Živelná obnova zrúcanín na Slovensku?

61 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa plenta
Offline
Živelná obnova zrúcanín na Slovensku?

Záchrana zřícenin je velmi citlivá a věc a zdá se mi, že na Slovensku je pojímána živelně.
Vznikají díla, nad kterými se zastavuje rozum. Nejhorší příklad je asi na Uhrovci. Prostředky a technologie, které tam používají jsou sice v souladu se zásadami památkové péče o ruiny, ale rozsah je nehorázný a je s podivem, že žádný z památkářů již neřekl dost - takhle ne. Zatím se zdá že se iniciativy neziskovek na zžíceninách vymykají slovenským památkářům z ruky a to především pro jejich živelnost.
Takže tolik můj příspěvek. Ačkoli se netýkal Hričova - dosah dalších aktivit na další ruině je zřejmý.
Zdraví Roman P.

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Rado z MT, nie som proti zapusteným strechám. Len majú byť šindľové, pretože také boli. Cimburie a vyčačkané renesančné atiky potláčali sedlové strechy do úzadia. To však nebol dobrý nápad. Tak sa chceli predviesť hradní snobi. U nás je pol roka zima, veľa zrážok, sedlová strecha je štandard (viď paneláky). Fraňo Thurzo si takú renesančnú manieru priviezol z Padovy. Ešte robil aj tenké múry a lepil ich ako lastovička hniezdo.


Viac a viac bude kníh s leteckými snímkami. (Práve som si kúpil Chromek-Kollár: Slovensko z oblakov-Hrady. A na obálke je práve LietHrad s akýmsi bazénom na vežabráne). A ako si s tými plechmi  v duši poradia práve takí, čo majú citlivý prístup k pamiatkám?


V roku 1600 boli prekryté nielen veže, ale aj všetky hradby. A to mali mladé múry. Dnešné staré múry si to zaslúžia trojnásobne. Ako by ste sa všetci báli toho dreva. Drevo má pozitívnu energiu, oproti negatívnej skale, kde-tu by som ich na ruinách spolu spojil.  Automatickou súčasťou myslenia starých hradných bolo – čo s vodou a snehom. Ten sneh sa musí po pulte strechy vždy zosunúť, nemôže zostať vo “vani”, ako to už vidieť na niektorých hradoch. Aj zapustená strecha musí mať poriadný spád. Téma historických krovov je veľmi zaujímavá, na Slovensku sa ale nenosí. Vzhľadom na množstvo lesov ktoré máme si predstavujem: čo Slovák, to drevorezbár a krov-majster, tak ako co Čech, to muzikant. Kým sa strechy nerobili, tak sa vytešujeme nad vyspravenými múrmi a ty Rado máš byť už na čo hrdý. Počet striech ale porastie, preto chcem do kastelánov, provízorov, hradológov a metodikov trochu drgnúť. 

palac.jpg palac.jpg
Obrázok používateľa Rado z MT
Offline

Pozri "Naj", ja s tebou v tom, aký účel mala a má plniť strecha samozrejme súhlasím. Neviem, či my dnes sme tí praví, aby sme hodnotili rozhodnutie Thurza spred štyroch storočí, akú strechu zvolil a prečo čačkal hrad atikami a či si s tým niečo dokazoval...to nieje podstatné. Spravil tak a my dnes máme to šťastie, že sa nám tieto unikáty zachovali.


Generalizovať dnes problematiku striech na to, že majú byť šindľové, lebo také sú jediné správne - asi ani toto nám neprislúcha. Napr. v Hradci nad Moravicí má zámok strechu bridlicovú...Ide tu o to, že aj keby Lietava mala zapustenú strechu šindľovú, robilo by to problém zo stekaním vody. Šindľová by musela mať aspoň 40% klesanie, čo by vypadalo otrasne. Preto sa dala plechová vypadajúca menej otrasne, ale nepotrebuje tak veľký sklon. Áno, aj obranné múry boli prekryté strieškami, to vieme tiež, dnes sú "prekryté" machom a trávami. Treba si však uvedomiť aj to, že dnes sú hrady v ruinách a cieľom združení je ich konzervácia, nie rekonštrukcia. Cieľom konzervácie je zachovanie SÚČASNÉHO stavu - čiže aby aj po zásahu naďalej daná veža, múr či iný objekt vypadali ako torzo. Preto volíme ako ochranu vrchnej časti múru zatrávnenie, ktoré sa dá "vymodelovať" po korune múru. Drevenou strieškou by to bolo značne komplikované, ak nie nemožné. Cieľom konzervácie NIEJE zarovnať kryvoľaké koruny múrov do rovnej línie! To spravili na Strečne a ráz ruiny je značne narušený, povedal by som že až prakticky zlikvidovaný....žiaľ.


