aktivita diskusia Starožitnosti a zbierky starožitná nádoba – hodnota a pôvod ???

  • starožitná nádoba – hodnota a pôvod ???

    Posted by roma232 on 16. novembra 2010 at 17:46

    Pozdravujem všetkých odborníkov na starožitnosti. Tento džbánik sme asi pred dvadsiatimi rokmi náhodne vykopali zo zeme. Rada by som vedela o akú nádobu ide. Zaujímal by ma jej pôvod, keďže raz v televízii som videla írsky historický film, kde podobnú nádobu používali na víno. Predmet má v sebe vyrytú pečať a nejaké písmená. Okrem iného ma zaujíma aj jej hodnota. Ďakujem všetkým za odpovede.

    sasha odpovedal 13 years, 1 month ago 5 Členovia · 8 odpovede/odpovedí
  • 8 odpovede/odpovedí
  • porsena

    Member
    16. novembra 2010 at 17:58

    Ešte tak pridať foto a bolo by to v pohode :)

  • roma232

    Member
    16. novembra 2010 at 18:07




  • porsena

    Member
    16. novembra 2010 at 19:23

    Je to kameninová fľaša na minerálku Nassau Selters. Vyrábali sa v takejto podobe od 60-tych rokov 19. storočia, tak zhruba do konca 19. storočia.

  • zuzana

    Member
    16. novembra 2010 at 21:31

    Naozaj ide o flasu na mineralnu vodu SELTERS NASSAU (Nassau je v Porýnii – Falcku a Selters v Hessensku). Podla tohto druhu pecate s kruhopisom SELTERS NASSAU a pruskej orlice v strede sudim, ze bola vyrobena v roku 1866. Na flasi je este znacka M a NUM 7x (necitatelne). Kedze mineralka selters bola popularna a distribuovana i do zahranicia, je takychto flias uchovanych (a aj v lepsom stave) vela. Komercna cena sa podla mna pohybuje okolo 20 euro.

  • sasha

    Member
    17. novembra 2010 at 12:19

    Iba niekoľko poznámok na okraj.
    Fľaša slúžila ako transportný obal na minerálnu vodu (po nemecky Selter, Selterswasser, Selters, Selterwasser) z Niederselters (Ortsteil der Gemeinde Selters, Landkreis Limburg-Weilburg, Hessen).

    Najstaršia zmienka o prameňoch (Sauerburn) je z roku 1536. Najstaršie datované fľaše sú z roku 1740. Minerálka sa vyvážala do celého sveta. V roku 1791 bolo vyexpedovaných 1 milión fliaš so ziskom 53463 ríšskych toliarov. Nemožno sa čudovať, že v roku 1803, keď sa vlastníkom prameňov stalo vojvodstvo Nassau boli kúpeľné aktivity potlačené a prioritou sa stal vývoz minerálnej vody. Po roku 1866 sa predaj dostal do rúk pruského kráľovstva a minerálna voda dostala názov “Kráľovská minerálka” (Königlich-Selters), v zberateľských kruhoch označovaná ako “Adler Selters”, práve pre toho orla v značení.

    Fľaše boli vyrábané po roku 1866 v dvoch typoch:

    – tmavohnedá kamenina, značenie pod uchom “M / Num. 48, resp. 49, 62”, rozmery: výška 297 mm, priemer 82 mm. *

    – svetlohnedá kamenina, značenie pod uchom “M / Num. 74, resp. 76”, rozmery: výška 225 mm, priemer 72 mm. *

    Podobné kameninové fľaše sa používali aj pri distribúcii piva, pálenky ale aj atramentu pre školy.

    Poznámky a literatúra:
    * Uvádzam iba značenia, ktoré poznám.
    CASPARY, E.- SPITZLAY, R. – STILGER, F. J. – ZABEL, N.: Geschichte von Niederselters. Selters, 1994.
    KUHNIGK, A.: Niederselters und das Salterswasser in historischen Darstellungen. Camberg 1972.
    WIELAND, U.: Vier Generationen Markenzeichen, Selterser Brunnenmarken im 18.Jahrhundert. In: Der Mineralbrunnen 1993, číslo 10.

