Vianoce - zaujímavosti

33 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Vianoce - zaujímavosti

Pieseň Tichá noc, svätá noc

Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz pred 188 rokmi
v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph
Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v kostolíku v Oberndorfe. Vtedy táto
melódia vyvolala oduševnenie lodníkov na rieke Salzach a ich rodín, dnes
sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch. Históriu tejto
salzburskej vianočnej piesne a jej melódiu si možno vyhľadať na
internetovej stránke www.stillenacht.at. Za túto pieseň vďačíme kňazovi
Josephovi Mohrovi, rodákovi zo Salzburgu. Učiteľa Franza Xavera Grubera z
Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, požiadal, aby k jeho
básni skomponoval vhodnú melódiu s dvomi sólovými hlasmi a - pretože organ
mal poruchu – so sprievodom gitary. Text vo forme básne napísal Mohr už dva
roky predtým v Mariapfarre v Lungau.

__________________

Kto celým srdcom miluje svoj národ (seba), nemá ani zrnko nenávisti k iným národom (ľuďom).

Obrázok používateľa Zavináč
Offline

Ako je to teda s históriou tradície vianočných stromčekov? 

Údajne to nie je starší zvyk ako 200 rokov. Čo sa zdobilo pred stromčekovou érou?

 

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Pre začiatok, prvý vianočný stromček v týchto končinách zdobila bratislavská rodáčka, krompašská grófka Tereza Brunswick v Aszóde (kúsok od Pešti) ešte keď nám to patrilo :-) v roku 1824.

Bola to akčná žena, okrem iného to bola zakladateľka prvých detských škôlok v Rakúsko-Uhorsku. (1. jún 1828) 

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Veriaci si dnes pripomínajú krst Ježiša v rieke Jordán

BRATISLAVA 8. januára (SITA) – Veriaci si dnes pripomínajú krst Ježiša v rieke Jordán, ktorý je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho všetci traja synoptickí evanjelisti – Matúš, Marek a Lukáš. Implicitne sa o ňom zmieňuje i Ján. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala (s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatok Zjavenia Pána (6. januára).

Od r. 1969 sa však tento sviatok slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Ak však táto nedeľa pripadne na 7. alebo 8. januára, sviatok sa neslávi - z liturgického hľadiska sa dáva prednosť sláveniu druhej vianočnej nedele. Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí.
Agentúru SITA informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.

Obrázok používateľa antiK
Offline

Aj toto sú kresťanské vianoce :D

Betlehemskí kňazi sa v rodisku Ježiša opäť pobili.

http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/zahranicne/betlehemski-knazi-sa-v-rodis...

__________________

http://hradbysamoty.org/

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Štedrovečerný stôl symbolizuje hojnosť

Na našom území sa Štedrá večera v dnešnej podobe začala konzumovať až v 20. storočí. Dovtedy sa jedli najmä slané a údené ryby.


BRATISLAVA 24. decembra (SITA) - Štedrovečerný stôl mal v slovanskej tradícii symbolizovať hojnosť. Pod biely ľanový obrus sa kládli peniaze alebo hrsť ovsa či jačmeňa, aby sa v budúcom roku rozhojnili. Na tento deň sa aj v časoch biedy odkladala ušetrená múka, cukor, strukoviny, mak, sušené ovocie, lekvár, med, masť na vyprážanie šišiek aj sladké víno. Večera mala obsahovať aspoň devätoro jedál. Ak bolo jedla hojne, rodinu čakal priaznivý rok. Cez deň sa nejedlo nič alebo len málo, pretože až do Druhého vatikánskeho koncilu v roku 1965 platil na Štedrý deň prísny pôst. Deťom rodičia za sebazaprenie sľubovali, že večer uvidia zlatú hviezdu, krokvu alebo prasiatko. Pôstny obed zvyčajne tvorili zemiaky bez masti s riedkou nevarenou kapustnicou.

Skladbu a výber štedrovečerných jedál ovplyvňoval charakter krajiny. Jedálne lístky sa rôznili v horských a nížinatých oblastiach, v ovocinárskych, vinohradníckych a pastierskych regiónoch, v meste a na dedine. K viac-menej univerzálnym jedlám patrili oblátky s medom, kapustnica, zemiaky, varený hrach, fazuľa, opekance, rezance či iné cestoviny a kompót zo sušených sliviek.

Oblátky sú pomerne novou obyčajou, pochádzajúcou z mesta. Zvyčajne ich piekol miestny učiteľ. Žiaci ich roznášali podľa objednávok po domácnostiach a vinšovali. S rôznymi druhmi cestovín boli spojené mnohé povery. Varili sa rezance, pirohy, šúľance, halušky a najmä opekance, nazývané aj pupáky alebo bobáľky. Veľké pirohy a šúľance napríklad symbolizovali veľké obilné klasy. Vodu z opekancov vylievali pod ovocné stromy, aby dobre rodili. Do tradičnej kapustnice sa pridávali sušené hríby a slivky, nie mäso, pretože aj večera mala byť napriek hojnosti pôstna. Z toho istého dôvodu sa v katolíckom prostredí rozšírilo podávanie ryby.

Na našom území sa Štedrá večera v dnešnej podobe začala konzumovať až v 20. storočí. Dovtedy sa jedli najmä slané a údené ryby. Ryba je zároveň symbolom kresťanstva, odvodeným z doby starovekých prenasledovaní. Grécke slovo ichthys - ryba znamenalo v tajnej reči kresťanov Ježiš Kristus Syn Boží Spasiteľ - Iesus Christos Then Hyois Soter. Po rybe nasledovala v niektorých oblastiach "Ježiškova kašička", čiže krupicová kaša, ktorú jedla celá rodina z jedného veľkého taniera. Rôzne koláče a zákusky sa pridávali až neskôr - našim predkom ich nahrádzal chlieb, ktorý bol pre nich vzácnosťou. Najmä v oblastiach severného Slovenska sa jedol len na veľké sviatky.

Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. Svedčí o tom aj frazeologické prirovnanie najedol sa ako sedliak na Vianoce. Odísť od stola so žalúdkom nasýteným iba naoko značilo vystaviť rodinu nebezpečenstvu, že bude planý rok. Vianočné jedlá požívali osobitnú úctu. Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. Myslelo sa aj na statok v maštaliach a chlievoch. V tento deň mu patril lepší pokrm. Zvieratá zas na oplátku "rozprávali ľudskou rečou". Kto mal trpezlivosť a ostal okolo polnoci v maštali, mohol sa vraj všeličo dozvedieť.  