Preto použitie zapustenej strechy prioritne napomáha konzervovanému murivu. Ak by sme sa snažili o kopírovanie pôvodného tvaru strechy a jej krytiny, šlo by už o rekonštrukciu. Ak máš moderné auto a zároveň máš aj rád veterány, tiež si na modernú káru nedáš drevené kolesá, či?? Koniec.koncov, možno o niekoľko rokov, keď bude mať hrad "poliečené " zásadné statické problémy, tak sa pristúpy k likvidácií dočasnej pultovky a začne sa metodicky riešiť kópia originálu. Možno aj dnes by to bolo možné, no financie sa dajú radšej do záchrany niečoho, čo o 5-10 rokov môže byť nenávratne preč. Tá strecha je koniec-koncov aj ako dočasná riešená...


Pozri. Treba sa na to kuknúť aj tak, že som sa dobrovoľne rozhodol pracovať na záchrane a konzervácii hradu. Je teraz jedno, či je bola 6 rokov Lietava, alebo je to od vlaňajšieho leta Blatnica. Podstatné je, že moje rozhodnutie bolo slobodné a dobrovoľné. Sú tu istí ľudia a inštitúcie, ktoré to, či môžem na hrade robiť, si vyžadujú dodržiavanie istých pravidiel. Ja som sa ich rozhodol dodržiavať. Chceš podnikať? Sú isté pravidlá a zákony, ktoré k tomu musíš dodržiavať, ak nechceš mať problémy. Mojou prácou je realizovať konzervačné zásahy podľa pravidiel pamiatkárov a metodika atď. - A NIE S NIMI VYJEDNÁVAŤ o tom, čo chcem robiť, či to chcem robiť a ako. Ak prestanem ich pravidlá hry dodržiavať, nedovolia mi v práci pokračovať. A to by som bol veľmo smutný...


Táto téma sa za posledné týždne zvrtla na tému striech. Ale ako sledujem, zastrešenia objektov sú len minimálnym zlomkov konzervačných prác na hradoch. No nie všetky zásahy sú "podľa pravidiel" - tak by som to nazval. Niekedy mám pocit, že ide kvantita na úkor kvality - a to z dlhodobého hľadiska nieje O.K. Na toto by sme sa mali sústrediť, na tomto by sme mali podstatne viac pracovať.


 


 

__________________

Blatnický hrad - malá perlička Veľkej Fatry v srdci Turca

 

 

Obrázok používateľa zerynthya
Offline

dalsia betonaren???

http://www.ppodhradie.sk/vypisAktualitu.php?ref=86

Obrázok používateľa harp
Offline

zerynthya napísal/a:

dalsia betonaren???

http://www.ppodhradie.sk/vypisAktualitu.php?ref=86

 

Mozem potvrdit!!!

Viac v teme hradu. http://www.obnova.sk/diskusia/plavecky-hrad

__________________

Pracujem aj pre www.obnova.eu // www.cervotoc.sk // www.lanovefarby.sk

Obrázok používateľa Rado z MT
Offline

"NAJ" , tebe asi tie zapustené strechy ležia hodne hlboko v žalúdku...a hlavne plechová na Lietave. Osobne keď sa rozhodlo o tom, že bude plechová ( vtedy som bol ešte členom správnej rady na Lietave ), nadšením som neskákal. ale väčšina rozhodla-tak  sa tak aj stalo. Lietava má svojho metodika, Michala Šimkovica, ktorého si aj ja osobne hlboko vážim ako človeka a najmä ako odborníka na torzálne stavby-ruiny hradov. Keď zapustenú strechu navrhol na vežu na Lietave, určite vie, prečo. Keď nám na Blatnici navrhuje postupy konzervácie a ich výsledok, som si istý že na 100% vie čo robí a dôverujem jeho práci.


Ako už bolo písané vyššie, každá ruina hradu je individualita a preto sa ku každej ruine aj z metodického hľadiska pristupuje individuálne. Ak zapustená strecha na Lietave má prioritne chrániť to, čo sa zachovali v interiéry a je to cennejšie, ako vlastne nanovo postavená čiastočná atika, ktorá sa bude dať opätovne opraviť kedykoľvek to bude potrebné, je to v poriadku. Či myslíš, že 300-400 rokov staré pôvodné omietky majú menšiu hodnotu, ako pred dvoma rokmi vymurovaná atika??? A ako znova vyššie bolo písané, tak aj pôvodne bola strecha ZA atikou, čiže ju neprekrývala. Takže teraz vraziť ihlanovú strechu na atiku by bol pekný paskvil...


Pokiaľ na nejakej ruine hradu metodik vyhodnotí, že je potrebné pamiatkové hodnoty chrániť strechou, určite ju v rámci konzervácie bude navrhovať. A navrhne tvar, ktorý tú ochranu zabezpečí najúčinnejšie.


U "NAJ" mám pocit, akoby jedine strecha bola to jediné správne riešenie, ako chrániť hodnoty. Ale treba sa pozerať na daný hrad, resp. jeho ruinu komplexne, aby jeho jednotlivé časti spolu "ladili"...


Ale ako MS písal, téma "Živelná obnova zrúcanín na Slovensku" sa zvrtla skoro len na strechy, rpičom je to oveľa komplexnejšia téma, majúca mnoho aspektov a pohľadov.

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Keď sa rozorávali na severnom Slovensku všetky medze, tiež musel prirodzený rozum rolníkov ustúpiť "odborne sôsobilým" dolnozemským úradníkom, navyknutým na šíre roviny a ich vysoké výnosy. Z rozorávania sa stala davová psychóza. Dnes to vtedajšie rozoranie považujeme za prejav násilia,terorizmu davu, ktorý je vždy len zlomok z promile z národa. Šuster, drž sa kopyta! Toto porekadlo apeluje na tých, ktorí nepoužívajú adekvátne prostriedky. Ak je zapustená plechová strecha na hradoch dočasná (kvôli hospodárskemu zázemiu), tak je všetko v poriadku.

dvor1.jpg dvor1.jpg
Obrázok používateľa tatar
Offline

Tak trochu zavádzaš. Medený plech ako krytinu poznáme už vyše tisíc rokov. Valcovne síce neboli, ale boli kováči.

A ak medený plech ako krytina bol, nedá sa vylúčiť, že bol niekde na nejakom hrade použitý.

Tak ako opláchnutý hrniec nie je ešte umytý, tak ani polopravda nie je pravda celá.

Táto plechová zapustená, či skrytá strecha chráni interiér budovy pred dažďom, snehom .... (spacáky sa len zviezli), nechránená je len koruna múrov a kúsok vonkajšej fasády.

Do hlavy sa mi snaží kdekto natĺcť naozaj všeličo, napriek tomu používam svoju .

Ale súhlasím s Tebou, že koncovka, je nedomyslená (a keby len koncovka, ono to nemá ani začiatok  ani stred), úspešne tu ignorujeme vyše dvetisíc rokov staré poznatky Vitruvia.

Jediné, na čo sa tu odborníci zmohli, je cement, či už biely, alebo šedý, pritom vieme, že to nefunguje, najnovší príklad Topoľčany, od čistého betónu až po neviem aký mix.

Zákaz myslieť nie je, skôr to vidím na absolútnu ignoráciu už poznaného a to je viac ako frustrujúce.

Príkad použitia rôznych technológií a materiálov. napr. http://www.lidovky.cz/ln_veda.asp?c=A110609_184140_ln_veda_mc

Aj keď mi je jasné, že úplne to problém nevyrieši.

PS. Jozef, aj keď som počul názor, že tento prípad plávajúcej strechy (Lukov) je v pohode, môj názor je, že je to brutálne, aj keď až do absurdity to dotiahli Maďari. Sú v tom neprekonateľní.

__________________

Strážca tajomstva v krajine bláznov.

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Plech na hrade nikdy nebol. Valcovne plechu vznikli až po zavedení parných strojov.


Ja keď vidím takéto niečo, tak upadám do depresie.  Múry to nechráni. Pamiatkový úrad nám 50 rokov vtĺka do hlavy čo je autencitita pamiatky, až si na to zvykneme. A tu ho máš! Nakoniec sa strechou nechráni pamiatka, ale spacie vaky. Problém je vždy v tej slovenskej nešťastnej polovičatosti. Tak ako opláchnutý hrniec ešte nie je umytý. Mnohým to stačí. V prípade hradov, čo sa hradní fandovia natrápia. Až hrdinské činy. Ale koncovka je nedomyslená. Je zákaz myslieť.

plechstrecha.jpg plechstrecha.jpg
Obrázok používateľa MS
MS
Offline

Tak teda podozrievat nas pamiatkarov, že by sme na na Oravu po požiari presadzovali ploché strechy tak to je skutočne sila. To už nestojí ani za odpoveď. Najmä preto, lebo Vám to úplne dokonale vysvetlil tu kolega nado mnou. Absolutne niet co dodat. U mna je ta diskusia o strechach dokonale kryje s otázkou, čo pre nás znamenajú ruiny hradov. Či sú úžasné pre to to čo sa tam zachovalo a či to vieme so všetkou úctou chrániť. Alebo je to vec, ktorú chceme dotvárať, pretvárať, dopĺňať a cez to sa často (seba)prezentovať. Najmä ak ide dosť často o predstavy, ktoré pomerne rýchlo podliehajú skaze. Ak je poslaním strechy len chrániťna ruine to čo je pod ňou tak ozaj nevidím dôvod prečo by nemala byť v prvom rade skrytá. Ak niečo iné, tak to sa už dostávame na inú pôdu a inú diskusiu.

Obrázok používateľa tatar
Offline

Jozef, netreba až hen do Versailles, stačí k našim západným susedom. Pred vyše mesiacom so sa dostal k tejto publikácii, pre mňa akoby z Marsu,

 

bečov.jpg bečov.jpg be1.jpg be1.jpg malty.jpg malty.jpg
Obrázok používateľa tatar
Offline

Lietaš nad nesprávnym hradom. Lietava robí „prasiatka“ (do očí). To chce slnečné okuliare. Najlepšie ružové. Budeš ich potrebovať. Tessék parancsolni, ak sa Ti zažiadalo dreveného šindĺa, zalietaj si nad podchvíľou už zašindĺovanými Topoľčanmi.

Ak sa Ti zunujú, môžeš si to šibnúť nad Vígľaš. Nebude tam síce šindeľ, ale bridlica, prírodná, čierna, matná, dovozová. Prasiatka nerobí.

