Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja.

46 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Zhodou okolností som sa vlani potuloval po krove Sesslerovej sladovne, zostalo mi pár nepodstatných foto. Prvá, mne neznámy erb, či znak, je tam napísané Civitatis Tyrnaviensis, (mesto Trnava), 1783 - rok založenia (sladovne).


Z takýchto tehál je to postavené napr. MITTACSEK P, DOMOTOR, to je asi z maď. Dömötör=Demeter, ďalej tehla s hlavou, vyskytujúca sa aj v tom erbe, sú na nej písmená W, K, R, viac neviem, ale Ján Čáni by to vedel, keď ho Sme furt cituje. Nám možno bude stačiť aj Porsena.

Pohľad z krovu na výrobnú časť

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Ale veď ten znak sa v Trnave vyskytuje všelikde, napr. na budove radnice a na mestskej veže. Je to znak mesta, na tom kolopise je ešte ďalšie slovo tuším. Sigilum, pečať, znak.
Mestský pivovar postavilo mesto v roku 1783 a potom ho prenajímalo, potom ho v pole 19. storočia kúpil Jozef Sessler a začal v ňom vyrábať slad na predaj, neskôr celkom prestal variť pivo, orientoval sa len na slad a už bývalý pivovar prestaval a rozšíril. Inak niektoré indície poukazujú na to, že ani mesto ho nepostavilo ako novostavbu, ale prestavbou niečoho staršieho.
Tie tehly sú takzvané Reidnerky. nie je celkom isté, kedy začal tehliarsky veľkopodnikateľ vyrábať tehly aj v Trnave (okrem Pezinka, Bratislavy a pár tehelní na Záhorí), ale tie razené tehly so znakom Trnavy sú tak z poslednej štvrtiny 19. storočia.
Zaujímavá je tá z vystupujúcimi písmenami a 4-cípym kolesom, je o niečo staršia, ukazuje na ručnú výrobu. Niektorí hovoria že tehly Reidner sa v TT vyskytujú od konca 18. storočia, ale ono to z datovaním tehál nie je tak jednoduché a jednoznačné.
Tehly s nápismi a písmenami sa trochu dajú dešifrovať tu:
http://www.laterarius.eu/register.htm
A inak ako sa dá dostať na strechu sesslerky? Aj ja by som rád :) (Keď si nájdem čas.)

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

Na margo vyssie spominanej zastavby na Kollarovej ul.

V nie tak davnom aprilovom cisle trnavskych Noviniek z radnice bola uverejnena takato fotografia :

s popisom
Trnava 1892. Pohľad na mesto „od železnice“ zhotovil trnavský fotograf Edmund Violand v roku 1892. Obraz bol uverejnený vo výročnej správe Arcibiskupského gymnázia v Trnave na rok 1893.

Tu je vidiet rovnaky plot , komin, stavby ako na vyssie popisovanom pohlade z Treumannovej sladovne.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Bellušov vodojem výnimočne sprístupnili pre verejnosť

TRNAVA 17. septembra (SITA) - Výnimočnú príležitosť vstúpiť do vodárenskej veže s vodojemom majú len dnes a v sobotu Trnavčania. Odborníkmi doma i vo svete oceňované dielo architekta Emila Belluša je inak pre verejnosť neprístupné.

Záujemcovia o výhľad z jednej z dominánt mesta musia zvládnuť po terasu dvesto schodov, vyššie ich už vodári nepustia. Vodojem, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, je aj po desiatkach rokov funkčný. "Je zásobárňou kvalitnej pitnej vody pre mesto Trnava, ale aj pre okolité obce. Poprepájaný je so všetkými významnými vodnými zdrojmi v regióne,“ informoval prvých návštevníkov Miroslav Horváth z Trnavskej vodárenskej spoločnosti, ktorá má Bellušov vodojem aj v logu. Vodári len nedávno stavbu natreli na bielo – modro, v súčasnosti pripravujú jej nočné nasvietenie.

Impozantná vodárenská veža je vysoká 50 metrov, postavená bola v rokoch 1942 – 1946. "Samotná nádrž na vodu má obsah 1200 metrov kubických, jej vnútorný priemer je 14 metrov, výška vodnej hladiny dosahuje 8 metrov,“ doplnil Horváth. V minulosti bol vodojem najvyššou stavbou v meste, dnes to už neplatí. Ľudia, ktorí sa do veže dostali medzi prvými, si sprístupnenie nevedeli vynachváliť a hovorili o úžasnom zážitku.