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Štedrosť večere bola v pestrosti, rybu mali len v meste

Základ vianočného hodovania na slovenských dedinách tradične tvorili obilniny, hrach, fazuľa, šošovica, kapusta, repa, huby, sušené a čerstvé ovocie, mak, med a cesnak. Vianočné oblátky piekli a roznášali kňazi


BRATISLAVA 24. decembra (SITA) - Večera na Štedrý deň bola na Slovensku tradične štedrá vďaka rôznorodosti jedál, ktorých bolo zväčša deväť, ryba však bola dostupná len mestu. Ako pre agentúru SITA uviedla etnologička Viera Feglová, na dedine jedálny lístok pozostával z toho, čo sa v danej oblasti urodilo. Základ vianočného hodovania tvorili obilniny, hrach, fazuľa, šošovica, kapusta, repa, huby, sušené a čerstvé ovocie, mak, med a cesnak. Štedrovečerná hostina mala pôvodne charakter novoročnej slávnosti, ku ktorej patrilo mäso či alkohol, zmena nastala so zavedením cirkevného pôstu. Jediné jedlo, ktoré sa v minulosti nepripravovalo doma a dodnes patrí k symbolickým štedrovečerným jedlám, je vianočná oblátka. Mala funkciu hostie, posvätného chleba a pôvodne ich piekli i roznášali kňazi.

Ako Feglová uviedla, na Slovensku sa na Štedrý deň večera tradične začínala i končila modlitbou za zosnulých predkov, na východe ich dokonca pozývali na večeru slovami: „Dedo, baba, poďte s nami jesť.“ Pripravovali pre nich tanier, na ktorý sa kládla prvá lyžica z každého jedla, a zakaždým ich ponúkali. Spomínanie na blízkych zosnulých patrí aj dnes neodmysliteľne k vianočným sviatkom, v mnohých rodinách pre nich aj dnes prestierajú pri štedrovečernom stole. Na prípravu jedál sa používali všetky pestované druhy plodín. Jedálny lístok sa teda odlišoval podľa toho, čo sa v rôznych oblastiach Slovenska urodilo. Obilniny, hrach, fazuľa, šošovica, kapusta, repa, huby, sušené a čerstvé ovocie, mak, med a cesnak tvorili základ vianočného hodovania. Piekli sa chleby, koláče, varili sa polievky a prívarky zo strukovín, kyslej kapusty, repy, sušeného ovocia a húb, varené cestoviny ako pirohy, rezance, šúľance, pečená cestovina, ktorá sa potom nalámala a máčala v cukrovej vode či mede, známa pod názvami opekance, bobaľky, púčky alebo lokša. Vo viacerých oblastiach patrila k záveru večere obradná kaša – krupičná, prosná, kukuričná, ktorej hovorili Ježiškova kašička. "Ak si k tomu primyslíme ešte množstvo koláčov, chlieb, hriate, pálenku a víno – hostina to bola parádna aj bez mäsa," uvádza

Okrem jedál bola tradične venovaná zvláštna pozornosť aj úprave štedrovečerného stola. V tradičnej roľníckej domácnosti bol stôl umiestnený v kúte so svätými obrazmi a tešil sa mimoriadnej úcte. Nikto si naň nesmel sadnúť ani naň položiť ľubovoľný predmet či pri ňom sedieť. Na rozdiel od bežných dní ho pokrývali obrusom, v niektorých lokalitách Kysúc i plachtou, z ktorej na jar vysievali obilie. Na stôl pod obrus alebo na obrus rozsypali či dali do taniera po troške zo všetkých pestovaných plodín. Okrem obilia a strukovín tam boli šípky, mak, rôzne byliny, peniaze, perie, šupiny z rýb či srsť. Pod stôl ukladali rôzne druhy pracovných nástrojov. Ich prítomnosť pri večeri mala zabezpečiť dobré pracovné výsledky. Takmer na celom Slovensku stôl tradične omotávali reťazou uzamknutou zámkou, čo symbolizovalo rodinnú uzavretosť a vzájomnú súdržnosť. Pri večeri si na ňu kládli nohy všetci členovia rodiny, aby boli zdraví a aby na seba vo svete nezabudli. Dnes ju v mnohých rodinách nahradil povraz. 

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Francúzske Vianoce sú najmä rodinným sviatkom

BRATISLAVA 24. decembra (SITA) - Francúzi a Francúzky považujú vianočné sviatky predovšetkým za možnosť stráviť čas v úzkom kruhu blízkych. Štedrý večer je rodinnou udalosťou, 25. decembra sa ľudia stretávajú s ďalšími príbuznými. Náboženský aspekt je druhoradý, vianočnú omšu navštevuje iba malá časť obyvateľstva. Počas vianočného obdobia sa mestá a dediny menia, ľudia ich osvetlia a vyzdobia. V celej krajine sa koná zhruba 170 vianočných trhov a v decembri je väčšina obchodov otvorená aj v nedeľu.


Vianoce nazývajú Noel, pomenovanie pochádza z frázy les bonnes nouvelles (dobré správy) a odkazuje na evanjelium. Okrem vianočného stromčeka, ktorý nemá vo francúzskych domácnostiach dlhú tradíciu, si ľudia doma vystavujú malý betlehem. Niektorí, najmä na juhu krajiny, zapaľujú od Štedrého dňa až do 31. decembra polienko. Tento zvyk je pozostatkom starej tradície, kedy si tak farmári zabezpečovali dobrú úrodu v nadchádzajúcom roku. V Štedrý deň vystavia deti topánky, ktoré im zaplní darčekmi Pere Noel. Ráno okrem nich nájdu na stromčeku zavesené sladkosti, ovocie, oriešky a malé hračky. V severnom Francúzsku majú v tom čase deti darčeky už dávno vybalené, dostávajú ich totiž na sv. Mikuláša 6. decembra. Dospelí si navzájom venujú darčeky na Nový rok.

Štedrovečerné menu sa líši podľa oblasti. V Alsasku je hlavným chodom hus, v Burgundsku moriak s gaštanmi a v Paríži uprednostňujú ustrice s paštétou z kačacej alebo husacej pečienky. Súčasťou večere je aj hydina, šunka, šaláty, koláče, ovocie a víno. Medzi špecifické vianočné jedlá patrí koláč nazývaný Buche de Noël, ktorý v niektorých domácnostiach nahrádza spomínané polienko. V minulosti zvykli piecť koláč Troch kráľov, ktorý v sebe ukrýval fazuľu. Kto ju našiel, stal sa na jeden deň kráľom alebo kráľovnou. V noci z 24. na 25. decembra sa zvyšky večere nechávajú na stole, ak by na návštevu zavítala Panna Mária.

Štedrý deň niekde nazývajú aj Dvanásty deň. Kedysi to bol posledný deň dlhého Sviatku bláznov, kedy musel Pán zmätku odovzdať svoj trón a vrátiť sa k bežnému životu.