Predsa sa nedá porovnávať Orava pred 150 rokmi a Lietava dnes. Dokonca ani Lietava 2011 a Uhrovec 2011.

Ak si pozrieš skoro všetky zrekonštruované pamiatky, všetky, alebo takmer všetky sú prevalcované,

akoby sme chceli nad všetkými z neviem akého, (žeby poddanského) dôvodu vyhrať, nasilu im vtlačiť, ja vlastne ani neviem čo.

Lietava a Katarínka sú pre mňa azylom naozajstnej lásky k pamiatke a pokore, ale aj slobode prijať pamiatky také aké sú a nerobiť z nich niečo, čo nie sú.

Wericha, (teda to jeho řčení) dúfam poznáš, myslím, že to vyjadril jasne, aj keď je to o ľuďoch.

bolo.jpg bolo.jpg bude.jpg bude.jpg
Obrázok používateľa jozo
Offline

Aby reč nestála (ako som aj ocenil "nástrel" od "naj"-a) ...


 


V dnešnej dobe, keď stačí kufor plný peňazí a "trošku" biznis-arogancie je pointa celej tejto témy "trošku" "pošetilá" ... Nadôvažok "vedomie" širšej spoločnosti (ak vôbec má záujem o takúto tému) nie je nastavené (mentálne "vychované"), aby dokázalo tejto tvojej vete porozumieť:  


"Predsa sa nedá porovnávať Orava pred 150 rokmi a Lietava dnes. Dokonca ani Lietava 2011 a Uhrovec 2011" ... Môj odhad je, že len malá minorita by ti porozumela, čo tým myslíš a prečo je tvoja pravda pravdivá ...


 


Osobne (súkromne) si sám hovorím, že hranice "odkiaľ pokiaľ" v týchto záchranárskych veciach sú tak senzibilne jemné, že mám sám občas veľký problém identifikovať, kedy som (sme - sú) už za hranicou niečoho a kedy je ešte rezerva ...  A preto absolútne nedúfam, aby toto pochopili dáky "víkendoví návštevníci" na hradoch ...


Už aj len z pár aj tu uvedených postrehov vidieť, že aj robota na Lietave prekročila u niekoho tie hranice ... Prečo na hrade vidí okenice a ... nevidí strechy ( :-) ) ... Prečo ak vzlietne (alebo sa niekde vyštverá) vidí plechovú strechu a nevidí ak aj teda strechu "ukrytú" aspoň prekrytú napr. tým "poondeným" šindľom ... Prečo je pre niekoho problém aj len drevené zábradlie niekde ...


Súkromne - ja si napríklad stále "cvičím" ego na podobe ku ktorej smeruje "naša" 1. brána na Lietave ... Ak sa to podarí, ako je to nastavené, tak si hovorím bingo - to čo vyzeralo na veľmi skorý skon, sa našťastie zachráni a brána prežije ... Ale v kútiku ma ošíva jeden hnusný červ, ktorý sa pýta ... prečo sa to tvarovo ponechá tak? ... Takýto hmotný stav ruiny je predsa zase len vymyslený a je v podstate novotvarom ... Prečo sa nedorobí východná strielňa na druhom podlaží južnej steny? ... Lebo nebola zameraná? ... Lebo sú len fotky od Menclovcov? ... Lebo by to o pár stoviek € bolo drahšie a treba iné veci hasiť ?... Lebo nerobíme "rekonštrukciu" ale "konzerváciu"? Počujem ale , že klenbu "v pivnici" plánujeme "zdvihnúť" ....  To sú tie mimikry - hranice, ktoré mám občas problém sám vnímať (pochopiť) ... Našťastie nikto z "víkendových" návštevníkov sa ma na to nebude pýtať a ja nebudem musieť odpovedať :-D  A vlastne, ten červ je len a len môj :-D...


A potom vystrelí  "naj" so šindľovkou na donjone :-D ... (a ešte si to chce aj zasponzorovať :-))  ...


Tak len. aby reč nestála ...


Ale predsa ešte, skúsim jeden test pre miestnych ... Bol som na tomto hrade ... Dojem pozitívny, taký ústretový pre návštevníka. Počul som už ale, že tam tú hranicu prekročili niekoľkokrát ... Kto ste v obraze (aspoň trochu), tak dajte, čo vám tam vyslovene trieska kladivom do oka ....


http://toulavakamera.ct24.cz/article.asp?article_id=1815


 


    

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Jozef gratulujem! Je to motto, ktoré mi ide z duše! „Šindliari na hrady!“ Perfektné,jednoduché, kochám sa nad tým, ako Enstein nad rovnicou E=m.c2.  Prirodzenosť sama. Drevom sa nič na hrade nepokazí, lebo nie je „vápnom prilepené“. Aj chyba sa ľahko napraví. Dreveným ihlanom nad vežou nič nepoškodím. Keď trochu zveličím, zakonzervovať sa dá najjednoduchšie pozakrývaním všetkého. Podstatou konzervácie steny je vylúčenie pôsobenia vody.  Začnime brať prestrešenie ako prostriedok na konzerváciu, nie rekonštrukciu (keď tá nie je dovolená). Keby bol Pamiatkový úrad existoval pred 150 rokmi, tak pohľad na zastrešený rozprávkový Oravský hrad by som isto nemal. Vieme si ho predstaviť s rovnými strechami?