Nosnú časť vodojemu tvorí šesť nosných stĺpov zviazaných betónovými skružami. Na vrchu je posadená samotná nádrž na vodu. Vedie k nej pomerne veľkorysé schodisko, vďaka ktorému sa do výšok po tieto dva dni môže dostať aj verejnosť.

Architekt Belluš je autorom mnohých stavebných diel na Slovensku, vodojem v Trnave je v jeho životopisoch zaraďovaný popri piešťanskom Kolonádovom moste či budove Generálnej prokuratúry v Bratislave na popredné miesto.

__________________

Kto celým srdcom miluje svoj národ (seba), nemá ani zrnko nenávisti k iným národom (ľuďom).

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Technické skvosty prehliadame. V Trnave ich je dosť

Máloktorý Trnavčan vie, kde sa nachádza automatický mlyn od Emila Belluša či bývalé Treumanove sladovne. Ide pritom o významné technické stavby, aké sa vo svete tešia čoraz väčšiemu záujmu. Na význam a hodnoty týchto prehliadaných pamiatok sa zameria septembrový popularizačný seminár v Trnave. Pri tej príležitosti bude pre verejnosť otvorený Vodojem a Sesslerova sladovňa.

Čítajte viac: http://trnava.sme.sk/c/5527703/technicke-skvosty-prehliadame-v-trnave-ic...

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Vĺčko, ďakujem veľmi pekne za "prilepenie" odkazu :), predbehol si ma o vyše pol dňa.

ad ANTIK:
Nemám poňatie, kde zmizli diesel-agregáty, o objekt sa zaujímam pomerne krátko a pomerne krátko je vyhlásený aj za kultúrnu pamiatku. VTedy, keď sa vyhlasoval, tam už toto zariadenie nebolo. V každom prípade by som s potešením privítal akékoľvek informácie o pôvodnom technickom zariadení.

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Tak ešte niečo pre ďalšiu inšpiráciu:

Budova bývalej dieselovej elektrárne v Hlohovci, založené v roku 1908.


Čelná stena tehliarkej pece v Prietrži, postavenej v roku 1920


Veľkostatok a hospodársky komplex baróna Schey Štrkovec pri Šoporni, rozpadávajúci sa liehovar.


Znova Štrkovec, vnútro pôvodnej ľadovne.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Toho veľkostatku, teda tej budovy mi vždy bolo ľúto, chodím okolo aspoň 2x do roka.
Ale mám otázku Porsena, čo je to za továrničku, či čo, pred Dobrou Vodou vľavo?

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

A ešte keby si niečo vedel o kartúnke v Šaštíne.

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

Naďabil som na takýto jedinečný záber - pohľad trnavský Cukrovar "z vtáčej perspektívy" - ešte pred úpravou/prestavbou v 20.rokoch 20.stor., z r. 1904.

A samozrejme, mimo komplex samotný, je veľmi dobre vidieť aj stav vtedajšej urbanizácie okolia....

výrez Cukrovaru

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

Zhodou okolností som sa vlani potuloval po krove Sesslerovej sladovne, zostalo mi pár nepodstatných foto. Prvá, mne neznámy erb, či znak, je tam napísané Civitatis Tyrnaviensis, (mesto Trnava), 1783 - rok založenia (sladovne).
...
Z takýchto tehál je to postavené napr. MITTACSEK P, DOMOTOR, to je asi z maď. Dömötör=Demeter, ďalej tehla s hlavou, vyskytujúca sa aj v tom erbe, sú na nej písmená W, K, R, viac neviem, ....
Ak mozem, skusim prispiet svojou troskou....:
- tehly : Odporucam prispevok J. Urminskeho v Novinkach z radnice, rocnik XVII (aug/sept 2006), str 10 : "V 18. storočí sa začínajú objavovať značky Reidnerovej tehelne v Trnave s vývojovou postupnosťou štvorspicové koleso a vystúpený nápis REIDNER, mestský znak Trnavy s hlavou Krista v osemspicovom kolese a písmenom R (začiatok 19. stor.) a vhĺbený nápis REIDNER (druhá pol. 19. stor.).
Popri týchto tehlách sa stretávame aj s tehliarskymi značkami trnavskej tehelne Juraja Paxyho – tehla s vystúpeným nápisom G.PAXY 1743 a tehla s vystúpeným nápisom PAXI 1746.
V 19. storočí v Trnave už fungovali štyri tehelne. Poznáme z nich značky M P 1889 – tehelňa Pavla Mitáčeka, ktorá pôsobila v druhej polovici 19. storočia až do roku 1905. Z mladších variantov sú tehly s nápisom MITTACSEK P. a číslom výrobnej série. Z druhej polovice 19. a prvej tretiny 20. stor. pochádzajú tehly z Demeterovej tehelne, ktorá produkovala tehlu na Hlbokej ceste. Používala vhĺbenú značku DOMOTOR alebo značku DOMOTOR N SZOMBAT."