Zdroj: www.thehistoryofchristmas.com, prieskum spoločnosti GfK 

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Bulhari sedia počas Štedrej večere na slame

BRATISLAVA 24. decembra (SITA) - Na Štedrovečernom stole v Bulharsku musí byť sedem až 12 druhov jedál. Žiadne z nich však nesmie obsahovať mäso, mlieko a syr. Dôvodom je štyridsaťdňový predvianočný pôst. Podávajú sa najmä jedlá z fazule, rozličných druhov orechov, sušených sliviek, zákusky a tradičný koláč zvaný banitza. Najdôležitejším chodom je veľký okrúhly domáci chlieb, na ktorom sú vyryté vyobrazenia domov či dobytku, ktoré symbolizujú bohatstvo. Do chleba vkladajú mincu. Najstarší muž v rodine chlieb roztrhne a komu dá časť s mincou, ten bude v nadchádzajúcom roku najzdravší a najšťastnejší.


Počas večere každý sedí na slame a od štedrovečerného stola musia odísť všetci naraz. Bulhari počas Vianoc tiež zvyknú zapaľovať oheň, zhromažďujú sa okolo neho, niečo si želajú a jedia pritom krvavnice. Darčeky si rozdávajú 25. decembra.

V minulosti zvykli chlapci a slobodné dievčatá navštevovať domy v susedstve, spievať koledy, želať obyvateľom domov dobré zdravie, za čo dostávali peniaze alebo jedlo. Nosili so sebou aj dlhé palice zvané rkoledaris, na ktorých boli napichnuté okrúhle chlebové bochníky kravai s dierami.  

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Juhoafričania zvyknú mať vianočnú večeru v prírode

BRATISLAVA 25. decembra (SITA) - V Juhoafrickej republike sú Vianoce cez letné prázdniny a prázdninová sezóna vrcholí práve počas nich. Na oslavách vo väčších centrách býva aj takzvané Koledovanie pri sviečkach a rôzne vystúpenia. Domovy Juhoafričanov sú ozdobené borovicovými halúzkami a všetci majú doma ozdobené vianočné jedličky, pod ktorými sú pripravené darčeky pre deti. Na Štedrý večer si niektoré deti zvyknú zavesiť aj ponožky na darčeky od otca Vianoc.


Tradície oslavy Vianoc sa líšia podľa pôvodu rodiny. Anglofónni Juhoafričania majú svoje tradície blízke britským. Večeru na Štedrý deň prípadne obed na 1. sviatok vianočný tvorí moriak, pečené hovädzie mäso, biskupské chlebíky, žltá ryža s hrozienkami, zelenina, slivkový puding i šunka. Afrikánci majú na obed 25. decembra studené mäso zvané fiid so šalátom. K zvykom sa pridala aj najobľúbenejšia činnosť všetkých Juhoafričanov braai, grilovačka. Poobede zvyknú rodiny chodiť do prírody, kde sa deti hrajú, kúpu a užívajú si letné slnko.  

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

V Číne sú vianočné sviatky módou, nie tradíciou

BRATISLAVA 26. decembra (SITA) - V čínskej spoločnosti Vianoce nemajú tradíciu. Vplyvom globalizácie a kultúrnej výmeny medzi Čínou a západným svetom však tento importovaný sviatok oslavuje čoraz viac Číňanov, predovšetkým mladá generácia. V nákupných centrách, najmä v Pekingu a Šanghaji, je rozvešaná vianočná výzdoba a obchodníci ľudí lákajú na nakupovanie darčekov pre blízkych. V čase okolo Vianoc chodia po hlavných obchodných uliciach aj muži v červenom, oblečení ako Santa Clausovia, ktorí niekedy rozdávajú deťom cukríky.

"Na Štedrý večer sa zvykne oslavovať, no európske vianočné sviatky to veľmi nepripomína. Je to skôr sviatok mladých ľudí. Dávajú si darčeky, idú niekam von a zabavia sa s priateľmi, prípadne si zájdu aj na polnočnú omšu do kostola, čo však často chápu len ako druh exotiky," povedala pre agentúru SITA sinologička Daniela Zhang Cziráková. Ľudia chodia aj na diskotéky, do barov, do kina či divadla. Ako dodala Zhang Cziráková, Číňania sú dobre informovaní, vedia, čo sa stalo, a čo tento sviatok znamená pre kresťanov. "Keď tam žijete, dostanete aj slušný počet vianočných blahoželaní, niektoré dokonca aj s hudobným sprievodom," prezradila.

Celkom iná je situácia v kresťanských rodinách, ktorých je v Číne malé percento. Zväčša pritom ide o protestantov, ktorí oslavujú v súlade s americkou tradíciou a idú do kostola. 

Ešte oveľa nápadnejšia vianočná atmosféra je v obchodoch v Hongkongu, kde sa snažia prilákať nakupujúcich turistov z blízkeho aj vzdialeného zahraničia. V súvislosti s koloniálnou históriou Hongkongu sú tam tiež silnejšie kresťanské tradície.

Informácie pochádzajú z webovej stránky www.thehistoryofchristmas.com, prieskumu spoločnosti Gfk a od Daniely Zhang Czirákovej.  

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Podklad koncertu Hore, hore, pastuškove ležal za orgánom

VEĽKÝ ŠARIŠ 25. decembra (SITA) – Podľa skíc nápevov piesni, ktoré sa našli v 90. rokoch pri rekonštrukcii chrámu sv. Egídia v Bardejove, vzniklo hudobno-dramatické pásmo vianočných kolied nazvané Hore, hore, pastuškove. Ako uviedol pre agentúru SITA hudobník a riaditeľ Základnej umeleckej školy vo Veľkom Šariši Július Selčan, ktorý nájdený historický materiál prepísal a upravil, výsledkom je vianočný koncert so stovkou účinkujúcich. Predstavenie trvá 50 minút. Vystupujú v ňom žiaci Základnej umeleckej školy vo Veľkom Šariši a jej pobočiek - zo Záhradného a Župčian, folklórny súbor Šarišan a folklórna skupina Záborský zo Župčian. Vianočný koncert Hore, hore, pastuškove si obyvatelia Záhradného mohli pozrieť 22. decembra v Miestnom kultúrnom stredisku, ďalší bude dnes na prvý sviatok vianočný v Župčanoch v Kostole Nanebovzatia Panny Márie a na Štefana v kostole sv. Jakuba vo Veľkom Šariši. V Prešove sa predstavia v novom roku na sviatok Troch kráľov 6. januára o 16:00 v sále Čierneho orla Parku kultúry a oddychu.

     Selčan informoval, že nájdený hudobný materiál obsahuje tradičné, ale aj úplne neznáme koledy. Texty sú písané v jazyku, ktorý sa približuje k staroslovienčine či bernolákovčine, ale má aj výrazné prvky šarišského nárečia. „Bola to veľmi zvláštna ale zaujímavá práca. Výsledok je zaujímavý,“ povedal Selčan.