Pripájam pohlad na Lietavu-Majer pre prípad, že text je už nudný.

majer.jpg majer.jpg
Obrázok používateľa MS
MS
Offline

Nie si nepochopený, len to treba zrozumetelne podať. Inak jeden taký pokus o "poľudštenie" Strečna šindľovými strechami sa vraj chystá. A je to úplný omyl - už tam ozaj chýba len sústava altánkov nad palácmi. Keď už hovoríme o šindľových strechách tak nech sa hovorí o Ľubovni, ale to to Strečno podľa mňa nemá žiadnu výpovednú hodnotu.

Obrázok používateľa MS
MS
Offline

Na Ľubovu priamu osobnú výzvu zo včera  venujem tejto diskusii jeden príspevok. Myslím, že už je načase, aby si priatelia priznaných striech na našich zrúcaninách založili nejaké združenie, alebo skrátka organizovanú iniciatívu. Je obrovská škoda, že toľko podnetných nápadov ostáva roztrúsených len tak po diskusných fórach.  nepochybne by vznikol (aspoň na nete) mohutný prúd podporovateľov tejto myšlienky, ktorý by ju svojimi klávesnicami posúvali vpred.  Inak  sa len ťažko podadrí zdolať tých pár úzko zahľadených pseudoodborníkov, ktorí kvôli nejakému metru muriva bránia tak skvelým nápadom ako je ihlanová strecha na Lietave, alebo iných hradoch (a nie je ich málo). Škoda, že to nechápal už Fero Turzo, ktorý Lietavu rozsiahlo prestaval a takmer všetky budovy, vrátane diskutovanej, dnes zastrešenej veže ukončil skrytými strechami. Ale nevadí, veď stále by sme mohli jeho historický omyl napraviť a nasadiť na vežu jedinú správnu, teda ihlanovú strechu so šindľom.

Inak z hľadiska argumentácie ma skutočne zaujal jozov príspevok. Tomu hovorím "metodicky" zaujímavý postup: vybrať si ako príklad remeselne zhovadené Strečno, kde to naozaj nevyšlo a na ňou dokladovať nevhodnosť skrytých striech. . To je skutočne výstižný príklad, ktorý o niečom vypovedá, škoda že si nepripojil aj Likavu, Branč .... a tiež niečo o večne tečúce strechách na panelákoch. Škoda len, že tu uniká rozdiel medzi strechami plochými a skrytými a rôzne nuansy celej témy. To je asi to isté, ako keby som kvôli neproporčnej a remeslenej úplne zlej šindľovej streche Šomošky zo stola zhodil všetky ihlanové strechy.

Nie je veľmi štastné, že sa táto debata otáča smerom k strechám, lebo to sa zas rozbehne strašne do šírky.  Navyše nepoznám žiadneho odborníka zaobrajúceho sa ruinami, ktorý by mal čas toto riešiť v rámci diskusných fór na webe. Ja osobne radšej budem tráviť dni spolu s Chobim, Braňom a spol. prácou na Lietave, aby z toho boli konkrétne výsledky, o ktorých sa bude dať potom polemizovať. Skrytá strecha na bránovej veži na Lietave je jedným z takých výsledkov a kým budem na Lietave ja, tak tam budú len strechy tohoto typu. Má to celý rad vážnych dôvodov, ktoré nebudem teraz uvádzať, ale obobne to rád komukoľvek objasním.

 

Obrázok používateľa jozo
Offline

Bol som hlbokom nepochopený. Tak len niečo dodám, hoci ma aj tak niekto nepochopí :-) ...


 


Strečno nepovažujem (len) za remeselne zhovadené (teda je ozaj pravda, že aj význam slova "remeselne" si môžeme vykladať rozdielne ...). Strečno pokladám za metodicky zhovadené.  Zvyšovať horizontálnu výšku pôvodného muriva nadstavaním vymysleného muriva, aby som "ukryl" rovnú strechu ... je v kategórii (u mňa) rovnakej blbosti, ako podľa kresby Bouttatsa (napríklad) pokryť zabetónované múry Strečna pseudo historizujúcimi strechami ... Ani jedno (reálne) ani druhé (fiktívno-vyromantizované) nemá s citlivým prístupom k pamiatke nič moc spoločné ... Tu ide o to, že moja subjektívna optika pri hrade, kde sa prekročil rubikon (Strečno), hovorí, že šindľová strecha by ten betónový Disneyland aspoň vizuálne poľudštila .... To nie je argument ( tobôž aby bol použitý) pre akékoľvek "šindľové riešenia" na Lietave alebo hocikde inde, kde ešte o dáku autenticitu môže ísť ...


 


... ak zostávam nepochopený, tak :-(.


