Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja.

Image resize threshold of 10 remote images has been reached. Please use fewer remote images.
46 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa Porsena
Offline
Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja.

Dňa 16. septembra 2010 (štvrtok) organizuje Mesto Trnava v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Trnava popularizačný seminár pre verejnosť "Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja", ktorý sa uskutoční v rámci podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2010, . Seminár sa bude konať v zasadačke Mestského úradu na Hlavnej ulici v starej radnici, začne o 13:00 s predpokladaným ukončením o 18:00. Predbežný program zahŕňa 6 prednášok v nasledovnom znení (prednášajúci v zátvorkách): Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, náčrt problematiky (Ján Čáni) Mlyny a mlynárstvo na Juhozápadnom SLovensku (Izabela Danterová) Cukrovar v Sládkovičove a hospodársky komplex baróna K. Kuffnera (Eva Sudová) Cukrovary v Trnavskom kraji (Róbert Sekula) Ponvagli - úzkorozchodná poľná železnička (Loránt Talamon) Tehelne a tehliarstvo v Trnave a v Trnavskom kraji (Ján Čáni) Hlavným cieľom seminára je oboznámiť čo najširšiu verejnosť s problematikou technických pamiatok a industriálnej architektúry. Poukázať na ich význam a hodnoty, zdôrazniť, že kultúrne a historické hodnoty sa neraz skrývajú v objektoch, ktoré pozornosť verejnosti neraz opomína. Nejedná sa o vedecký seminár pre úzky okruh odbornej verejnosti, účelom je zaujať , popularizovať, propagovať. Pevne veríme, že sa nám to podarí. Všetkých čo najsrdečnejšie pozývame.Dňa 16. septembra 2010 (štvrtok) organizuje Mesto Trnava v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Trnava popularizačný seminár pre verejnosť "Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja", ktorý sa uskutoční v rámci podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2010, . Seminár sa bude konať v zasadačke Mestského úradu na Hlavnej ulici v starej radnici, začne o 13:00 s predpokladaným ukončením o 18:00. Predbežný program zahŕňa 6 prednášok v nasledovnom znení (prednášajúci v zátvorkách):
Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, náčrt problematiky (Ján Čáni)
Mlyny a mlynárstvo na Juhozápadnom SLovensku (Izabela Danterová)
Cukrovar v Sládkovičove a hospodársky komplex baróna K. Kuffnera (Eva Sudová)
Cukrovary v Trnavskom kraji (Róbert Sekula)
Ponvagli - úzkorozchodná poľná železnička (Loránt Talamon)
Tehelne a tehliarstvo v Trnave a v Trnavskom kraji (Ján Čáni)
Hlavným cieľom seminára je oboznámiť čo najširšiu verejnosť s problematikou technických pamiatok a industriálnej architektúry. Poukázať na ich význam a hodnoty, zdôrazniť, že kultúrne a historické hodnoty sa neraz skrývajú v objektoch, ktoré pozornosť verejnosti neraz opomína.
Nejedná sa o vedecký seminár pre úzky okruh odbornej verejnosti, účelom je zaujať , popularizovať, propagovať. Pevne veríme, že sa nám to podarí.
Všetkých čo najsrdečnejšie pozývame.

Technické pamiatky Trnavy a Trnavského kraja.
Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

A trochu po funuse krstom, ale knohou stále aktuálne - odporúčam knihu Tomáša Haviara Úzkorozchodné železnice v službách trnavského cukrovaru 1917 – 1962

cover : http://sites.google.com/site/haviareu/_/rsrc/1333458021772/uvod/obalka%2...

 

Viac napr. aj na http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/4406-Planuju-vydat-knihu-o-malej-c...

alebo http://www.trnava.sk/new/aktuality_read.php?readmore=3576 alebo http://www.trnavskyhlas.sk/c/6422-trnavsky-cukrovar-a-jeho-zeleznicka-vs....

obalka vlak.jpg obalka vlak.jpg
Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

V rámci Vedeckej konferencie s názvom Trnava v rokoch 1939 – 1989 (25. – 26. apríla 2012, Aula Pázmáneum Trnavskej univerzity.) bude vo Štvrtok 26. apríla 2012 o 11:20 hod. na programe príspevok

"Miroslav Sabol

(Historický ústav SAV Bratislava):

PRIEMYSELNÝ ROZVOJ TRNAVY PO ROKU 1945".