     Na projekte spolupracovalo aj Občianske združenie Deti Šariša. Jeho aktivistka Edita Demeterová pre SITA uviedla, že cieľom projektu bolo oživenie náhodne nájdeného unikátneho hudobného materiálu, ktorý bol za organom v chráme sv. Egídia určite veľmi dlho. Súčasne ich snahou je aj oživenie šarišského nárečia a dávnych vianočných zvykov. Podľa jej slov riaditeľ umeleckej školy Selčan za pomoci ďalší odborníkov nájdený hudobný materiál spracovali do takej podoby, aby v programe mohli účinkovať a rozvíjať svoj talent už najmenší školáci. V zbore spievajú a na zobcové flauty hrajú deti od šiestich rokov. „Bude to iná forma prezentácie Vianoc, ako sme zvyknutí. Je to príbeh dvoch bačov, ktorí posúvajú dej od zvestovania narodenia Pána po klaňanie sa Troch kráľov,“ uviedla Demeterová. Deti z Veľkého Šariša nacvičovali svoju časť programu v starej škole. Skupina Záborský doma v Župčanoch. Súbor Šarišan vo svojich priestoroch v Prešove na Sídlisku III. v Družbe, kde sa všetci spoločne stretli na generálke pred prvými verejnými koncertmi. Demeterová uviedla, že ich Občianske združenie pomáhalo aj so získavaním financií na realizáciu projektu. Podporu získali od mesta Veľký Šariš, Prešova a boli úspešný aj v získavaní grantov. S týmto programom sa predstavia v novom roku aj v Bardejove, Vranove nad Topľou a ďalších mestách.  

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

6. január - Sviatok Zjavenia Pána – Traja králi

Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána
(Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z
Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Kána Galilejskej. V 4. storočí
sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli
dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli
v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja
králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto
príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách, nič
nehovorí. Kult „Troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné
relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa
(1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna
a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne
sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V
týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských
náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú
zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom
pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej
hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod
znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi
a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k židom a príjmu od nich mesiášske
prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že
všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady
vyvoleného ľudu“. (KKC 528)

Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho, ako temnoty
odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn
1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní
majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a
predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa. (KKC 530, 574)

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Pravoslávni veriaci zasadnú k štedrovečernému stolu
Pre väčšinu pravoslávnych veriacich, hlavne z prešovskej eparchie, začínajú dnes oslavy Vianoc. Na sviatok Narodenia Krista v mnohých rodinách aj dnes dodržiavajú prísny pôst. Do medu nemáčajú oblátky, v kapustnici nie je mäso ani klobása. Zvyky kresťanov východného obradu sú špecifické a liturgicky bohaté. Polnočnú bohoslužbu nemajú, obrady začínajú už o 20:00 a trvajú aj tri hodiny.

PREŠOV 6. januára (SITA) - Kým veriaci západných cirkví slávia Troch kráľov, časť pravoslávnych a gréckokatolíkov v Rusku, na Ukrajine, v Bulharsku, Srbsku, ale aj dve tretiny pravoslávnych veriacich na Slovensku si dnes zasadne za štedrovečerný stôl. Juliánskym kalendárom, ktorý je oproti gregoriánskemu posunutý o približne 13 dní, sa u nás riadi väčšina severovýchodných pravoslávnych veriacich. V prešovskej eparchii je okolo 120 živých farností, asi 90 percent z nich slávi Vianoce v týchto dňoch. V michalovskej eparchii je tento pomer opačný, väčšina sa prispôsobila gregoriánskemu kalendáru a Vianoce slávila v decembri.

Pravoslávna cirkev má aj jeden živý monastyr v Komárne, kde žije biskup Tichon. Aj ten slávi sviatky Kristovho narodenia podľa starého kalendára. Tým sa riadia aj v Detskom domove sv. Nikolaja v Medzilaborciach, ktorý spravuje Pravoslávna cirkev. Pod jednou strechou tu žijú chovanci detského domova a mladistvé matky, ktorým súd nariadil ústavnú starostlivosť a boli umiestnené do reedukačného centra.

Zvyky kresťanov východného obradu sú špecifické a liturgicky bohaté. Hovorca za Pravoslávnu cirkev na Slovensku Milan Gerka pre agentúru SITA uviedol, že v pravoslávnych rodinách sa na Narodenie Krista dodržiava prísny pôst. Mnoho ľudí od ráno do štedrej večeri vôbec nič neje. Aj na sviatočný stôl môže ísť výlučne pôstna strava bez mäsa a živočíšnych tukov, niekde nepoužívajú ani vajíčka a mlieko. Kapustnica sa pripravuje bez klobásy. Na stole nesmie chýbať cesnak, med s chlebom, opekance s makom a sušené ovocie, niekde podávajú pirohy s kapustou, hubovú mačanku, slivčanku, fazuľu i šošovicu, môže byť aj ryba so zemiakovým šalátom, ale nie všade je to zvykom. V niektorých domácnostiach sa pripravuje dvanásť druhov jedál, v iných deväť. Vianočné oblátky tu tiež nemajú tradíciu.
Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Ich obrady sú dlhé, trvajú tri aj viac hodín, preto ich „veľké povečerie“ začína spravidla už o 20:00.

Juliánsky kalendár bol zavedený Júliusom Cézarom v roku 45 n.l. Bežne sa používal zhruba do roku 1500, kedy jednotlivé štáty postupne začali prechádzať na Gregoriánsky kalendár. Napriek tomu ho niektoré krajiny používali až do začiatku minulého storočia a Ortodoxná cirkev v Rusku ho používa dodnes.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

ORAVA: Dodnes je zvykom po štedrej večeri veštiť zdravie z jablka
V mnohých domácnostiach na celej Orave pretrvala aj stará tradícia donášania rezaných ovocných halúzok, ktoré svojím rozkvitnutím umožňovali v minulosti predpovedať úrodu, zdravie či vydaj dievky v dome.

ORAVA 24. decembra (SITA) – Dodnes je na Orave zvykom po štedrej večeri veštiť zdravie z prekrojeného jabĺčka alebo rozlúsknutého orecha. Ak sú zdravé, budú zdraví aj ľudia. Ak sú červivé, ľudia budú chorí. „V mnohých domácnostiach na celej Orave pretrvala aj stará tradícia donášania rezaných ovocných halúzok, ktoré svojím rozkvitnutím okrem estetickej funkcie umožňovali v minulosti aj predpovedať úrodu, zdravie či vydaj dievky v dome. Dodnes je tiež zvykom zdobiť si príbytky zelenými, prevažne jedľovými a borovicovými vetvičkami,“ hovorí etnografka Oravského múzea Elena Beňušová.