 

Obrázok používateľa Bacil
Offline

Ja to vidím mokro... ale zase aspoň ušetríš na vode pri hasení vápna! Dajte hrad pod strechu (ako Vízmburk) a počasie Ťa nebude trápiť! :-)

Obrázok používateľa peterg
Offline

Vazeni priatelia,

technicke debaty a ciele su jedna vec, ale poviem vam uprimne a zo srdca - ****m ja take pocasie!!! Tema uzko pribuzna vsade tam, kde sa kazdy den nemaka, len cez vikend ked sa da... aj rymovat sa "da da da". Dnes je priserny den v BA, podla webu vsade inde..a do vikendu to bude zas o......  Uplne sa kopiruje minulorocna sezona, KOMPLETNE. Vikendy su klasicky ZLE. Svet sa ruti do zahuby, ekonomickej, klimatickej.. ani uz priestor pre vzneseny ciel zachrany historie sa nam nedava.. Uplne moje znechutenie.

 

Prepacte.. prepacte ze to vidim tak cierne :-(

Obrázok používateľa jozo
Offline

Čo blbneš peterg, hoc dnes stojíš po kolená vo vode (blate), to neznamená, že ti cez víkend nebude na mozgovňu svietiť slniečko ... Ako pozerám, tak pozerám, ale minimálne sobota je na Lietave suchá a v okolí Nitry detto (+/- nedeľa)...


 


A aby som nebol tiež úplne "mimo" témy ... trošku to súvisí s tým ako robiť, čo robiť na "hradoch" ... včera som si náhodou pozrel jeden (asi) starší dokument o rekonštrukcii "Zrkadlovej siene" na zámku vo Versailles ... na ČT2 ( v miestnom video-archíve to snáď je k zhliadnutiu) ...


 


Z toho čo som si ako tak zapamätal (snáď dobre) ...


Francúzi to mali naplánované na 3 roky a od sponzorov-donátorov (?) získali na to cca 12 mil. €, čím vraj k rekonštrukcii pristúpili o pár desiatok rokov skôr než bolo v pláne ... Sieň je to naozaj obrovská (tuším má cca 80 m na dĺžku) a na výšku niečo cez 10 m ... Dôvodom rekonštrukcie bolo dlhodobé devastačné pôsobenie "civilizácie" (prach, dym, historické politické zvraty - franc. revolúcia - likvidácia kráľovských symbolov, neskoršie konzervácie) a prírody samotnej (zatekanie, fyzikálny rozpad materiálov pôsobením času ...) V dokumente bola zachytená len prvá polka etapy konzervácie a rekonštrukcie ... Čo bolo fascinujúce - ústny popis prístupu k pamiatke a postupu prác versus takmer laboratórne precízny filmovaný spôsob realizácie ... Na nádvorí zriadili mobilné fyzikálno-chemické laboratórium kde okamžite analyzovali všetko čo potrebovali ... V prípravnej fáze priam detektívny rozbor stavu všetkých detailov pamiatky - rozpletanie pôvodných častí od neskorších zásahov prípadne starších "rekonštrukcii" po dobových devastáciách ... Rozbory štruktúry omietok, farieb, plátna, skla, kameňa, mramoru ... A následne zháňania pôvodných zdrojov materiálu po celej krajine, prípadne výroby nových a ich testovanie v laboratóriu s cieľom maximalizácie priblíženia sa k originálnym materiálom. Kde pri odkrývaní mladších nánosov dospeli k dileme - odborné komisie rovno pod klenbou riešili na mieste rébusy autentičnosti a neautentičnosti ... Práve ten príkaz maximálnej minimalizácie zásahu do "pôvodnej hmoty" pamiatky to bolo


poučné a fascinujúce zároveň ... Aby som tu moc neopisoval ... Už len detail. Padla mi sánka, keď dáky dodávateľ vysvetľoval hlavnému direktorovi návrh na výmenu starých žiaroviek na lustroch za dáke "modernejšie". Ten hlavný šéf nahodil okamžite pózu "v žiadnom prípade" ... Následne ale strihom bol dokument v dákej súkromnej dielni - manufaktúre niekde na vidieku, kde tomu direktorovi predvádzali zákazkovú kusovú výrobu žiaroviek na sviece, ktoré v maximálnej možnej miere napodobňovali kmitajúce plamene normálnych sviečok a ešte na mieste testovali rôzne varianty svetelných efektov v dielni vyrobených el. sviečok versus svetla klasických sviečok ... Proste pidlikanie sa do posledného detailu ... Keď si pri tom človek premietal paralérne v gebuli "rekonštrukciu" Bratislavského hradu (napr.), tak som si len v podvedomí hovoril, vďaka bože, že ten Versailles nestojí na Slovensku ....


No ešte bližšie k hradom - hoci mi občas tiež nad tým hlava stojí, mám pocit, že ten "metodický" pohľad na vec na tých pár "lepších" (bez irónie) hradoch má o pár krôčkov bližšie k tým Francúzom než by si človek normálne pomyslel :-) .... Ale zase je fakt - z lietadla ihlan šindľovej strechy vyzerá ozaj lepšie, než odlesk pár metrov štvorcových plechu za "múrikmi" :-D .... (a nech sa nikto pre to na mňa nehnevá) ... Ale myslím,  že aj tie rovné strechy sú v očiach metodikov len nutným zlom ... 