  • zuzana

    Member
    17. novembra 2010 at 22:11

    Este som nasla literaturu k teme, tak ju sem skopirujem a ak niekto ma chut dozvediet sa asi vsetko o flasiach, o mineralnej vode a rad studuje v NJ, bude mat na dlho potravu (ja bohuzial mam smolu)…Je to bibliografia literatury od roku 1980:

    Niederselters
    1. Mineralwasserkrüge aus Selters : Dr. Ulf Wieland, Der Mineralbrunnen 1980, Heft 10
    2. Kruglieferanten für den Brunnen in Selters: Dr. Ulf Wielandt, Der Mineralbrunnen, 1981, Heft 9
    3. Wirtschafts- und Sozialgeschichte des Niederselterser Brunnenbetriebs bis zum Ende des Herzogtums Nassau : Ulrich Eisenbach,Veröffentlichungen der historischen Kommission für Nassau XXXXIII, Wiesbaden 1982
    5. Beiträge zur Niederselterser Brunnengeschichte : Friedrich Wüstenfeld und Norbert Zabel, Selters, 1982, Selterser Schriftenreihe Heft 1
    6. Niederselters und das Selterswasser in historischen Darstellungen:Armin Kuhnigk, Bad Camberg 1982; Schriftenfolge Goldener Grund 14
    7. Die Niederselterser Mineralquelle :Manfred Richter, In: Nassauischer Verein für Naturkunde: Mitteilungen des Nassauischen Vereins für Naturkunde. – Wiesbaden 19 (1987) S. 5-12
    8. Selters-Wasser in den Vereinigten Staaten in Nordamerika – ein. aussergewöhnl. Exportgeschäft um d. Mitte d. 19 Jh.: Nobert Zabel – In: Männergesangverein Eintracht Achtzehnhundertzweiundsechzig <Niederselters> : Festschrift zum 125jährigen Bestehen: Jubiläumsfest vom 12.-15.06.1987 / verantw.: Richard Schoenbach … Niederselters, 1987, S. 101, 103, 105, 107, 111, 113
    9. Kurtrierische Mineralwasserkrüge – Ein keramisches Massenerzeugnis des 18.Jahrhunderts : Peter Seewaldt, Funde und Ausgrabungen im Bezirk Trier 22, 1990
    10. Vier Generationen Markenzeichen, Selterser Brunnenmarken im 18.Jahrhundert : Dr. Ulf Wielandt, Der Mineralbrunnen 1993, Heft 10
    11. Krugbäckerei und Mineralwasserversand im westlichen Taunus : Winfried Ott, Schriftenreihe “Blaue Blätter”, Nastätten 1993
    12. Von Krugzählern und Stopfeneinklopfern in Niederselters. – In: Limburg-Weilburg: Jahrbuch für den Kreis Limburg-Weilburg. – Wetzlar 1994 (1993) S. 150-151
    13. Mineralwasserkrüge mit Nachahmungen der Selterser Krugmarken, Zur mißbräuchlichen Nutzung offizieller “Gütesiegel” : Hernz Nienhaus, KERAMOS, Heft 148, April 1995,
    14. Geschichte von Niederselters: hrsg von Eugen Caspary, Robert Spitzlay, Franz Josef Stilger, Nobert Zabel, Selters(Taunus), 1994
    15. Der Wasserkrieg zu Selters. – In: Limburg-Weilburg: Jahrbuch für den Kreis Limburg-Weilburg. – Wetzlar 1996 (1995) S. 193-195
    16. Die Niederselterser Krugmesse : e. Beitr. zur Geschichte d. Frühmesserei u. d. Sonn- u. Feiertagsarbeit im 18. u. 19. Jh. in d. ehemals kurtrier. Gemeinde Niederselters : Nobert Zabel – In: Archiv für mittelrheinische Kirchengeschichte. – Trier. – ISSN 0066-6432. – 48 (1996) S. 147-156
    17. Beobachtungen eines Besuchers über Dorf und Brunnen Niederselters im Sommer 1784 : “Das Wein- und Branntweinsaufen ist mächtiger als die Heilkraft der Quelle”: Eugen Caspary, Karl G. von Raumer, – In: Limburg-Weilburg: Jahrbuch für den Kreis Limburg-Weilburg. – Wetzlar 1997 (1996) S. 161-166
    18. Mineralbrunnen im Nassauer Land: Pierre Even, – In: Sonnenberger Echo. – Wiesbaden 60 (1998) S. 21-26
    19. Zwangsarbeit mit Todesfolge (1943 – 1945) : ein düsteres Kapitel der Niederselterser Brunnengeschichte: Eugen Caspary – In: Limburg-Weilburg: Jahrbuch für den Kreis Limburg-Weilburg. – Wetzlar 1999 (1998) S. 183-186
    20. Zwei Karrieren am “Brunnencomptoir” in Niederselters (1826-1890): Zabel, Norbert: Peter und Wilhelm Schweisgut – In: Nassauische Annalen. – Wiesbaden. – ISSN 0077-2887. – 112 (2001) S. 315-327
    21. Als Nassau-Weilburg Besitzer eines weltberühmten Brunnens war (1802-1806): .Zabel, Norbert: – In: Wilinaburgia, Verein Ehemaliger Angehöriger des Gymnasiums zu Weilburg: Mitteilungsblatt für die Mitglieder der Wilinaburgia. – Weilburg 77 (2002) 210, S. 669-674

