Vapno, Kalk, Lime

41 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa harp
Offline
Vapno, Kalk, Lime

História používania vápna Prvé dôkazy o používaní vápna ako stavebného materiálu siahajú až do obdobia 4000 prd n.l. a boli to Egypťania, ktorí použili vápenné omietky pri stavbe pyramíd. Nálezy z východného Turecka naznačujú, že začiatky používania vápna v maltách boli už pred 14 000 rokmi. Rozšírenie masového používania vápenných mált prakticky na priemyselnej úrovni však zaviedli až v Rímskej ríši. Vitruvius, rímsky architekt ponúka prvý známy „recept“ na namiešanie vápennej malty. Malty obsahujúce vápno a piesok potrebujú oxid vápenatý z ovzdušia aby vytvrdli – karbonizovali - a tak sa prakticky premenili späť na vápenec. Táto vlastnosť vápna robí vápno vlastne CO2 neutrálnym, lebo také množstvo technologického CO2, ktoré unikne pri výpale vápna sa opäť naviaže pri vytvrdnutí. Keďže čisto vápenné malty nemôžu karbonizovať pri kontakte s vodou, Rimania objavili zmes vápna piesku a sopečného pucolánu a tak vznikli prvé hydraulické malty, ktoré používali pri stavbe vodných nádrží, alebo aj známych prvých vodovodov tzv. akvaduktov. V 18. storočí nastal najvýznamnejší rozvoj pri používaní pucolánu v maltách, kedy došlo k objavu, že výpalom vápencov obsahujúcich íl vzniká hydraulický produkt. V roku 1756 vyrobil James Smeaton pravdepodobne prvý hydraulický vápenný produkt kalcináciou liasových ílovitých vápencov. James Parker si dal následne patentovať výrobok nazývaný Rímsky cement resp. prírodný cement v roku 1796. Malty vyrobené z Rímskeho cementu boli používané tam, kde sa vyžadovala vyššia pevnosť, alebo kde hrozil kontakt s vodou. Staviteľ Joseph Aspdin si dal v roku 1824 patentovať stavebný materiál pod názvom Portlandský cement, ktorý sa po vypálení zmesi mletého vápenca, ílu a iných minerálov pomlel na jemný prášok. Napriek tomu, že sa používanie Portlandského cementu rýchlo rozšírilo po celej Európe, v Spojených štátoch sa prakticky nepoužíval až do roku 1871. Spojením pevnosti cementu a dobrej spracovateľnosti vápna vznikli optimálne zmesi, ktoré spájajú vlastnosti oboch stavebných materiálov, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou dnešného moderného stavebníctva. Trvácnosť vápenných mált dokazuje aj Veľký čínsky múr, ktorý je toho 2000 ročným svedkom a dôvody používania tohto stavebného materiálu pretrvávajú dodnes. Environmentálny význam vápna však bol objavený až v nedávnej minulosti, kedy si široká verejnosť uvedomila potrebu cieľavedomej ochrany životného prostredia. Dá sa povedať, že vápno je materiál, ktorý pochádza z prírody, je veľmi prospešné pre zachovanie čistej prírody a vracia sa späť do prírody. V súčasnosti viac ako 20% produkcie páleného vápna je využívané na účely ochrany životného prostredia. Vápno je stavebný materiál, ktorý má z pohľadu princípov trvalo udržateľného rozvoja veľkú budúcnosť. * Vyrába sa zo surovín, ktorých je prakticky všade na našej planéte dostatok (obrovské zásoby vápencov), čiže suroviny sa do vápeniek dovážajú na minimálne vzdialenosti. * Výroba je prakticky bezodpadová. Do vápenky sa dovezie vápenec a vyvezie sa hotové vápno, resp. vápenný hydrát. Jediný „odpad“ je CO2, ktorý vzniká pri výrobe ako aj pri spaľovaní palív. Vápno má však tú vlastnosť, že pri tvrdnutí – karbonizácii, musí absorbovať CO2 z okolitého ovzdušia a tak CO2, ktoré bolo uvoľnené pri výpale je opäť viazané pri karbonizácii. * O vápne sa dá povedať, že z pohľadu ochrany životného prostredia je to prakticky všeliek. Jeho použitie v rôznych oblastiach vyplýva z nasledovných vlastností vápna: * Čistiace vlastnosti vápna o zásaditý charakter – slúži na neutralizáciu kyslého prostredia- úprava pH pôdy o tvorba vodou nerozpustných zlúčenín – tvorba nerozpustných zlúčenín s väčšinou chemických látok o hygroskopická vlastnosť – stabilizácia kalov absorbovaním vody z rôznych kalov o hygienické vlastnosti – likviduje baktéria, preto sa hodí na čistenie vôd o karbonizačná, resp. dekarbonizačná vlastnosť – vhodné na úpravu tvrdosti vody o viazanie síry – odírovanie spalín v tepelných elektrárniach pri vzniku energo – sadrovca, ktorý je použiteľný pri výrobe cementu Uzavretý cyklus kalcinácie (pálenie), hydratácie (hasenie)a opätovnej karbonizácie (vytvrdnutie) vápnaHistória používania vápna