Zelené vetvičky, ktorými si zdobili nielen príbytky ale aj hospodárske stavby, od konca 19. storočia nahradil vianočný stromček, symbol šíriaci sa z nemeckého a rakúskeho prostredia. Stromček zdobili jabĺčka, orechy a rôzne slamené a papierové ozdoby, ktoré si ľudia vyrábali sami. Rôzne podoby vianočného stromčeka, na hornej Orave nazývaného aj podlas či podlažník, dodnes dotvára ľudový betlehem ako neoddeliteľná súčasť vianočných zvykov na Orave. Vianočný stromček ostával v dome podľa miestnych zvyklostí do Troch kráľov alebo až do Hromníc.

Ráno na Štedrý deň prinášali pastieri kráv do príbytkov polazník či brezovec, brezový prút ozdobený na konci klasmi ovsa a vetvičkou z jedličky. Pri vstupe do domu zavinšovali a popriali domácim zdravie a šťastie, za čo dostali ako odmenu chlieb. Gazda na jar týmto prútom vyháňal dobytok na prvú pašu, aby bol zdravý a aby sa nenavracal z paše.

„Štedrý deň bol pôstnym dňom. Často sa vyžadoval úplný pôst až do večere, na ktorej sa podávali štedrovečerné jedlá pripravené prevažne z rastlinných produktov ako hrach, šošovica, ale aj gríska, ryža v mlieku, opekance s makom, pirohy s bryndzou, lekvárom či tvarohom a kapustnica, ktorá je dodnes tradičným vianočným jedlom. V katolíckych rodinách bola súčasťou večere ryba, kým u evanjelikov bolo prípustné konzumovať i mäsité pokrmy. V kresťanských domácnostiach veriaci dodržiavajú pôst aj v súčasnosti a ako štedrovečerné jedlo sa dodnes traduje vianočná kapustnica, často varená s hubami, prípadne údenou rybou. V mnohých rodinách ako tradičné štedrovečerné jedlo pretrvali aj opekance s makom a z koláčov záviny plnené najmä makom a orechmi,“ vysvetľuje Beňušová.

Jedným z dominantných symbolov Vianoc na Orave bol chlieb, pre ktorý sa zaužíval aj názov vianočný chlieb. „Magickú silu mu dodávali rôzne plodiny, hlavne cesnak, ktorý sa pridával do cesta alebo sa ním zdobil jeho povrch. Aj dnes v mnohých rodinách ostáva na stole počas celých sviatkov chlieb ale aj cesnak a pod obrusom peniaze, tie až do Nového roka, aby v budúcom roku nič nechýbalo, ale všetkého bola hojnosť,“ dodáva etnografka Oravského múzea.

Vianoce na Orave sa ešte aj dnes nazývajú hodmi, Štedrý deň niektorí stále volajú Dohviezdny večer, Vilija a v severnej časti regiónu Badňak.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

V prihraničných regiónoch už pripravujú Vianoce

ORAVA 29. júla (SITA) – V slovensko-poľských prihraničných regiónoch už počas leta pripravujú Vianoce. Oravské kultúrne stredisko a partnerské organizácie v poľskom Bielsku-Biala a Zywci vyhľadávajú u ešte žijúcich pamätníkov vianočné zvyky, piesne, koledy, vinše a pochôdzkové hry. Na konci roka rekonštruované zvyky predstavia divákom v Zuberci, Habovke, Dolnom Kubíne i v poľských mestách Bielsko-Biala a Zywiec. „Našim cieľom je vyhľadať, zaznamenať a verejne prezentovať tradičné i súčasné prejavy vianočných sviatkov, pôvodné a autentické vianočné výročné zvykoslovie i jeho súčasné podoby na slovensko-poľskom pohraničí. Chceme ním prinavrátiť posolstvo Vianoc v jeho širokom chápaní,“ povedal riaditeľ Oravského kultúrneho strediska Miroslav Žabenský. Súčasťou vianočného programu budú okrem zvykoslovia aj remeselný jarmok, tvorivé dielne a súťaže.

Výsledkom medzinárodného projektu má byť tiež monografia Vianočné koledy a betlehemské hry na Slovensku a v Poľsku a DVD disk zachytávajúci rekonštruované zvyky. Súčasťou prezentácie vianočných sviatkov bude aj výtvarná súťaž Vianočná pohľadnica, ktorú vyhlásia v septembri. Návrhy vianočných pohľadníc budú môcť posielať deti v štyroch vekových kategóriách a v rôznych technikách - maľba, kresba, grafika, koláž či počítačová grafika. Najúspešnejšie práce budú prezentované na putovnej výstave v Dolnom Kubíne a Bielsku-Bialej a tiež v katalógu a kalendári. Vyhľadávanie a rekonštrukcia vianočných zvykov vyvrcholí na prelome roka v Zuberci, Habovke, Dolnom Kubíne a Zywci festivalom vianočných zvykov a remesiel.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Vianoce a stavanie betlehemov

K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s
jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov.
Jedná sa o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej
tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v
Greccio v r. 1223.

Tradicia výroby a stavania betlehemov
http://www.obnova.sk/clanok-3076.html

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Vianoce 2009: Slováci milujú medovníky a Mrázika

BRATISLAVA 15. marca - Na prelome mesiacov november a december sa mohli návštevníci stránok servera Žena.sk zapojiť do veľkého vianočného prieskumu s cieľom preskúmať súčasný pohľad Slovákov na toto sviatočné obdobie. Túto možnosť využilo celkom 20.661 osôb, z toho 4.559 mužov (22,07%) a 16.102 žien (77,93%).

Azda nikoho neprekvapí, že pre väčšinu opýtaných sú Vianoce predovšetkým sviatkom pokoja a oddychu (46,31%), časom, kedy sa stretávame s priateľmi a rodinou (28,02%) a dôležitým kresťanským sviatkom (20,35%). To, že rodinné zázemie je pre Slovákov naozaj mimoriadne dôležité, dokazuje aj fakt, že doma v kruhu rodiny sa chystá sviatky stráviť až 96,34% účastníkov prieskumu. Len 1,53% sa chystá na Vianoce do zahraničia a 2,12% bude sviatky tráviť v práci.

O tom, že neustále sa opakujúca téma ekonomickej krízy rezonuje v našich mysliach aj počas sviatkov, svedčí aj odpoveď na otázku, koľko sú Slováci ochotní investovať do vianočných darčekov. Len 17,35% opýtaných odpovedalo, že na darčekoch rozhodne šetriť nebudú, pretože Vianoce sú len raz do roka. Naopak až 36,39% opýtaných uvádza, že do darčekov budú investovať maximálne do 100 EUR (3.012,6 SKK). S tým ďalej súvisí aj informácia, že väčšina z opýtaných (78,23%) nerieši, kde darčeky nakúpiť – dôležité je, aby bol tento nákup čo najvýhodnejší.