 

Viac o akcii na http://www.trnava.sk/new/aktuality_read.php?readmore=3581

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Addig elég, nagyon szépen köszönöm Porszena bácsi. hidat ismerem.

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Tessék parancsolni Farkas-ütő úrember.

Obrázok používateľa Porsena
Offline

VlaDyka, skvelé, skvelé :). Perfektná fotka. Nemáš náhodou niečo z tehelní?

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

prikladam jeden starsi pohlad na mesto - z juhu... predpokladam lokalitu cca od Treumannovej sladovne. Predpokladam, ze komin vpravo je spominana tehelna na Sladovnickej.

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

VlaDyka, skvelé, skvelé :). Perfektná fotka. Nemáš náhodou niečo z tehelní?
Bohuzial....mimo znamych fotiek, uz prezentovanych v knihach, nie. Dokonca ani len tu "najmadsiu" Jurkovicovu :( Osobne mam velky problem najst fotografie zastavby vobeb, z tejto zapadnej casti mesta "za hradbami" pred zburanim a zaciatkom panelovej vystavby. (Vlastne mimo zaberov Cukrovaru a mozno tak Hospodarskej ulice takmer vobec predmestia neviem najst....)

Prikladam teda aspon zaber z knihy J.Šelestiaka : Premeny Trnavy vo fotografii - pohlad zo 60. rokov z Bucianskej ul. na Diamantovu tehelnu na Tehelnej ceste.

A pre lepsiu informaciu, vyrez z mapy mesta z r. 1922 nalavo a z r. 1938 napravo - z tejto spominanej casti mesta, kde su (aj) vsetky 4 tehelne zakreslene....

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

Treumannova sladovna okolo r. 1920 - pohlad z najvyssej budovy tovarne.
Budova vpravo - prizemny dom s manzardovou strechou je vila tovarnika. Po r. 1948 tam bola materska skola, neskor ju prestavali na budovy banky (TB). Ta sa odtial medzicasom tiez odstahovala a budova je dnes prazdna. Ta vysoka budova dnes tvori ukoncenie bloku sladovnickych budov a ta nizsia budova v pravom dolnom rohu je dnes prestavana a nadstavana pre potreby hotela Prestige.

Dnes to z pohladu zo Sladovnickej ul. vyzera takto - vpravo spominana v. vila.


Sladovňu vybudovali v 2.pol 19.stor. v časti pôvodnej jezuitskej, neskôr univerzitnej záhrady nazývanej Stella (Hviezda - podľa hviezdicového tvaru cestičiek v tejto záhrade - viď. napr. mapa mesta z r.1727).
V r. 1810 v tejto záhrade dala rodina Valcovcov najrozsiahlejší pivničný komplex v okolí, ktorý dodnes využíva táto sladovňa.

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

Mozno predsa... i ked tazsie citatelny zaber na Diamantovu tehelnu (ci ako vtedy vraveli - tehliaren) :

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Trochu inšpirácie a malý podnet na vzbudenie zvedavosti:

Cukrovar v Seredi, založený v roku 1907, jeden z dvoch funkčných na SLovensku.


Pec tehelne v Rakoviciach, vznik cca v 30. rokoch 20. storočia.


Parný mlyn Trnave, založený v roku 1918, na prelome storočí adaptovaný na kancelárie.


Trochu irónie: pamätná tabuľa pripomínajúca založenie mlyna, v súčasnosti z polovice zaliata do mladšieho betónového schodiska...

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Plagát podujatia:

Neopomeňte možnosť prehliadky vodárenskej veže, ktorú projektoval Emil Belluš, ako aj starého mestského pivovaru, prestavaného na sladovňu, tzv. Seslerku.

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Tak aj ja prispejem pár drobnosťami
dva obrázky Demeterovej tehelne, stála severne od zimného štadióna

a mimochodom Jurkovičova tehelňa nie je najmladšia z nich. Pôvodne ju vlastnil Pavol Mitaček a v roku 1913 ju kúpil Dušan Jurkovič. Na katastrálke Trnavy z 90-tych rokov 19. storočia je zaznačená ako jedna z dvoch priemyselných tehelní.
Okrem toho je tam ešte aj pôvodná mestská ručná tehelňa oproti bývalej Treumanovej sladovne na Sladovníckej.