Prvé dôkazy o používaní vápna ako stavebného materiálu siahajú až do obdobia 4000 prd n.l. a boli to Egypťania, ktorí použili vápenné omietky pri stavbe pyramíd. Nálezy z východného Turecka naznačujú, že začiatky používania vápna v maltách boli už pred 14 000 rokmi. Rozšírenie masového používania vápenných mált prakticky na priemyselnej úrovni však zaviedli až v Rímskej ríši. Vitruvius, rímsky architekt ponúka prvý známy „recept“ na namiešanie vápennej malty.

Malty obsahujúce vápno a piesok potrebujú oxid vápenatý z ovzdušia aby vytvrdli – karbonizovali - a tak sa prakticky premenili späť na vápenec. Táto vlastnosť vápna robí vápno vlastne CO2 neutrálnym, lebo také množstvo technologického CO2, ktoré unikne pri výpale vápna sa opäť naviaže pri vytvrdnutí.

Keďže čisto vápenné malty nemôžu karbonizovať pri kontakte s vodou, Rimania objavili zmes vápna piesku a sopečného pucolánu a tak vznikli prvé hydraulické malty, ktoré používali pri stavbe vodných nádrží, alebo aj známych prvých vodovodov tzv. akvaduktov.

V 18. storočí nastal najvýznamnejší rozvoj pri používaní pucolánu v maltách, kedy došlo k objavu, že výpalom vápencov obsahujúcich íl vzniká hydraulický produkt. V roku 1756 vyrobil James Smeaton pravdepodobne prvý hydraulický vápenný produkt kalcináciou liasových ílovitých vápencov. James Parker si dal následne patentovať výrobok nazývaný Rímsky cement resp. prírodný cement v roku 1796. Malty vyrobené z Rímskeho cementu boli používané tam, kde sa vyžadovala vyššia pevnosť, alebo kde hrozil kontakt s vodou.

Staviteľ Joseph Aspdin si dal v roku 1824 patentovať stavebný materiál pod názvom Portlandský cement, ktorý sa po vypálení zmesi mletého vápenca, ílu a iných minerálov pomlel na jemný prášok. Napriek tomu, že sa používanie Portlandského cementu rýchlo rozšírilo po celej Európe, v Spojených štátoch sa prakticky nepoužíval až do roku 1871.

Spojením pevnosti cementu a dobrej spracovateľnosti vápna vznikli optimálne zmesi, ktoré spájajú vlastnosti oboch stavebných materiálov, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou dnešného moderného stavebníctva.

Trvácnosť vápenných mált dokazuje aj Veľký čínsky múr, ktorý je toho 2000 ročným svedkom a dôvody používania tohto stavebného materiálu pretrvávajú dodnes.

Environmentálny význam vápna však bol objavený až v nedávnej minulosti, kedy si široká verejnosť uvedomila potrebu cieľavedomej ochrany životného prostredia. Dá sa povedať, že vápno je materiál, ktorý pochádza z prírody, je veľmi prospešné pre zachovanie čistej prírody a vracia sa späť do prírody. V súčasnosti viac ako 20% produkcie páleného vápna je využívané na účely ochrany životného prostredia.