Na druhej strane je treba dodať, že sa väčšina z nás (78,23%) súčasne snaží, aby darček obdarovanému najmä urobil radosť. Parametre cena (2,43%), či praktickosť (17,68%) sú až ďaleko za týmto kritériom výberu. Zdá sa, že sa nám väčšinou aj darí trafiť sa do vkusu našich blízkych, čo dokazuje, že len 3,22% z opýtaných niekedy v živote vrátilo vianočný darček. Ak však zatiaľ márne tápate, čo by vašich drahých pod stromčekom najviac potešilo, tu je malá pomôcka: Slovenky by rady pod stromčekom našli oblečenie a doplnky (24,64%) alebo knihy (23,25%), Slovákov by zase okrem kníh (17,11%) potešila nejaká elektronika (23,47%).

Vianoce sú, aspoň čo sa jedla týka, pre Slovákov stále veľmi tradičnou záležitosťou. Až 71,24% opýtaných uvádza, že vianočné pečivo budú piecť na sviatky sami, lebo je jednoducho najlepšie. Najväčšej obľube sa tešia perníčky a medovníčky (27,72%), lepené kolieska z lineckého cesta (19,47%) a vanilkové rožteky (17,44%). Na štedrovečernom stole nám nebude chýbať kapustnica (77,89%), oplátka s medom a cesnakom (57,72%) a ryba (91,85%). Hoci v tomto bode treba podotknúť, že len 38,54% z nás si dopraje tradičného kapra a 53,31% dá prednosť inej rybe.

O niečo flexibilnejšie a modernejšie pristupujeme k vianočným zvykom a tradíciám. Len 34,42% z nás zvykne spievať koledy, väčšina z nás (59,65%) zdobí stromček už pár dní pred Vianocami a nie na Štedrý deň. A najtradičnejším zvykom je len rozkrojiť jabĺčko, aby sme vedeli, či budeme na budúci rok zdraví (54,2%).

Čo sa vianočných stromčekov týka, tu dávajú Slováci jednoznačne prednosť umelým pred živými. Až 77,89% opýtaných uloží darčeky práve pod umelý stromček.

Okrem darčekov, dobrého jedla a oddychu sa väčšina Slovákov teší na sviatky aj kvôli rozprávkam. Až pre 40,04% opýtaných je symbolom Vianoc Mrázik, bez ktorého si tieto sviatky jednoducho nevedia predstaviť. 27,05% účastníkov prieskumu sa teší aj na Perinbabu a 5,57% zase na Princeznú so zlatou hviezdou na čele.

A pokiaľ sa pýtate, čo Slovákom na Vianociach prekáža, aj tu je odpoveď pomerne jednoznačná – predvianočný zhon a stres – v tom sa zhoduje 64,90% opýtaných. Pre zostávajúcich je nočnou morou prejedanie (18,94%) a predvianočné upratovanie (16,15%).

o Centrum Holdings (www.centrumholdings.sk)
Centrum Holdings je internetový mediálny dom aktívny v krajinách strednej a východnej Európy (Slovensko, Česká republika a Chorvátsko). Na Slovensku oslovuje mesačne viac ako 1,5 milióna užívateľov. Spoločnosť prevádzkuje on-line médiá Atlas.sk, Centrum.sk, Mapy.sk, Wanda.sk, Žena.sk, Pobox.sk, Aktuálne.sk, Dnes.sk a mnohé ďalšie

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

VIANOCE: Listy a pohľadnice sa ešte stále doručujú tradičnou cestou

BRATISLAVA 16. decembra (SITA) - Ľudia si aj napriek modernej dobe, ktorú ovládajú e-maily a esemesky, ešte vždy nájdu čas aj na odosielanie listov či pohľadníc tradičnou cestou. V predchádzajúcom roku sa prostredníctvom klasickej pošty odoslalo 252 miliónov zásielok 2. triedy, čo je oproti predchádzajúcemu roku nárast o 19 miliónov (9 percent). Veľkú mieru na tomto raste nesie aj nákup cez internet, ktorý sa stáva čoraz populárnejší aj pri nákupe vianočných darčekov.

„Veľmi nás teší, že aj v dnešnej uponáhľanej dobe si ľudia nájdu čas a stále si posielajú vlastnoručne napísané sviatočné priania poštou. Pohľadníc počas sviatkov predáme viac ako milión, pričom bežný mesačný priemer je 20-tisíc. Každoročne pripravujeme pre našich zákazníkov aj zaujímavé novinky – tento rok je to napríklad známka s vôňou ihličia, ktorá umocňuje vianočnú náladu,“ uviedla Mária Hromadová zo Slovenskej pošty, ktorá zákazníkom ďalej odporučila, aby si posielanie vianočných a novoročných pozdravov nenechávali na poslednú chvíľu. Dodala, že posledným dňom pred Vianocami, kedy sa pošta doručuje, je 23. december.

Agentúru SITA informovala Mária Hromadová z oddelenia externej a internej komunikácie Slovenskej pošty.

Obrázok používateľa tomboy
Offline

vieš že by si na vianočnom stole mala mať 12 druhov vianočného pečiva - toľko koľko mesiacov v roku?
ja som nevedel a ja ako vianočný grinch to už viem xixi :-)

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

fuuu... tak toto som ja napr. nevedela...
tomasi... si mi teraz mozno pridal starosti navyse... :) vdaka!! ja doteraz nemala stresy... este raz vdaka :P
teraz ked viem, ze zatim mam len 4-druhy... a planovala som uz iba 2-3 dorobit... fuuu... este, ze mam znamu + sestricku, s ktorymi si po par kusoch menime... no ci nazbieram 12 druhov... netusim :(
teraz neviem, ci mam pozhanat este nejaku znamu do poctu... alebo navstivit maminu a doplnit druhy...

uuuplne jedno... aj tak su Vianoce kraaaasne sviatky... plne pohody a Lasky :)

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Ozdobený stromček pochádza z Nemecka

BRATISLAVA 20. decembra (SITA) – História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdaňsku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne, v roku 1833 v Ríme a v roku 1837 v Paríži. Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský – siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša “Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa”.

Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi. Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky.

V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. To však súviselo skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol až neskôr. Jeho tradíciu založilo mesto ako výsledok estetizácie sviatočného obradu. Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia. Na východnom Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok pred vorožilami – strigami a zvieratá sa ním vyháňali na prvú pašu.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Pôvod Vianoc siaha do dávnej minulosti

BRATISLAVA 22. decembra (SITA) - Vianočné sviatky boli známe už v predkresťanskej dobe. Misionári čerpali zo zvykov národov, aby nenásilným spôsobom presvedčili nekresťanov na konvertovanie na novú vieru. Zimné sviatky boli v dávnej minulosti najobľúbenejšími pre mnohé kultúry, pretože v zime bolo menej práce, dni boli kratšie a noci dlhšie.