 


 

Obrázok používateľa Rado z MT
Offline

Prečítal som si zopár príspevkov spätne rok-dva dozadu. Natíska sa mi teraz otázka, kde je vlastne hranica medzi obnovou, resp. rekonštrukciou a konzerváciou? Nie z pohľadu odborného, terminologického, ale skôr toho laického. Mnoho ľudí si totižto zamieňa rekonštrukciu s konzerváciou a často sa stretám s otázkami, že "kedy to bude hotové" a pod.  Napr. v prípade Topoľčian sa neviem rozhodnúť, či ide o konzerváciu, lebo rozsah a spôsob prác mi skôr pripadá, že hranica konzervácie už bola prekročená a prebieha už pomaly rekonštrukcia - v niektorých prípadoch na hrade.


Ak by som sa dotkol "živelnosti", tak je to v prípadoch, kedy sa s nadšením a vervou partia ľudí energicky pustí do hradu a po rozvŕtaní každého kúta aktivity upadnú...Zvyčajne je počiatočná aktivita ešte sprevádzaná mega predstavami o tom, čo bude realizované ( pred 12 rokmi Sklabiňa - dať hrad do stavu spred 1945...) Konzervačné zásahy by mali v max. možnej miere prebiehať s minimálnymi zásahmi nielen do objektov ako takých, ale aj do priestorov hradu a blízkeho okolia. Teda aspoň ja osobne sa o to snažím. Aby sa z areálu hradu nestávalo stavenisko na 15-20 rokov. Preto aj teraz keď idem pracovať na "svoj" hrad, tak premýšľam, kde ako čo skladovať, aby to nehyzdilo dvor hradu a nezakopávalo sa o sudy, kamene a lešenia.


Kde je hranica medzi systematickou dlhodobou prácou a nezdravou krátkodobou "živelnosťou"?

Obrázok používateľa jozo
Offline

LietHrad, LietHrad ... to mi chvíľu trvalo, kým som si to preložil :-D ....  


... Pane - lebo cítim, že som mladší - vy ste pichol do citlivej onej ...  Ale ako afrodiziakum proti "stojacej reči" tomu dávam K+ ...  Ja som za šindeľ všetkými onými (len to na mňa neprezraďte :-) ) . Kým ale niet zdrojov, aby havarijné stavy každoročne nehavarovali, chuť na šindle si nechám zájsť :-).... Nechcite ale počuť dákeho metodika (som v úcte pred metodikmi o tom po tom). Ten by z fleku strešnú lobby odfajčil argumentom, že tak akú strechu - čo za strechu - kto vie aká tam kedy bola - a novotvary neprejdú :-) ... 


Ináč beriem - u zhovadených "spasených" ruín typu STREČNO, by každá šindľovka bola bingom voči tým miestnym industriálnym scifi realitám dneška .... Len sa bojím, že to ešte niekoľko dekád bude veselo zatekať a bude sa plátať a pýtať o dotáciu na "diery", kým dáky menej ortodoxní puristi buchnú do stola a "zavelia" - šindliari na hrad! Neviem ale, či v 22. storočí ešte takí egzoti budú existovať alebo na ten hrad nevybehnú dáky novodobí "Plastic people of..." .... :)  


PS: Dobrá foto - hotová "fajnovka" ... Raz by sme ju mohli na tom "LietHrade" v reále "zrekonštruovať" ... Prvý raz v živote ten "oporný" múrik vidím ... Škoda, že ten "opierač" ho nepodržal do dnešných čias. Chlapci zo ZnZLH by ho pekne ocifrovali maltičkou a hneď by "kuchynka" mala "vyšší horizont" z východnej strany ... Ďakujem ešte raz  ...  to foto - hotový poklad ... 

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Velmi vyzdvihujem obetavosť tých, čo venujú čas a energiu pre konzerváciu hradov. V tom nie je o čom diskutovať. Mne vadí pocit, že ruiny majú zostať ruinami. Veže, ktorým chýba iba 1 meter spadlého muriva, by bez všetkého filozofovania mali mať šindľovú strechu, pretože taká strecha je jednoduchá, šindle môžu vyrábať šikovní brigádnici. Dreva je tolko, že urbárnici ho nemajú kde predať, lebo má nízku cenu. Pre účely hradu ho dajú ochotne aj zdarma. Iba múr pod strechou je zakonzervovaný!!!  Na LietHrade je takých veží asi 5. Drevený ihlan alebo kužel na veži je krása sama o sebe. To teda stojí za to sa s tým popasovať. Na strechu donjonu cca 6x6 m by som prispel 500 eur. To preto, že sa nemôžem dívať na letecké zábery s tými lesklými zapustenými strechami. Preboha, kto to vymyslel?