Vápno je stavebný materiál, ktorý má z pohľadu princípov trvalo udržateľného rozvoja veľkú budúcnosť.

* Vyrába sa zo surovín, ktorých je prakticky všade na našej planéte dostatok (obrovské zásoby vápencov), čiže suroviny sa do vápeniek dovážajú na minimálne vzdialenosti.
* Výroba je prakticky bezodpadová. Do vápenky sa dovezie vápenec a vyvezie sa hotové vápno, resp. vápenný hydrát. Jediný „odpad“ je CO2, ktorý vzniká pri výrobe ako aj pri spaľovaní palív. Vápno má však tú vlastnosť, že pri tvrdnutí – karbonizácii, musí absorbovať CO2 z okolitého ovzdušia a tak CO2, ktoré bolo uvoľnené pri výpale je opäť viazané pri karbonizácii.
* O vápne sa dá povedať, že z pohľadu ochrany životného prostredia je to prakticky všeliek. Jeho použitie v rôznych oblastiach vyplýva z nasledovných vlastností vápna:
* Čistiace vlastnosti vápna

o zásaditý charakter – slúži na neutralizáciu kyslého prostredia- úprava pH pôdy
o tvorba vodou nerozpustných zlúčenín – tvorba nerozpustných zlúčenín s väčšinou chemických látok
o hygroskopická vlastnosť – stabilizácia kalov absorbovaním vody z rôznych kalov
o hygienické vlastnosti – likviduje baktéria, preto sa hodí na čistenie vôd
o karbonizačná, resp. dekarbonizačná vlastnosť – vhodné na úpravu tvrdosti vody
o viazanie síry – odírovanie spalín v tepelných elektrárniach pri vzniku energo – sadrovca, ktorý je použiteľný pri výrobe cementu


Uzavretý cyklus kalcinácie (pálenie), hydratácie (hasenie)a opätovnej karbonizácie (vytvrdnutie) vápna

__________________

Pracujem aj pre www.obnova.eu // www.cervotoc.sk // www.lanovefarby.sk

Fotografia v diskusiach - harp
Obrázok používateľa denny
Offline

odporucil mi aj firmu- v nemecku aj u nas to ponukaju pod znackou TUBAG,

 

dik

Obrázok používateľa denny
Offline

ahoj harp,

 

tak je to :TK -Trassove vapno HL5 (55% trassu + hydraulicke vapno) do omietky ide len vapno a piesok pomer 3-1,volal som znamemu do nemecka a ten mi to odporucil ze to funguje na 100%,

chcel som pouzit hasene vapno ale to vraj tvrdne vzduchom ale toto trasove ze nejak inak.-)

002.jpg 002.jpg
Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

denny napísal/a:

TK -Trassove vapno HL5 (55% trassu + hydraulicke vapno) do omietky ide len vapno a piesok pomer 3-1,volal som znamemu do nemecka a ten mi to odporucil ze to funguje na 100%,

chcel som pouzit hasene vapno ale to vraj tvrdne vzduchom ale toto trasove ze nejak inak.-)

Čo funguje na 100% ?

Daj radšej foto styku sokla s terénom.

Veci fungujú na 100% ak sú v súlade a rovnováhe. Osobne by som to neodporúčal, ak dáš foto a popis poviem prečo.

Obrázok používateľa harp
Offline

Zalezi od produktu. Napis aj komercny nazov.

Obrázok používateľa denny
Offline

ahojte,

 

jak nam to slniecko pekne hreje:-)radost robit:-)

no pokracujeme v omietkach,a mam na vas otazku,mate niekto skusenost s Trass vapnom chcel by som tym omietnut sokel,a nakolko nasa chalupka nie je izolovana a ten pieskovec je jak spongia nasiel som totok:-)

 

nasi predkovia aby to dobre drzalo tam nahadzali beton:-) a flaky boli az pod oknami,chcem to aj rozdelit sparou aby sa pripadne ta vlhkost netahala hore,

 

dik

danny

Obrázok používateľa Rado z MT
Offline

Nepochopil som túto Bacilovu aktivitu...Prečo nepripravíš hroble rovno na zemi na nejakom tienistejšom mieste? Bolo by to podľa mňa aj efektívnejšie, ako sa takto hrať s fúrikom, ktorý potom na druhý deň vymurujete za hodinku, možno aj menej...? Veľmi prácny spôsob ste si zvolili...

__________________

Blatnický hrad - malá perlička Veľkej Fatry v srdci Turca

 

 

Obrázok používateľa harp
Offline

Bacil pracuje s teoriou, ktoru sa snazi overovat v praxi. A to takou ze horuca malta nebola horuca iba pocas hasenia, ale aj pocas murovania. Uz par rokov to s nim prebrame. Chystam sa tuto teoriu overit komparativne s dlhodobym pozorovanim.

Obrázok používateľa fotograf
Offline

Načo sem písať o nejakej fiktívnej zodpovednosti...

Pozriem si na You Tube video o saltách s bicyklom na kaskadérskej dráhe - vezmem bike, rozbehnem to a spravím salto (resp. chcem spraviť salto). Výsledok je - zlomená chrbtica a doživotné ochrnutie. Pýtam sa: kto je zodpovedný? Snáď nie ten, čo také video zavesil na web?! V prvom rade som to ja a len ja. Hoci je pravda, že zlé príklady velice inšpirujú...

Sorry, nechajme to - je to fakt mimo témy.

 

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Tu vonkoncom nejde o môj názor a nemám chuť pokračovať ďalej. Nakoniec vadí to iba mne, takže čo.

Obrázok používateľa Bacil
Offline

Vĺčik  - je to Tvoj názor a neberiem Ti ho.

Ale nemyslím si, že je to oveľa nebezpečnejšie, ako nasypať 40kg vrece nehaseného vápna do suda s vodou - videl som, čo to robí...a pritom relatívne bežne sa takto hasí. Tu je vápno pod pieskom, takže reakcia je tlmenejšia - pravdaže opatrnosti nie je nazvyš a keď si niekto dá frajersky ochranné okuliare na čelo a hrabe sa vo fúriku ako s jojocukríkmi, tak holt, je to jeho blbosť.

S názvom teraz hýbať nemôžem - tak je napísaný projekt...potom - možno - len vymyslieť, ako to nazvať, keď nie tak...poradíš?

A vôbec - kedy už prídeš aj k nám ?- posedíme večer pri ohni, preberieme hoc aj túto tému v kľude, s dobrým vínkom a pečenou slaninou v ruke...

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Možno som to zle napísal, v podstate kašlem na to. čo si tu svojvoľne nazýva ako chce. Môže to vyskúšať niekto, kto o hasení vápna nemá ani šajn a vybuchne to. Kto si to zoberie na zodpovednosť Vy? Nestraším, poznám ľudí.

 

Obrázok používateľa fotograf
Offline

Aj alchymistov možno považovať za hazardérov, a pritom niektorí z nich priniesli pokrok v chémii. Tak čo...?

Sú to dospelí ľudia, a tým aj plne zodpovední za seba. Len aby náhodne nepoškodili niekoho iného v okolí.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Budem veľmi mierny. Ak je niečo horúce a je to dokonca malta nemusí to byť horúca malta.

http://www.youtube.com/watch?v=tgKOEvzOB-o

To čo ste videli určite nie je naše kultúrne dedičstvo a ani horúca malta. Jediné čo vidím, je hazardovanie so zdravím a ďalej ani radšej nepokračujem.

Prosím skús opraviť ten názov, ber to ako priateľskú radu.

Obrázok používateľa Bacil
Offline

Možno som to tu už niekde písal - ale opakovanie matka múdrosti...

Áno - na Čabradi experimentujeme s horúcou maltou - zatiaľ sme s ňou spokojní - tento rok sme upravili trochu zloženie a pomery. Ide hlavne o zníženie podielu preosiatej sutiny.