Saturnálie boli oslavy boha Saturna. V antickom Ríme to bol čas oddychu, hodov a porušovania oficiálnych pravidiel. Rimania sa v tejto dobe obdarúvali rôznymi drobnosťami, vrátane malých bábok pre deti a sviečok pre dospelých. Počas osláv sa neuzatvárali žiadne obchody a aj otroci sa mohli zúčastniť na hostinách. Saturnálie boli časom pitia, hrania hazardných hier a dokonca verejného obnažovania sa. Podľa básnika Catulla to boli "najlepšie dni". Starorímsky sviatok, ktorý sa začínal 17. decembra, postupne zanikol.

V Taliansku sa pred rozšírením kresťanstva začínal 25. decembra sviatok nazývaný Dies Natalis Solis Invicti, narodenie neporazeného syna. Počas týchto dní oslavovali obyvatelia niekoľko slnečných bohov naraz, medzi nimi bol sýrsky Elah-Gabal, Sol a vojenský boh perzského pôvodu Mithras. Bruma nazývali Rimania 25. december, deň zimného slnovratu. Niektorí raní kresťanskí spisovatelia spájali znovuzrodenie slnka s narodením Ježiša Krista.

Yule bol sviatok škandinávskych pohanov, ktorý trval od konca decembra do začiatku januára. Obyvatelia severnej Európy počas Yule oslavovali boha hromu a blesku Thora. Každý blesk symbolizoval prasa alebo teľa, ktoré sa narodí na nový rok. Sviatok mohol trvať aj dvanásť dní. Pohanskí Germáni dodržiavali podobné tradície. Počas dvanástich "divokých nocí" jedli, pili a oslavovali. Tieto zvyky mali na vývoj kresťanských Vianoc veľký vplyv. Obyvatelia škandinávskych krajín stále nazývajú Vianoce menom Jul. Angličtina používa slovo Yule ako synonymum pre výraz Vianoce.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Starí Slovania slávili tieto dni ako zrod nového života

BRATISLAVA 22. decembra (SITA) – Slávenie Vianoc stanovili kresťania v 4. storočí na deň zimného slnovratu, aby vytvorili protiváhu pohanským oslavám. Cirkev postupne pretransformovala pohanské tradície na kresťanský sviatok. Starí Slovania slávili tieto dni ako zrod nového života, keď sa príroda pod snehom už pripravuje na jarný rozkvet. Aj preto sa vo vianočných vinšoch v rôznych oblastiach Slovenska dodnes spomína hojná úroda na poliach, plné stodoly a stoly.

Kresťanstvo dalo vianočným dňom nový zmysel. Narodenie Krista symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život. S tým súvisí aj tradícia vianočného stromčeka. Ovocím a sladkosťami ovešaný stromček mal dve funkcie. Pripomínal bohatosť budúcej úrody a živej prírody. Druhý, oveľa starší symbol, znázorňoval strom z raja. Boh zakázal Adamovi a Eve jesť zo stromu “poznania dobra a zla” a človek sa porušením tohto zákazu pripravil o večný život. Preto musel Boh poslať na svet svojho Syna, aby priniesol ľudstvu vykúpenie a spásu. Stromček alebo vetva zavesená v domoch na Vianoce pripomínali aj strom zlyhania Adama a Evy.

Oproti pohanským orgiám a magickým úkonom vložila cirkev do slávenia Vianoc celkom iné posolstvo. Ich hlavným zmyslom je radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal Boh vo svojom Synovi, čím obdaroval všetkých ľudí. Preto vznikol aj zvyk dávať si pod stromček darčeky.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Magické vianočné obrady mali zabezpečiť hospodársky úspech

BRATISLAVA 23. decembra (SITA) – Vianoce boli až do 16. storočia zároveň novoročnou oslavou, pretože 1. január sa chápal len ako ôsmy deň vianočný. Začínal sa nimi nový hospodársky rok, a preto boli popretkávané množstvom magických úkonov, ktoré mali zabezpečovať prosperitu hospodárstva a rodiny. Ľud veril, že “tak ako bolo cez Vianoce, bude aj po celý rok”.

Po dedine chodili mládenci v maskách kozy alebo býka s magickou plodonosnou funkciou. Symbolizovali potenciu a počas výstupu v každom dome sa vyváľali v hnoji alebo na zemi, čím jej odovzdali silu svojej plodnosti.

Dôležitým predmetom plodonosnej mágie bola slama, a to nielen v Európe, ale aj v Ázii, Amerike a v Tichomorí. Ľudia ju stlali pod štedrovečerný stôl a spávali na nej. Vianočná slama sa podkladala pod sliepky, aby dobre niesli, obväzovali sa ňou stromy, aby dobre rodili, alebo sa pálila na obilnom poli. Magickú funkciu ľudia pripisovali aj závesným slameným predmetom, ktoré nazývali kvočka, pavúk alebo slamená baba. Boli to predmety upletené zo slamy alebo klásky zapichnuté do zemiaka a ozdobené srsťou, stuhami a poľnými plodinami. Niekedy mali stromovitý tvar a boli vlastne predchodcami vianočného stromčeka. Po Vianociach ich gazdiné odkladali do komory a používali ako magický predmet v ľudovom liečení.

Z ďalších zvyklostí možno spomenúť železnú reťaz, ktorou sa omotali nohy stola, čo malo zaručiť súdržnosť rodiny. Gazdovia dávali k štedrovečernému stolu aj dožinkový veniec, aby si zabezpečili dobrú úrodu v nasledujúcom roku.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Vianočné sviatky majú na Slovensku rôzne mená

BRATISLAVA 23. decembra (SITA) – Pre 24. december máme na Slovensku niekoľko názvov. Oficiálne sa tento deň a večer pre bohato prestretý stôl a množstvo jedál nazýva Štedrý. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Slávenie sviatku večer pred jeho skutočným termínom prebrala cirkev zo židovskej tradície. Pre Židov sa totiž deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Hlavná vianočná omša je však 25. decembra predpoludním.

V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Používa ho aj ukrajinčina (Kračun), bulharčina (Kračon), maďarčina (Karácsony) aj rumunčina (Grăčiun). Jeho etymológia sa vysvetľuje dvojako - pochádza buď zo slovesa krátiť, čo súvisí s krátkosťou dní v čase zimného slnovratu, alebo z latinského creatio – narodenie.

V juhozápadnej polovici Slovenska sa ustálil názov Vianoce zo staronemeckého Winnahten. V severovýchodnej časti Slovenska sa na označenie Vianoc používa slovo Hody. V severnej časti Trenčianskej stolice a na Kysuciach sa im hovorilo jednoducho Sviatky.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Tajomstvo Vianoc súvisí s prvým hriechom

BRATISLAVA 23. decembra (SITA) – Na Štedrý deň slávia meniny Adam a Eva. Pamiatka prarodičov pripomína prvý hriech a jeho následky, ale aj nádej na spásu. V Biblii sa uvádza, že Boh stvoril človeka ako vrchol tvorstva na svoj obraz. Znamená to, že ako jediné stvorenie ho obdaril dušou a slobodnou vôľou. Keď videl, že Adam nemá medzi ostatnými živočíchmi partnera, stvoril mu Evu a rozkázal im množiť sa a podmaniť si Zem.

Prví ľudia boli dokonalí, bez náklonnosti k hriechu. Nemali zomrieť, ale plynulo prejsť do večnej blaženosti. Aby si však túto blaženosť zaslúžili a sami sa rozhodli pre Boha, dostali slobodnú vôľu a zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla. Diabol, čiže padlý anjel, ktorý za svoju vzburu voči Bohu už dostal večný trest, ľuďom závidel. Oklamal Evu a naviedol ju prestúpiť Boží zákaz a ona naviedla na hriech aj Adama. Ľudia stratili nevinnosť, čo Biblia vyjadruje slovami “zbadali, že sú nahí”.

Boh všetkých účastníkov hriechu potrestal. Preklial hada, žene predpovedal pôrodné bolesti a večnú nenaplnenú túžbu po mužovi, ktorý bude nad ňou vládnuť, a Adam ako zástupca ľudstva mal spoznať námahu, spojenú s dorábaním chleba. Hlavným trestom však bola strata spojenia s Bohom. Ale spravodlivý sudca zároveň prejavil svoje milosrdenstvo a prisľúbil ľudstvu vykupiteľa. Súvis medzi prvým hriechom a vykúpením z neho – čiže aj medzi udalosťou z raja a Vianocami - zdôrazňuje pomenovanie Ježiša Krista “posledným Adamom” a jeho matky Márie “druhou Evou”. Eva je matkou prirodzeného života ľudstva, Mária zas duchovného života vykúpených. Prvý Adam symbolizuje ľudskú slabosť a hriešnosť, Ježiš Kristus víťazstvo nad smrťou a spásu.

O živote Adama a Evy po vyhnaní z raja sa Biblia nezmieňuje. Spomína iba ich synov a dcéry, z ktorých menuje troch - Kaina, Ábela, ktorého Kain zabil, a Seta, náhradu za Ábela. Cirkev zachovala tradíciu o bohumilom živote Adama a Evy, na východe sa dokonca uctievajú ako svätí.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Narodenie Ježiša Krista – sviatky jeho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja
a lásky - Vianoce 24. - 25. decembra oslávia na celom svete dve miliardy
kresťanov. Presný dátum narodenia Pána asi pred 2000 rokmi známy nie je.
Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku
336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví
Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia
slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť
pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho
kalendára 7. januára.

Narodenie Pána - VIANOCE (25. december)
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším
cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok
a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými
„zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v
polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia
(prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25.
marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel
zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o 9 mesiacov (čo je čas
vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň
narodenia Pána práve 25. december. Ďalšou hypotézou je dejinno –
náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej
interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania tento pohanský
sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v
kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali
sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista – ako Slnka na základe
biblických citátov. Napr. Kristus ako Slnko spravodlivosti – Sol
iustitiae, Kristus – Svetlo sveta.
Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján
Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii
argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne
a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete
od Trácie po Cádiz.

Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše:
polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. V Ríme pápež
zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria
Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a
slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. (1740 - 1758)
pripisoval týmto trom svätým omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša
Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie
v Betleheme a duchovne v našich srdciach.

Ježiš sa narodil v Betleheme (heb. Dom chleba). Je to mesto asi 8 km južne
od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu
obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa
tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš. Slávnosť Narodenia Pána sa
slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich
dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána (do r. 1969 sa končilo 2.
februára). Do tohto obdobia zaraďujeme štyri významné sviatky kresťanského
kalendára: Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie,
slávnosť Zjavenia Pána a sviatok Krstu Pána.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

uz sme tu mali vselico... krestanske i pohanske zvyklosti... tak sa patri aj Vianoce na socialisticku strunu... smailik nebude ziaden... bo neviem, ci sa mam smiat a ci plakat...

Antonin Zapotocky - Vanocni prihovor detem


!

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Pohanské oslavy slnovratu dali Vianociam dátum

BRATISLAVA 25. decembra (SITA) - Presný deň Ježišovho narodenia Biblia neprezrádza a dátum slávenia Vianoc bol v cirkvi spočiatku nejednotný. Prvýkrát zaviedol tento sviatok biskup Telesfor v roku 138. Prvé záznamy o slávnosti Narodenia Krista 25. decembra však pochádzajú až z roku 336 z Ríma. Cirkevní otcovia zaviedli sviatok Narodenia Pána, pravého Boha a pravého človeka, zámerne. Mal podporovať učenie o božstve Ježiša Krista, ktoré spochybňoval rozšírený blud arianizmu, a zároveň mal tvoriť protiváhu pohanským oslavám slnovratu.

S kultom boha Slnka pravdepodobne súvisí aj dátum 25. decembra. Na tento deň totiž cisár Aurélius stanovil okolo rokov 270 - 275 v celej Rímskej ríši sviatok slnovratu na počesť sýrskeho boha Slnka. Aby kresťania odolávali príťažlivosti Saturnálií spojených s orgiami, zaviedla cirkev na ten istý deň slávnosť narodenia Spasiteľa, ktorého Biblia na niekoľkých miestach nazýva “Slnkom spravodlivosti” alebo “Svetlom sveta”.

Menej pravdepodobné vysvetlenie vianočného dátumu je založené na výpočtoch prvých kresťanov. Za medzníky považovali dni slnka, čiže slnovraty a rovnodennosti. Určili, že Ján Krstiteľ sa narodil počas letného slnovratu. A keďže Ježiš bol podľa Biblie o šesť mesiacov mladší, vyšiel im dátum zimného slnovratu - 25. december.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

27. december 2009 Sviatok Svätej rodiny

Tento sviatok sa od r. 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej
rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do
kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho
horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1567 - 1622), ktorý
predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako zemský obraz nebeskej
Najsvätejšej Trojice. K tejto myšlienke pridali ďalší rozmer jezuiti vo
Francúzsku, ktorí ju dávali ako vzor kresťanských rodín. Vo francúzskej
časti Kanady veľkým šíriteľom úcty k Svätej rodine bol quebecký biskup
Francois de Montmorency Laval (1623 - 1708). Medzi podporovateľov kultu
Svätej rodiny patrili aj pápeži Pius IX. (1846 - 1878) a Lev XIII. (1878 -
1903), ale až Benedikt XV. v r. 1921 nariadil slávenie tohto sviatku pre
celú Cirkev (pôvodne sa slávil na prvú nedeľu po Zjavení Pána).

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.