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Znova chválim chválim :).
Upozorním na jednu zaujímavosť. Na tej starej čiernobielej pohľadnici je na ľavej strane v pozadí nejaká malá fabrička - pozdĺžna budova s komínom pre fasádou. Veľmi by ma zaujímalo, čo to pôvodne bolo. Budova stojí dodnes, je to na Kollárovej, hneď vedľa Irish pubu, aj v tejto budove je dajaká reštika, či jedáleň a dole je pohostinstvo Velvet. Vyzerá to tak, že tá skladištná budova, v ktorej je dnes Irish Pub, slúžila pôvodne tiež potrebám tejto "fabričky".

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Dieselová elektráreň z roku 1906 v Piešťanoch.
Režné murivo sa mi páči, potom sa len stačí pohrať s tehlou a vytvoriť rôzne plastické vzory, tzv. zuborezy a krása je na svete.




Obrázok používateľa Porsena
Offline

Pekne pekne, ZSE má v pláne tam urobiť múzeum, edukačné centrum a kaviareň. Dúfajme, že sa im to podarí.

Obrázok používateľa palo
Offline

Fotografia tehelne v Rakoviciach mi pripomenula takú podobnú, čo som vídal v detstve pri cestách autom pravdepodobne niekde okolo Žarnovice - Novej Bane (?). Asi už dávno zmizla, alebo ja chodím nejakou inou cestou :roll:

Obrázok používateľa antiK
Offline

K Piešťanskej elektrárni mám jednu otázku. Čo sa stalo s pôvodným strojovým vybavením elektrárne? Ako dieťa ma fascinovala vôňa oleja, keď som nakukoval rozbitými okienkami do interiéru v ktorom sa nachádzali stroje, ktorým som vôbec nerozumel :smt017

Počíta sa s ich využitím v rámci múzea, alebo zmizli niekde v nenávratne?

__________________

http://hradbysamoty.org/

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Technické pamiatky sú prehliadané aj na Záhorí

Pamiatkové hodnoty Záhoria nestoja len na hradoch a kostoloch. Čoraz viac cenené začínajú byť aj technické objekty, ktoré okrem významných architektonických hodnôt vypovedajú aj o hospodárskych pomeroch, či výrobných technológiách danej doby. Iné sú zas výnimočné z hľadiska svojej konštrukcie - ako mosty či cesty.

Čítajte viac: http://zahorie.sme.sk/c/5542088/technicke-pamiatky-su-prehliadane-aj-na-...
http://zahorie.sme.sk/c/5542088/technicke-pamiatky-su-prehliadane-aj-na-...

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

Znova chválim chválim :).
Upozorním na jednu zaujímavosť. Na tej starej čiernobielej pohľadnici je na ľavej strane v pozadí nejaká malá fabrička - pozdĺžna budova s komínom pre fasádou. Veľmi by ma zaujímalo, čo to pôvodne bolo. Budova stojí dodnes, je to na Kollárovej, hneď vedľa Irish pubu, aj v tejto budove je dajaká reštika, či jedáleň a dole je pohostinstvo Velvet. Vyzerá to tak, že tá skladištná budova, v ktorej je dnes Irish Pub, slúžila pôvodne tiež potrebám tejto "fabričky".

Co som iba pocul, tak tam byval za sociku masokombinat (?, alebo nejaky masopriemyselny podnik) a pred tym, v zaciatkoch republiky sklad jacmena. Ale este sa posturam v archive.... :D

aktualny pohlad z Kollarovej ul. :

a zozadu - z ul Bozeny Slancikovej-Timravy/L. Podjavorinskej.

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

Este jeden objekt ma napadol....
Primarne ide o hat pre regulaciu rie(c)ky Trnavka, pre potreby Cukrovaru a mal aj sekundarne vyuzitie - vyssi stav vody umoznoval vyuzivat tok ako, no dnes by sme to nazvali prirodne kupalisko (a potm dalsie, zvane "Kildajch",...atd.).

Takto to vyzeralo pred rokom

a dnes ....:

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

predpokladám, za na tomto zábere JV časti mesta, z r. 1931 vidieť komín posledne spomínanej tehelne na Sladovníckej.... (?). Myslim si, ze na Demeterovu to je uz privelmi vpravo od Muzea...

a detail

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Doplnenie programu:
Medzi prednášajúcich organizátori zaraďujú aj pani Mgr. Hildegardu Pokreis zo štátneho archívu v Šali, ktorá prednesie príspevok o Liehovaroch v Galantskom a Dunajskostredskom okrese.
Všetci sú vítaní.

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

trochu off-topic : na predošlej mape z 90.rokov 19.stor. je maď. nápis "Korcsolyató" - ak sa nemýlim "korčulovací potok" ? (na mieste pri dnešnej križovatke Hlboká-Špačinská/Rybníkova-Bučianska).
Pokiaľ viem, tadiaľto nikdy netiekla nijaká voda, či potok a tobôž nie na korčuľovanie.... Ale nemá niekto o tomto nejakú zmienku ? Prípadne foto tejto oblasti PRED povojnovým zbúraním a vybudovaním sídliska ČSZM ?
vďaka

Obrázok používateľa antiK
Offline

K Piešťanskej elektrárni mám jednu otázku. Čo sa stalo s pôvodným strojovým vybavením elektrárne? Ako dieťa ma fascinovala vôňa oleja, keď som nakukoval rozbitými okienkami do interiéru v ktorom sa nachádzali stroje, ktorým som vôbec nerozumel :smt017

Počíta sa s ich využitím v rámci múzea, alebo zmizli niekde v nenávratne?

Na moju otázku, som našiel odpoveď v Piešťanskom týždenníku :wink:

Obrázok používateľa Porsena
Offline

predpokladám, za na tomto zábere JV časti mesta, z r. 1931 vidieť komín posledne spomínanej tehelne na Sladovníckej.... (?). Myslim si, ze na Demeterovu to je uz privelmi vpravo od Muzea...

Ten komín patril tehelni Schenk a Roth, ktorá vznikla v roku 1906. Staršia "tehliareň", označená ako téglavető bola od nej ešte južnejšie.
Tehelňu Schenk a Rothy arizoval za slovenského štátu Dr. Ivan Kováč a jemu bola po druhej svetovej vojne znárodnená.

A čo sa týka toho korcsolyató:
Po maďarsky je to doslova rybník na korčuľovanie. Bolo to verejné mestské klzisko. Dá sa predpokladať, že zaniklo niekedy najneskôr za 1. ČSR, pretože na mape z roku 1938 tam už stoja iné stavby.

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

predpokladám, za na tomto zábere JV časti mesta, z r. 1931 vidieť komín posledne spomínanej tehelne na Sladovníckej.... (?). Myslim si, ze na Demeterovu to je uz privelmi vpravo od Muzea...

Ten komín patril tehelni Schenk a Roth, ktorá vznikla v roku 1906. Staršia "tehliareň", označená ako téglavető bola od nej ešte južnejšie.
Tehelňu Schenk a Rothy arizoval za slovenského štátu Dr. Ivan Kováč a jemu bola po druhej svetovej vojne znárodnená.
Vdaka za info.... zapisujem... ;)

A čo sa týka toho korcsolyató:
Po maďarsky je to doslova rybník na korčuľovanie. Bolo to verejné mestské klzisko. Dá sa predpokladať, že zaniklo niekedy najneskôr za 1. ČSR, pretože na mape z roku 1938 tam už stoja iné stavby.
Mozem ti 100% "povedat", ze uz v 20.rokov (20.stor) tam nic take nebolo. Korculovalo sa na Rybniku ked zamrzol, a taktiez v Orolskej zahrade (za Kostolom sv. Heleny).
Na tej mape je niekolko zaujimavych veci (ktore su tiez mimo tuto temu, tazke to uz necham tak... )

Ale k teme - pokial sa to niekomu zide, pripajam Register tehliarskych značiek na Slovensku : http://www.laterarius.eu/

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

2 Porsena:
...neskoro som si vsimol, ze si link na Register tehliarskych znaciek par postov spat vlozil. Bohuzial, neviem editovat svoj post, takze iba takto. :(

A na "4. tehelnu" som v tej chvili zabudol (hanba mi) - jasne ze ide "Schenk a Roth"-ovu tehelnu...