Robí sa s ňou dobre aj tam, kde treba "nalepiť" tenkú záplatu na múr, prípadne nad hlavou. Tiež sme s ňou skúsili urobiť interiérovú omietku. Čo to urobí po zime, môžem zreferovať.

Strach z nedostatku vody, či z nedobehnutia reakcie po zamurovaní nemáme - hrad je postavený z veľmi pórovitých sedimentov, a tak sa zrážková voda a prirodzené priesaky dostanú aj dovnútra múru, tak isto prestup plynov a hlavne CO2 je bezproblémový. Zároveň nám prirodzený smäd malty po vode pomáha vysušovať okolité murivo :-)

...ale treba brať v úvahu, že čo je dobré tu, nemusí robiť dobrotu inde - veľa záleží od zloženia kameňa a pod.

 

Nám táto cesta vyhovuje...

Obrázok používateľa fotograf
Offline

Bacil napísal/a:

...ale treba brať v úvahu, že čo je dobré tu, nemusí robiť dobrotu inde - veľa záleží od zloženia kameňa a pod.

 

Nám táto cesta vyhovuje...

 

Áno, súhlasím - asi tak nejako...

Obrázok používateľa peterg
Offline

Jeden z medialnych clankov, zaujimave citanie (nasiel som to v debate na stranke hradu Bystrica) - moj obdiv k hladaniu mudrosti starych majstrov!

http://bydleni.idnes.cz/kvalitni-omitka-0jo-/stavba.aspx?c=A120816_14314...

Obrázok používateľa fotograf
Offline

Myslim si, ze ked sa kedysi davnejsie podarilo "vyrobit" aspon slabo-hydraulicke vapno (a nasledne taku murovaciu maltu), tak to bolo skor nahodou. Ti sikovnejsi si vsak zrejme casom vsimli, ze ked nie je vapno prilis "ciste", tak je z neho (paradoxne) odolnejsia - trvanlivejsia malta.

 Exaktne to potvrdzujú aj fyzikalno-chemicke rozbory vapenneho spojiva zo starych tvrdych malt, ktore maju vysoky hydraulicky index aj napriek tomu, ze neobsahuju cementove mineraly. Takze trvanliva - odolna - velmi pevna malta sa da urobit aj z vapenneho spojiva, ale s patricne zvysenym hydraulickym indexom. Podrobnejsie sa tym zaoberala jedna diplomantka FAST VUT z Brna, ktorej diplomovku som si mal moznost precitat.

 Este bacha na jednu vec: ked je v spojive privela horcika (namiesto vapnika) - viac ako cca 10% molovej hmotnosti prislusnych oxidov - po vytvrdnuti malty je uhlicitan horecnaty (MgCO3) objemovo nestaly oproti uhlicitanu vapenatemu (CaCO3) a to sposobuje vnutorne pnutie v strukture materialu (na urovni krystalickych vazieb) a naslednu destrukciu krehkych mineralov - rozpad malty vplyvom sekundarnej reakcie s vodou (po zvyseni vlhkosti, po namoknuti muriva), ktorej pricinou je zvacsenie objemu krystalickych zlucenin horcika.

Obrázok používateľa fotograf
Offline

Tzv. "horúcu maltu" skúšajú používať aj pri obnove na hrade Čabraď. Neviem však, aké s ňou majú skúsenosti.

 

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

V tomto prípade by som to obmedzil iba na prívlastok tzv (takzvaná malta).
Článok nebol veľmi šťastne napísaný. Príliš sa vyzdvihovala „dovednost starých mistrú“ pri pálení vápna, ako keby dnešné bolo úplne na figu, čo samozrejme nie je pravda. Aj s dnešným vápnom sa dajú dosiahnuť slušné výsledky, je to však otázka skôr technológie ako materiálu.
Ospravedlňujem sa Paľovi a Harpovi, že som ich sem zatiahol, aj keď som presvedčený, že by s mojou vetou súhlasili. Vtedy (V Štiavnici) šlo viac - menej iba o ukážku starých technológií.
O výnimočnosti horúcej malty som hlboko presvedčený, my ju nepoužívame iba z toho dôvodu, že naša prítomnosť na hrade je limitovaná voľným časom. Napríklad jediná podmienka môjho kývnutia chlapcom bolo absolútne vylúčenie používania cementu. Koniec koncov aj na Gýmeši používali horúcu maltu.
Všimni si obrázok denná špára http://www.obnova.sk/diskusia/hrad-gymes-jelenec?page=23
Denná špára je zaužívaný názov, ukončená bola zahladenou maltou, Ktorú zvykli (nie vždy a nie všade i keď je to tá istá)) ako vidno na obrázku „posypať drvou, príp. pieskom).
Už na pohľad je dosť prachová, resp. obsahuje zeminu. Samozrejme nerobil som si žiadne ilúzie o čistote pôvodne používanej drvy, piesku, ale dosť ma to zaskočilo, keďže nie som zrovna vyznavač zahlineného plniva.
V tomto prípade, keďže predpokladám, že šlo o drvu normálne používanú do malty je zaujímavá aj otázka hydraulicity malty. Pretože z rozborov sa nedá určiť či použité vápno bolo slabo hydraulické, alebo pri hasení vápna (čistého) priamo s plnivom (horúca malta) nemohlo dôjsť k rôznym reakciám a takto k vzniku slabo hydraulickej malty, ktorá ako vieme je odolnejšia proti poveternostným vplyvom, aj proti premŕzaniu.
Zaujímal by ma Tvoj názor.
Určite nechcem nikoho a nič spochybňovať ani rýpať iba sa v rámci diskusie pýtam, lebo ma to veľmi zaujíma a ospravedlňujem sa za tykanie, ktoré by som obmedzil iba na túto diskusiu.
Ešte odpoveď vrchného technológa Calmitu, na moju otázku na čistotu vápna a teplotách pálenia.

Vapenec sa pali vo vsetkych peciach pri rovnakych teplotach v rozsahu 1000-1300°C bez rozdielu, ci vyslednym produktom bude vapno, alebo vapenny hydrat. Vysledne chemicke zlozenie vypaleneho vapna musi splnat normu v kazdom zavode, materialove listy najdete i na nasej www stranke.
Rozdiel je v aktivite (rychlost reakcie s vodou), co urcuje krystalicka struktura vypaleneho vapna. Tieto “rychlosti“ su dolezite pre priemyselnych zakaznikov, nakolko dnes je potreba rychlych, aktivnych vapien. Vapna s pomalou aktivitou sa vyrabaju vylucne len pre porobetonarsky priemysel. Firma Calmit je vyrobcom oboch typov.
Pre ilustraciu: aktivita sa urcuje casom, v ktorom vapenna zmes s vodou dosiahne teplotu 60°C. Pomale (tvrde) vapno t60= 7-12min, rychle (makke) vapno: t60=1-2min

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Vďaka Antik za článok. Síce samotný nie je bohviečo, ale tá informácia je pre mňa veľmi zaujímavá. Nechcem paušalizovať (to sa ani nedá), ale osobne vidím rozdiel medzi "dakedy" a "teraz" dĺžkou pálenia a teplotou. Predtým pálili dlhšie pri nižších teplotách cca 900-1050 stupňoch, dnes kratšie pri cca 1000 - 1300 stupňoch. Samozrejme rozdielov je viac.

Paľo a Harp by Ti ešte napísali, že samotné dobre vypálené a zahasené vápno ešte kvalitu a dlhovekosť napríklad omietok nezaručí. Chce to ešte čosi viac.

Chcel by som ešte pripomenúť, že vápno sa pálilo aj v Štiavnici a zároveň tam bol tuším workshop o výrobe a použití horúcej malty a ešte raz zatuším, že prsty v tom mali aj vyššie spomínaní. (To som si raz šplhol).

Obrázok používateľa antiK
Offline

Nemám rád tvrdenie, že naši českí susedia boli vždy o krok pred nami, ale z nasledujúceho článku mám pocit, že v hľadaní pôvodných materiálov a technológií to asi platí.