    Selters
    1. 100 Jahre Mineralbrunnenindustrie in Löhnberg-Selters: Ulrich Eisenbach, Wilnaburgia 62, 1987 S.741-746
    2. Krugbäckerei und Mineralwasserversand im westlichen Taunus : Winfried Ott, Schriftenreihe “Blaue Blätter”, Nastätten 1993
    3. Wie der Name “Neuselters Mineralquelle” entstand: Wilhelm Hungenberg ; Limburg-Weilburg : Jahrbuch für den Kreis Limburg-Weilburg, (2002), S. 165-166
    4. Geschichte des “Selters-Sprudel” an der Lahn : 1887 – 2004 : eines der ältesten Marken-Gebinde der Welt :Heinz R. Jung; Hrsg.: Selters Mineralquelle Augusta Victoria GmbH; Löhnberg 2005

    Tieto clanky su pristupne online:
    Ked uz nic ine, tak su tam i dobre obrazky starsich typov flias, pecati i ukazka pecatidla.

    http://www.mineralwasserkruege.homepage.t-online.de/selters_allgemein.pdf

    http://www.mineralwasserkruege.homepage.t-online.de/hejjas_dokumentation.pdf

    http://www.mineralwasserkruege.homepage.t-online.de/datierung_mineralwasserflaschen.pdf

    http://www.mineralwasserkruege.homepage.t-online.de/alte_brunnenkruege.pdf

    A odkaz na dobry web (foto flias, znaciek, papierovych stitkov, falosnych znaciek):

    http://www.mineralwasserkruege.homepage.t-online.de/

  • zavinac

    Member
    17. februára 2011 at 16:36

    Pekný materiálik.
    Dobre som si počítal. O hodnote 20 Evry si ale dovolím pochybovať. Týchto keramických flašiek sú len na Slovensku tisíce. Ja sám mám z našej chalupy štyri, a keď som minule v bazári videl jednu s dvojnásobným objemom (zrejme akcia 50% ZADARMO) kúpil som ju za 3 Euro.
    Tieto flašky boli na vidieku oblúbené najma na uchovávanie “petrolínu”, v banských oblastiach si v nich baníci nosili do podzemia repkový olej do kahancov. Ale aj tak majú svoje čaro, preto že sú každá originál – žiadna strojová výroba, majú rozne odtiene podla použitej glazúry a vypalovania. Na jednej z mojich je odtlačok palca hrnčiara.

  • sasha

    Member
    19. februára 2011 at 11:20

    Aktuálne ceny keramických fliaš na nemeckom trhu.

    Zľava:

    1 Mineralwasserflasche Selters, 24 cm, cca 1880 = 1,- €

    2 Mineralwasserflasche Weilbach Schwefelwasser, 23,5 cm, cca 1830-1840 = 13,- €

    3 Mineralwasserflasche Echzell Römerbrunnen, 23 cm, cca 1880 = 25,50 €

    4 Mineralwasserflasche Curfürstenthum Trier (CT), 28 cm, cca 1750 = 250,- €

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť