na kritiku sa miesto najde vždy!!!
(Harp a tých "sedem statočných", Vás sa to netýka.)

Obrázok používateľa chobot
Offline

Neda mi este raz. Aký ste tu len múdry! čo takto najskôr sám urobiť niečo pre uchovanie našich pamiatok a až potom kritizovať snahu druhych. A stavať sa do pozície že viete najlepšie čo je pre tie pamiatky najlepšie! Pcháááááá. Len si uvedomte že je to dobová záležitosť- trend, ktorý sa každú chvíľu mení. A obkecávanie a behanie okolo horúcej kaše zatiaľ čo poklady našej zeme miznú v nenávratno sa vám javia lepšie ako snaha o dlhodobejšie riešenie stavu jednotlivých pamiatok pod pláštikom : "aby sme náhodou niečo neupravili, radšj to necháme "autenticky "rozpadnúť. Je to vážený bohapustý alibizmus aby ste náhodou nemuseli priložiť ruku k dielu. Už sa nedivím, prečo Horanský obchádza toto fórum a hľadí si radšej tomu čo dáva zmysel. Prešiel som tu všetky fora ale je tu poväčšine len kopa kritikov v "zákopoch" na všetko + kšeftári a "zlatokopovia, ale skutočný záujem niečo urobiť pre zlepšenie stavu vecí som tu nenašiel a mnoho príspevkou vyžadujúcich širší záujem o pamiatky v celom spektre, jednoducho tych 1000(!) registrovanych užívateľou ignoruje celkom systematicky. Ale na kritiku sa miesto najde vždy!!!

(Harp a tých "sedem statočných", Vás sa to netýka.)



Nerozumiem čo ťa tak rozpálilo, 90% odpovedí v tejto téme má hlavu aj pätu. Každý hrad si zasluhuje pozornosť, ak však záchrana objektu ide na úkor kvality, kde sa stráca autencita tak tam je zásah neprípustný. Zlá realizácia zoberie všetko cenné a zničí historickú dušu. Takže je lepšie v tomto prípade nezačať a nechať hrad napokoji. Je len na nás ľuďoch či sa naučíme najprv chápať zmysel stavby akou je hrad a až potom môžme sa dotknúť jeho historických múrov. Aj pri záchrane hradov sú určité pravidlá a kto ich nedodržiava nech nevstupuje na scénu. Na záver poviem vetu ktorá sa Ti nebude páčiť ale :



"Hrady sú krásne aj v tom ako umierajú".



P.S. realizácia prác na Uhrovci je podľa mňa v poriadku, robí sa možno vo väčšom rozsahu, ale súhlasím z MS že pozerajme a hodnoťme len to čo sa doteraz urobilo. Myslím že žiadem zo zásahou neporušil pravidlá hradnej premávky.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Ahoj Strombus, mám rád rozhnevaných mladých mužov zapálených záchrancov nášho kultúrneho dedičstva a naozaj to nemyslím ironicky.Klasickí pamiatkári, alebo klasická konzervácia objektov nepodlieha trendom, za definíciu môžeš považovať vyjadrenie Miša Šimkovica v predchádzajúcom príspevku bod 3.
Moja tabuľka pamiatkárov: absolútne vymyslená a berte ju (aj menovaní, s maximálnym nadhľadom, okrem bodu 1)
1. Trendových, dobe podliehajúcich- napr. betonári zo Strečna etc...
2. Starých poctivých, ktorí sa ešte delia na puristov napr. pán Plenta
umiernených puristov napr. Mišo Šimkovic
poloutajených napr. pán Horanský
O tých prvých sa baviť nebudeme, to nie sú pamiatkári.Myslím, že nikoho nemusím presvedčovať o nespornom prínose pri záchrane pamiatok pánov Šimkovica, Horanského a myslím si, že aj pán Plenta má už niečo za sebou. Vôbec mi nevadí, že ako čech, či moravák
sa vyjadroval k našim pamiatkam, aj keď začal trochu nešťastne, potom to značne vylepšil a určite si rád prečítam jeho postrehy, ak sa rozhodne sem ešte napísať, aj keď s ním nemusím súhlasiť. Pamiatkárov uvedených v bode 2 sa báť nemusíme, horší sú tí, ktorí nazývajú rozumným kompromisom totálnu likvidáciu, prepáčte, ale inak to nazvať nejde archeologického nálezu bašty s hradbou v Leviciach. Dodnes ten kompromis hľadám a nič.
V poslednej dobe som sa potĺkal po Živánskej veži Hrušove, Gýmeši a Tematíne. Sprevádzal ich spoločný jav, s topiacim sa snehom padali z múrov aj uvoľnené kamene.Medzi tým táto diskusia.Neviem, ale mám taký dojem, že akokoľvek sa budeme hrať na puristov, polopuristov a iných, príde čas, a podľa mňa to dlho trvať nebude, keď budeme musieť pristúpiť k takým riešeniam, ktoré si teraz radšej ani nepripúšťame.
Ad bizarnosti rekonštruovanej veže v čiastočne zakonzervovanom a čiastočne nezakonzervovanom hrade. Je to veľmi prozaické a tam, kde to ešte nie je, tak to určite bude kvôli prepotrebnému zázemiu, ktoré je naozaj nutnosťou.Napr. taký zle prístupný Tematín, je neskutočne otravné vynášať a potom znášať na každú akciu materiál, vodu a iks iných vecí, ktoré sú potrebné a popri tom nevlastníte terénne , alebo nákladné auto.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Chobi, hrad konzervuješ aby raz krásne zomrel?

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Ahoj Chobi, priznám sa, že až teraz som si prečítal Tvoj príspevok celý, predtým som zaregistroval iba to s tým umieraním. Tak s tým, čo tam uvádzaš hlboko, ale hlboko nesúhlasím.

Uvediem príklad, aj keď viem, že každý príklad kríva aspoň na jednu nohu.

Chceš mi snáď povedať, že človeka, ktorý je vážne chorý, trebárs mu transplantujeme srdce, ktoré nie je jeho pôvodné, teda cudzí, nežiadúci prvok(podľa Teba), teda , že mu ho nedáme a necháme ho zomrieť, prepáč, ale to sa mi zdá byť choré.Viem, že je to prisilný príklad, ale podobný použil.aj Harp niekde na tomto portáli, nespomínam si aký.Ani ja nie som z tých, ktorí by boli prístupní na riešenia, aké tu vidíme okolo seba. Dnes produkovaná architektúra je z 95% grc, to ale neznamená, že by sa nenašli trebárs netradičné riešenia na obnove pamiatok, ktoré by nezabili ich ducha.Viem, že pre ortodoxných pamiatkárov budem kacír, ale nevidel by som na tom nič zlé, keby sa skĺbila história a moderné riešenia v jeden harmonický celok, samozrejme iba tam, kde by sa to nedalo riešiť klasicky, to jest nie plošne, ale citlivo od prípadu k prípadu.

S úctou k Tvojej práci vĺčik - tĺčik, ale tu si to už žiada skutočné meno Milan Bábik

Obrázok používateľa Bacil
Offline

Pekne si to povedal Milan. :-)

Presne aj my sme museli vyriešiť zázemie, aby sa mohlo vôbec pokračovať na ďalších prácach. Ak niekto povie, ža sa to mohlo vyriešiť inak, nech - mal tam byť a skúsiť... po bitke je každý generál.

Ležíme v srdci rezervácie a preto je dosť nežiadúce, aby sme na každú akciu vyvážali hore materiál autom, traktorom ... (ktoré ani nemáme v majetku a musíme sa spoliehať, či akurát vtedy niekto môže pomôcť - darmo že by to vyviezol týždeň vopred, keď to niet kam uschovať) a po akcii to zase odvážali.

Každá ruina má svoje špecifikum a vôbec sa to nedá zovšeobecniť (nejde len o objekt, ale aj o celé zázemie a vzťahy s obcou, okolím, turistami...). Preto sa ani nevyjadrujem k zásahom na iných hradoch - nebol som pri rozhodovaní, nepoznám okolnosti, tak do toho nekecám. Môžem povedať len toľko - toto sa mi pozdáva, toto nie - ale snažím sa neodsudzovať snahu iných.

Obrázok používateľa strombus72
Offline

Takže trochu na rozuzlenie ako to všetko chápem ja.
Živím sa stavbárčinou, teda viem technologie súčastnosti a rozhodne nesúhlasím s požívaním betónu ako náhradu múrov, klenieb atd... Keď už sa niečo rekonštruuje tak v pôvodnom duchu so všetkým čo k tomu patrí. Hlboko som bol sklamaný a nAštvaný s tým čo napr. urobili so starým hradom na Krásnej hôrke, nerešpektovali nič z pôvodnej architektúri, dokonca to ani poriadne nevyčistili a urobili novú konštrukciu niekde na medzipodlaži s železa a bohvie čoho. Pritom zbytky pôvodnej architektury(miesta vybiehajucich klenieb atd) nikdo neupravoval a keď, tak boli "obhádzane " cementovým "grcom"!
Iný príklad. Na Hušove : betónové "čiapky" nad klenbamy s konzervacie z 30 tych rokov, splnili svoj účel a zachránili(a stále chránia-ešte držia a fungujú!) klenby ,tie by už dnes 100 percent nejesvovali. Nebol to spôsob elegantný, ale ako niečo bod nohamy a (nánosmy sutín) to nikoho neurrazilo . I ked viem že ani s týmto príkladom veľa ľudí nesúhlasí.
A ako chápem samotné ruiny? Ako niečo čo nikdo nestaval aby s toho bola "torzálna architektúra". Je to výsledkom nepriaznivých okolností a doby že sa dostali do stavu v akom sú. Ale nevidím v tom problém ak sa im dá pomôcť do lepšieho stavu a podoby. Ved v priebehu vekov tie stavby boli neustále obnovované a upravované. Dá sa polemizovať o snahách s konca 19 a začiatku 20 storočia pri romantických úpravách ktoré nerešpektovali ani jednotlivé stavebné slohy. Ale nechápem celkom ľudí ktorí odmietajú romantizmus a neogotiku. Páni sú to regulérne slohy, deti svojej doby rovnako ako bolo baroko, renesancia atd. Na konferencii som počul vyjadrenie na Bojnický zámok: to nie je nič,- to je gýč. Možno a možno nie. Treba rešpektovať že milonom ludi sa to páči- takže to je asi "dobre urobený gýč. Keď príde na vec aj oravský a budatínsky hrad bol začiatkom 20 storočia obnovovaný po rozsiahlej ničivej udalosti takže tiež nie sú autenticke! žiadny potom nie je autentický okrem pravda tých nedotknutých 250 ročných ruín. Som zástancom napríklad doplnenia chýbajúcich kamenných článkov a podobných zaujímavých stavebných detailov. Pokiaľ sa dá. Holé zlepence kamenou môžu mať a majú tieš svoje čaro tam človek musí použiť väčšiu dávku fantázie, ale kde sa dá odprezentovať niečo z pôvodnej architektúri i ked s použitím nejakej tej rekonštrukcie tak som za. A má to umna hlboké korene z detstva keď som bol ohromným fanúškom starovekého grécka a ich architektúri a umenia. Tam sa tieš donekonečna rieši problem či postaviť naspäť ten kus stĺpa ale bo ho nechať hniť v tráve, či tam doplniť ten jeden chýbajúci kus stlpa aby sa dal položiť preklad-architráv ....
Viem čo obnáša budovanie nových stavieb i s použitím modernej techniky, takže nie som taký romantik aby som si myslel že sa dá obnoviť všetko. Ani s finančného ani s technického hľadiska to nie je reálne,vzhľadom na rozsah deštrukcie; ale, ale tam kde to možné je tak uprednostnujem moralku -opraviť ,upraviť ,pred morálkou -zachovať(nechať rozpandnúť)!
Je mi jasné že nie každý má názor rovnaký, nuž dajte vedieť ten svoj.

Obrázok používateľa harp
Offline

Rad by som upozornil aj na techologicku stranku (v ktorej sa vyznam dufam lepsie ako v metodickej) zachrany zrucanin a ciastocnej rekonstrukcie v zaujme konzervacie.

Zoberme si priklad konzervacie Uhrovca, akym inym sposobom by bolo mozne konzervovat nabehy povodnej klenby na 2NP palaca? Ano, existuje este par dalsich zlozitych sposobov, kt. funkcnost nie je zarucena. A par dalsich pri, kt. pridete o velku cast povodneho muriva. Podla mojho nazru je jedinym vhodnym sposobom konzervacie je rekonstrukcia klenby. K tejto je mimochodom zachovane presne zameranie este existujucej zo 70 rokov 20. stor. Okrem toho su jasne vsetky nabehy a sirka vsetkych 10 lunet. Takze keby zlyhalo zameranie original nas nepusti.

Aby sme vedeli o com sa bavime:

Na fotografie je vidiet presne zameriavanie zostatku originalu z ktoreho vychadzala rekonstrukcia povodneho priebehu.

Obrázok používateľa strombus72
Offline

Harp, odkedy som sa prvý krát dozvedel o rekonštrukcii klenby (tej lunetovej), ani sekundu som nepochyboval o správnosti tejto voľby. Bol som tam niekolko krát ešte pred začatím konzervácie, a ak sa niečo na tom hrade "pýtalo" zrekonštruovať, tak táto klenba bola kandidát number one.
Peter

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.