Nielen o výrobe kvalitného vápna sa dočítate TU

__________________

http://hradbysamoty.org/

Obrázok používateľa harp
Offline

Presne tak vlcik. Kontinuita bola vyrazne prerusena. Preto musime tu na obnova.sk natahovat pretrhnute slachy aby koncatiny zas fungovali. Divne prirovnanie takto pred obedo, viem.

 

Ked sa bavime o haseni vapna. Pri mojich pubertalnych brigadach som vidle aj vapno hasene v montaznej jame, pri haseni miesane lyzicou bagra.

Obrázok používateľa harp
Offline

Misa posli foto. Pohutame.

Obrázok používateľa harp
Offline

Vlcik tiez som zastanca toho aby sa vapno samoregulovalo so zeminov. Chcem len povedat, ze pokial vapno nedostatocne nezavodnis v hasnici treba prve dni doliat vodu. Alebo privolat dazd. Potom by malo fungovat samo neobmedzene dlho. 60cm sa mi zda byt zbytocny luxus. 40cm moze byt.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Ja viem, nakoniec si to tu už spomínal, iba mi nie je úplne jasné, či to má byť "zimovisko", alebo iba " letovisko".

Polievať samozrejme áno, svojim mongolským spôsobom som vodu privolával aj ja. Dohodnime sa na 50smiley

Keď pominie slnečná intenzita a prídu monzúny nevnímam to až tak tragicky.

Chcel som iba povedať, že treba najskôr porozmýšľať ako to čo najlepšie spraviť, ako potom hasiť (nie vápno).

Určitý faktor tu zohráva neskúsenosť, v každom prípade vždy držím palce.

Obrázok používateľa misa
Offline

díky

 

tak aj robíme, dolievame vodu

 

jama nebola až taká hlboká, ale Yves ju obložil starými železnými bočňami a po prvých 40 cm zeme je tam hlina, tá saje a roboli sme to v daždivom období, keď tu bez prestávky pršalo 3 mesiace, ale myslím, že to podložie je savé

 

uvidíme, čo a ako...

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

My sme doma mali vykopanú jamu na vápno, čo si pamätám vrch vápna bol minimálne 60cm pod úrovňou terénu, nad ním dosky, vrstva piesku, zem a bola umiestnená tak, že bola väčšinu dňa v tieni, čiže zbytočne nevysychala.

Zahasilo sa vápno v prebytku vody, vápené mlieko putovalo do jamy, kde si s vlhkou zemou vymieňali skúsenosti, medziiným aj vlhkosť. Nepolievalo sa nikdy.

Dávať vápno do suchej zeme, no neviem. Polievať? Áno. Dokedy? A čo potom?

Obrázok používateľa harp
Offline

Vodu treba kazdopadne prve mesiace dolievat. Proces hydratacie sa ulozenim do jamy neskoncil.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Tvoja vlastná skúsenosť - áno aj tak sa dá, ale dá sa aj lepšie.

Otázka je aká hlboká bola jama, s objemom vody nerozumiem ak pri hasení skôr nič, ak pri uložení, vápno hasené v nedostatku vody saje vlhkosť (teda ak má akú).

Obrázok používateľa misa
Offline

z mojej vlastnej skúsenosti - vápenná omietka praská, ak je veľmi teplo a veľmi rýchlo schne, potom ju treba špongiou a vodou chodievať pretierať, hlavne tam, kde sa objavujú trhliny a nakoniec je stena rovná - bez prasklín

 

iba otázka, chalani znova hasili vápno a dali sme to teraz do jamy, lenže nejak nám tá zem strašne saje z toho vlhkosť a zasypali sme to i pieskom, či je to normálne, že sa to začína vysúšať, začína to na povrchu pripomínať prach...  a čo sa stane ak chalani nedodržali objem vody, ale dali menej, ako sa odporúča, lebo sa im nechcelo plné vedrá viackrát nanášať...

 

 

Voľby prehliadania komentárov

.

Vápno

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.