P.S.  Tieto myšlienk y sú len diskusiou, aby reč nestála. Provízorovi LietHradu Chobotovi velmi držím palce a viem, že pár rokov ešte musí ratovať to najnutnejšie, kým dostane tú päťstokorunáčku na donjon. A posielam kúsok neexistujúceho múru.

pekaren.jpg pekaren.jpg
Obrázok používateľa chobot
Offline

K strechám na Lietave sa prikláňam k názoru metodikov to jest preferujem zapustené schované strechy príklad VSBéčka nemá chybu - chce to však ešte pár kozmetických úprav. Ako druhá sa bude zastrešovať hlavná veža, no sklamem všetkých milovníkov sedlových striech je už spracované architektonické riešenie zastrešenia pultovou schovanou strechou ktorá má za úkol len chrániť vzácny interiér objektu. Myslím že k tejto téme by sa najlepšie vyjadril MS ( Michal Šimkovic ) náš metodik, ktorý ak bude mať chuť Vám tu napíše prečo nie.

 

P.S : Tá fotka neexistujúceho múru takzvanej šiestej brány ( nieje to už pekáreň alias kuchyňa ) je naozaj POKLAD, uvítali by sme ju v archíve vo väčšom rozlíšení, aby sme si mohli viac rozpitvať detaily zaniknutej časti. Vopred ďakujem !!!

Obrázok používateľa chobot
Offline

Nie je podstatný obrázok ten som Vám dal ako smajlíka ale text čo som uviedol.

 

Ten ksichtík sme našli v rámci archeologie 2009

 

Obrázok používateľa chobot
Offline

Neviem o akej davovej psychóze sa tu hovorí, pretože po vojne ostanú opäť len zocelený skalní, pretože väčšina si neuvedomuje o čom to v skutočnosti je. Smutné na tom bude, že keď to zistia tak zostanú veci nedokončené a bohvie v akom kvalitatívnom stave budú prebiehať tie vojnové chvíle. Každopádne nábor schvaľujem no finančné prerozdelenie je unáhlené a nie správne cielené. Ohľadom terminologie je úplne jedno či sa práce volajú konzervovanie alebo plátanie, pretože pre skutočných realizátorov je dôležitý výsledný efekt, ktorý má slúžiť cieľu zachovania hmoty. Vypnutie kompu pri slove konzervácia má význam, pretože sa ušetrí elektrická energia na niečo čo je viac potrebné ako diskusia o slovných termínoch jasne stanovených.

Archeologia_03.JPG Archeologia_03.JPG
Obrázok používateľa harp
Offline

Chobot a co vysvetlenie k fotografii? Predpokladam ze ide o nalez z aktualnej archeologie na Lietavskom hrade.

Obrázok používateľa Porsena
Offline

TATAR :)

Obrázok používateľa pipo
Offline

naj si prilis prisny k svetu a kolobehu zivota. Tak ako kazdy vytvor prirody aj vytvory ludskych ruk maju svoj zaciatok a koniec. Myslis si ze slovo zrucanina vyjadruje presnejsie, adekvatnejsie posledne stadium hradu ako ruina? Bola tu uz kedysi na tuto temu debata ale mna neuspokojila pretoze aj skutocny fragment stavby moze posobit uchvatne, majestatne a pripominat slavu nasho rodu, sikovne a pracovite ruky nasich pra - pra - pradedov a zobudit v nas pocit hrdosti a mozno aj spolupatricnosti, pocitov, ktore sa dnes prilis nemedializuju. Rovnako ako majestatny hrad aj my krasny, urasteny, sikovny sa zmenime na ruiny a jedine co si prajem aby sa mi potom dostalo tolko lasky a ucty ako tej hradnej ruine. Pokial teraz vypnes internet, nic sa nestane, kolobeh sveta sa nezastavi.

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Mieril som vysoko a pochopený som bol asi nízko. Vetu: "Zachovať ruiny hradov je davová psychóza" je možno rôzne si vysvetliť. Vo mne slovo ruina vyvoláva hrôzu. Dav a hrôza majú k sebe blízko. Preto som to tak spojil. Som proti ruinám. Uniká mi ich zmysel. Ak majú niečo, tak silu povzbudiť nejakého puberťáka z nich odvaliť ešte niečo.


Pri vete "konzervovanie ruiny" bez udania času pokračovania jej rekonštrukcie vypínam internet, či hádžem knižku do popolnice. Som za vysoké múry, o nízke sa potkýnam.

Obrázok používateľa tatar
Offline

naj napísal/a:

Mieril som vysoko a pochopený som bol asi nízko. Vetu: "Zachovať ruiny hradov je davová psychóza" je možno rôzne si vysvetliť. Vo mne slovo ruina vyvoláva hrôzu. Dav a hrôza majú k sebe blízko. Preto som to tak spojil. Som proti ruinám. Uniká mi ich zmysel. Ak majú niečo, tak silu povzbudiť nejakého puberťáka z nich odvaliť ešte niečo.

Pri vete "konzervovanie ruiny" bez udania času pokračovania jej rekonštrukcie vypínam internet, či hádžem knižku do popolnice. Som za vysoké múry, o nízke sa potkýnam.

Also sprach führer (prepáč, ale inak sa mi to nedá)

 

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.