A nalinkujem aj (nie vlastne, kedze ide o velmi podobne zabery, vyuzijem existujuce moznosti media) fotografie z Vodojemu, ktory bol spristupneny pocas vyssie uvedenej akcie. (Stalo to za to...)
Vid clanok s fotografiami a videom : http://www.trnava-live.sk/2010/09/20/vodarensku-vezu-po-prvy-raz-v-histo...

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Prepáč mi Vĺčko, že takto oneskorene, ale lepšie neskôr ako vôbec. :)
Je to bývalá Pálffyovská chemická továreň, ktorá bola pobočkou ich hlavného podniku na Majdáne pri Smoleniciach, tzv. chemiky.
voľačo tu:
http://www.zskosariska.edu.sk/zeleznica/historia5.html
aj tu:
http://www.zskosariska.edu.sk/zeleznica/dobove4.html
a tu:
http://kotp.railnet.sk/?p=1121

NO a čo sa týka Kartúnky v Šaštíne? Nuž to by bolo na dlho, neviem čo o nej vieš a čo by ťa najviac zaujímalo.
Samotný podnik - manufaktúru založil František Jozef Lotrinský v roku 1736, predpokladám, že samostatný areál jej budov (z ktorého zostala dne tá jedna trojkrídlová budova, zapíaná ako NKP) vznikol niekedy po tomto dátume, najpravdepodobnejšie sa mi zdá po roku 1739, keď Holíčsko-Šaštínske panstvo prešlo úplne do jeho rúk od Czoborovcov.
Nepamätám si z hlavy ostatné dátumy, tak len zhruba. Manufaktúra fungovala do prvej polovive 19 storočia, neskôr okolo polky tohto stor. bola prebudovaná na cukrovar. Ten fungoval do 90-tych rokov 19. stor. a väčšina jeho areálu bola postupne asanovaná. Zachovalá časť potom slúžila ako škola, za socializmu ako vojenský sklad a depozit vojenského archívu a na posledy archívu MV SR. V súčasnosti je v dlhodobom prenájme a investor tento objekt chce adaptovať na domov sociálnej starostlivosti.

Nuž ak ničo viac, treba sa pýtať.

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Mimochodom som zabudol, že pri tej fabrike na Dobrej Vode je pekný jednooblúkový kamenný most asi z druhej polky 19. stor., po ktorom prechádza hlavná cesta.

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

Pridam este nieco z archivu - Dva pohlady (nielen) na Cukrovar z byvalej Kamennej cesty, dnes scasti premenovanej na ul. Terezie Vansovej.

Vlavo vidiet stale "stojaci" cintorin, Cukrovar a jeho komin/-y v strede zaberov a napravo byvala Sladovna Diamant, vedla ktorej bola zapalkaren....a kde dnes stoji (uz iba) panelakova zastavba. (iba) Hlavny objekt Cukrovaru sice este stoji, ale kto vie, ako to dopadne....

a pre porovnanie dnesna situacia

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Porsena napísal/a:
Pekne pekne, ZSE má v pláne tam urobiť múzeum, edukačné centrum a kaviareň. Dúfajme, že sa im to podarí.

Podarilo.

http://style.hnonline.sk/byvanie-807/studenti-zachranili-historiu-v-pies...

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.