Pre doplnenie tehliarskej temy pripajam zopar prikladov, pre uplnost informacii, ktore sme to nacali... (kliknite na obrazok pre vacsi zaber) :

tehla z Reidnerovej tehelne

tehla z Demeterovej tehelne

a nakoniec tehla z "Schenk-Roth" tehelne

************************
Pipajam k teme a vyssie uz uvedenym objektom, zopar dalsich prikladov trnavskej industrialnej architektury (z knihy Trnava 1238-1938 a dobovych pohladnic) :

Figaro - budova dodnes stojaca, i ked s pocetnymi pre-/nad-/pri-stavbami

Cukrovar - detto, i ked uz par rokov neplni svoju funkciu, a chatra. Patri sukromnemu vlastnikovi a uz dlhsi cas sa hlada vyuzitie nielen pre nu, ale i celeho cukrovarskeho arealu.

Mestske parne kupele - postavane r.1931 (ludove, parne, vanove, slnecne a ritualne odd.). Vybudované podľa projektov Ing.arch. Floriansa a Schreibera.
- Este za socializmu plnili svoju funkciu, no od 90-tych rokov pustnu - a tusim na prizemi je dnes svadobny salon, inak osud vnutra viac-menej neznamy...

povodna zeleznicna stanica - dodnes stojaca, po rekonstrukcii

Mestska plynaren - uz neexistuje, byvala v miestach za parnymi kupelni,za mestskou ubytovnou na Kollarovej. ul

Turbocentrala Zsl.elektrarni - postavena r. 1940

Coburgove zavody, dnes TAZ

Treumannova sladovna na Sladovnickej ul. - z roku 1893, areal zahrnajuci komplex klasicistických pivnic z roku 1810

...a pripajam napr. aj takyto clanok : http://trnava.sme.sk/c/5527703/technicke-skvosty-prehliadame-v-trnave-ic...

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Technické pamiatky zostávajú nepovšimnuté

TRNAVA 16. septembra (SITA) - Technické pamiatky v Trnavskom kraji sú prehliadané, len málokto si uvedomuje ich hodnotu. Často ide pritom o architektonické skvosty. Skonštatoval to Ján Čáni z Krajského pamiatkového úradu v Trnave na seminári o technických a priemyselných pamiatkach kraja, ktorý sa dnes koná v Trnave. Jedným z dôvodov môže byť podľa neho aj to, že len niečo viac ako tri desiatky z nich sú pamiatkovo chránené.

"Napríklad fabriky v ľuďoch evokujú skôr hluk, smrad a ťažkú robotu. Často až keď v nich skončí výroba uvedomia si, aká monumentálna architektúra to je,“ dodal. Jedným z mála príkladov adaptácie technickej pamiatky na nové využitie je podľa neho historický mlyn v Šamoríne, ktorý využíva známy obchodný reťazec. Oveľa viac je v kraji bývalých pivovarov, liehovarov či mlynov, o ktoré sa nikto nestará.

"Trnavský cukrovar priam čaká na nové využitie, je to veľká prázdna škrupina ktorá potrebuje novú náplň,“ povedal Čáni. Odmietol, že by boli v tomto prípade pamiatkari prekážkou pre zámery developerov. Pri priemyselných pamiatkach podľa neho netrvajú na maličkostiach, skôr im ide o zachovanie objektu ako celku.

Súčasťou seminára, ktorý je jedným z podujatí Dní európskeho kultúrneho dedičstva na Slovensku, bude aj prehliadka historickej Sesslerovej sladovne a známeho vodojemu z architektonickej dielne Emila Belluša v Trnave.

__________________

Kto celým srdcom miluje svoj národ (seba), nemá ani zrnko nenávisti k iným národom (ľuďom).

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Ďakujem Ti veľmi pekne Vladyka za dopĺňanie tejto témy :), nemám príliš čas na vkladanie ďalších obrázkov.
Už len trošku doplním a opravujem drobnú chybičku:
Druh obrázok odspodu nie sú Coburgove závody, ale vozovka teda ŽOS. Otvorená boli tuším v roku 1925, bol to podnik štátnych železníc.

Obrázok používateľa vlaDyka
Offline

Druh obrázok odspodu nie sú Coburgove závody, ale vozovka teda ŽOS. Otvorená boli tuším v roku 1925, bol to podnik štátnych železníc.

...hm...pardon :) vdaka za opravu...pravda, pravda.
Takze spravny popis (zopakujem) je

Vozovkárke závody ŽoS otvorene r.1925 ako podnik štátnych železníc. Ako si spolocnost v profile sama spomina:"...v auguste 1925 zamestnanci firmy Vozovka vykonali prvú revíziu nákladného vozňa CRN 111 885."

pohlad v 30-tych rokoch

a dnes

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.