Vianoce - zaujímavosti

33 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Posledný deň v roku nesie meno svätého pápeža

BRATISLAVA 30. decembra (SITA) – Meno svätého pápeža Silvestra sa stalo synonymom posledného dňa v roku. Tak ako je jeho sviatok zatienený koncoročnými a novoročnými oslavami, bolo aj jeho účinkovanie na začiatku 4. storočia v tieni vlády Konštantína Veľkého. Na pápežský stolec sa Silvester I. dostal v roku 314, rok po Konštantínovom Milánskom edikte, ktorým bola kresťanom udelená náboženská sloboda. Jeho pôsobením ako pápeža sa teda začal rozkvet cirkvi. V spolupráci s cisárom postavil štyri slávne rímske baziliky, zasvätené svätému Jánovi, Petrovi, Pavlovi a Vavrincovi. Nové podmienky však priniesli cirkvi aj komplikácie. Konštantín Veľký sa nazýval najvyšším kňazom a uzurpoval si moc zasahovať do vnútorných záležitostí cirkvi. Zároveň sa objavili prví bludári. Medzi najnebezpečnejších patrili ariáni, ktorí popierali božstvo Ježiša Krista. Ariovo učenie odsúdil prvý všeobecný cirkevný snem v Nicey v roku 325.

Silvester I. zomrel v roku 335 a stal sa prvým, koho cirkev začala uctievať ako svätého nie pre mučeníctvo, ale pre tzv. vyznávačstvo. Pre veriacich bol vzorom múdrosti, horlivosti, láskavosti k blížnym a miernosti k hriešnikom.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

1. január 2010 - Sviatok Panny Márie Bohorodičky

Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali
chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínala
Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6.
storočia tradične slávil l. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil
v nedeľu medzi l. a 6. januárom, alebo - keď v tomto rozmedzí nedeľa
nebola – 2. januára. Sviatok Mena Ježiš bol veľmi populárny vo
františkánskych komunitách už od polovice 14. storočia a jeho horlivým
šíriteľom bol sv. Bernardín Siensky (1380 - 1444). Od 15. storočia sa
slávil lokálne vo viacerých diecézach v Belgicku, Nemecku a vo Veľkej
Británii. Jeho svätenie s platnosťou pre celú Cirkev zaviedol pápež
Inocent XIII. v r. 1721.

Ôsmy deň po Vianociach bol až donedávna známy ako sviatok Obrezania Pána.
Pôvodne to však bol mariánsky sviatok, ako o tom svedčili vlastné modlitby
(propria) pri sv. omši a pri liturgii hodín, v ktorých Cirkev vyzdvihovala
a odvolávala sa na zásluhy Panny Márie. V Ríme sa tento sviatok slávil od
7. storočia a hlavné bohoslužby sa odbavovali v chráme Santa Maria Antica,
ktorý dal postaviť pápež Ján VII. (701 - 707), pôvodom Grék a vyznaním
„služobník Panny Márie“.

Pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa tieto dva sviatky nahradili
Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú
úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za
Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (r. 431). Je
oslavou materstva Panny Márie a téma bohoslužby dňa je vyjadrená slovami
sv. Pavla „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo
ženy...“ (Gal 4,4). Takto sa z tohto sviatku Pána stal sviatok Panny
Márie.
Bohorodička (gr. Theotokos, lat. Deipara) – titul, ktorým prvotná Cirkev
poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že
Mária bola matkou Božieho Syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého
Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej
správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze r- 431 odsúdil tento bludný názor
a vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matke Bohočloveka Ježiša Krista názov
Bohorodička právom patrí.

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.