aktivita diskusia Architektúra a stavitelstvo sebestačná ekofarma

  • apple

    Member
    16. januára 2010 at 17:48

    Tu napriklad mozes cerpat inspiracie

  • janci

    Member
    17. januára 2010 at 14:39

    mohol by si to ešte upresniť , napr. či ste vegetariáni ( vegani ) ?
    a čo to pre Teba znamená ,, byť sebestačný ,, to aj pestovať obilie a mlieť
    si múku ?
    myslím si, že bez tohto sa ale nezaobídeš :
    – cirkulár ( resp. píla ) , traktor ( resp. kôň ) + vlečka, pluhy, brány
    kosačka ( resp. ručná kosa ), šrotovník , rezačku,
    rôzne ručné náradie ,
    bolo by dobré mať vlastnú studňu, zo striech vodu zviesť napr. do jazierka a používať na polievanie zeleniny
    určite by nemala chýbať krava alebo koza = mlieko
    sliepky = vajíčka , zajaze = ak už mäso tak zajačie
    mačka = žiadne myši ( na ekofarme aj niekoľko )
    pes = ochrana a zvonček
    podľa počtu zvierat si budeš vypočítať veľkosť maštale + k tomu pajtu na seno, zbožie, pivnicu do zeme na skladovanie úrody,
    čo sa týka veľkosti pozemku , tak z nejakých 30 árov sa najete ale určite to nebude stačiť na výbeh pre koňa alebo siatie obilia, ďateliny atď

  • miro-carsky

    Member
    17. januára 2010 at 14:55

    Toto je zaujmava tema. Co sa tyka vlastneho obilia, tento ideal chcelo zopar ludi dosiahnut, ale nepodarilo sa im to. Pri sebestacnosti nejde len o to vypestoat tolko co sam spotrebujem, ale spravit aj nejaku nadvyrobu, ktoru potom mozem vymenit za ine potrebne veci – benzin, elektrina, kovove naradie – to uz zalezi od cloveka, co chce pri praci pouzivat, ale bez vstupu zvonka sa nezaobide. jedine, ze je sucastou komunity – nieco ako Amisi.
    Hospodarenie je pekna myslienka – ale tvrda a jednotvarna drina. Kedysi to clovek musel robit, dnes sa pre to musi narodit.

  • robertm

    Member
    17. januára 2010 at 15:07

    Ďakujem za informácie.

    Živočíšnu stravu považujem za nenahraditeľnú.

    Pluhy a kosačka? Bavíme sa o ekofarme.
    http://www.ekozahrady.com/
    http://www.rodovystatek.cz/sepp_holzer_zelenina.htm
    http://www.kruhzivota.sk/pestovanie-obilia-metodou-fukuoka-bonfils

    Pod pojmom sebestačnosť mám na mysli sebestačnosť. Že nepotrebujem nič kupovať. Zaujímalo by ma či obilie je nutné mlieť na múku a ako, alebo sa dá variť ako ryža (krúpy) a urobiť z neho kašu, či koláče.

    Kravu samozrejme nechcem, čo by som robil s 15 litrami mlieka denne? Koza je ok. Načo by mi bol kôň? Veľa zožerie.

    30 árov beriem ako vtip. Vraj stačí 1 hektár, ale myslím že popri domácich zviertách ich bude treba viac. Som 500 m.n.m.

  • martyn

    Member
    17. januára 2010 at 17:50

    Robo podla tvojho posledneho prispevku usudzujem ze sa teme venujes iba od pocitaca, skus sa ist na nejaku farmu pozriet, aby si ziskal prehlad ako to funguje, je ich po Slovensku uz dost, niektore z nich su dokonca pristupne verejnosti

  • apple

    Member
    17. januára 2010 at 18:49
  • miro-carsky

    Member
    18. januára 2010 at 21:45

    Chces povedat, ze ked sa ti zlomi koleso na voze, tak si vyrobis nove??? Alebo si ukujes sekeru zo zeleznej rudy, co najdes na pozemku???
    Ak nebudes mat kona,kto bude tahat pluh??? traktor asi nie ak ide o ekofarmu. Ziadny hospodar nebude svoje polia mulcovat pokosenou travou – za jej kosenim je mnozstvo driny a zvierata cez zimu treba krmit. na jednu kozu rataj, ze treba skosit, ususit a zviezt asi stvrthektara dobrej luky – vysokej travy.

    Dost vela ludi si hospodari, ale pritom visia na state ako pijavice – beru socialne davky, podpory, materske, vsetko co sa len da, toto nie je pre mna hrda sebestacnost. Ale na tu ma dneska naozaj malokto…

  • robertm

    Member
    19. januára 2010 at 0:06

    Bezorbovou metódou pestovania obilia sa dajú dosiahnúť dvojnásobné výnosy oproti dnes požívaným metódam s oraním. Nie sú potrebné: na prácu žiadne stroje či zvieratá, používať chémiu, dostávať dotácie. Obilie sa dá pokosiť ručne, nie je to až taká drina. Múku si možno pomlieť doma: http://www.strava.sk/showdoc.do?docid=4643 .

    Nástroje možno vyrobiť kamenné, ale do takého extrému by som nechcel ísť. Prebytky z farmy možno predať a za pár eur zaplatiť nevyhnutné veci, ako sú železné nástroje, oblečenie, stavebný materiál, dane. Dôležité je nemusieť chodiť do práce, teda nepotrebovať veľké množstvo peňazí.

    Zaujímalo by ma, či človek môže poberať sociálne dávky ak vlastní pôdu.

    Ďakujem za informáciu o koze. Máte viac takýchto praktických informácií? Zišli by sa mi.

  • martyn

    Member
    19. januára 2010 at 10:22

    skusim ti to opisat ako to vidim ja po 1,5 roku stravenom na farme:
    bez penazi sa urcite neobides konkretnu hodnotu si musis uricit sam:
    z nizsie uvedeneho zoznamu si vyber co chces ale urcite polozky proste vyhodit nemozes

    rocne:
    budes musiet platit dane za pozemok a nehnutelnosti, poistenie ???,

    mesacne:
    ak chces byt samostatny aj tak budes musiet mesacne platit min. zdravotku, pripadne aj odvody do socialky zalezi od teba (mozes to riesit ale aj tak ze budes soc. pripad a stat bude platit tebe ale …)
    el. energia, ak ju budes pouzivat na svietenie tak aj ziarovky, potraviny ktore si nedokazes vyrobit ale budes ich potrebovat, sem tam nejaky vydavok na udrzbu ono sa na farme dost casto nieco pokazi a treba to opravit

    prilezitostne:
    zubar, lieky, ak mas deti tak potom pomocky do skoly, oblecenie, vreckove???, ak budes chovat aj zvierata ta pocitaj aj s nejakym vydavkom na veterinara, ak budes mat nejake stroje tak PHM a udrzba

    sam si urci kolko by bola taka rezerva pre tvoju rodinu, mozno sa uskromnis s 200 euro mesacne ale mozno ti to bude malo (toto je len vypis takych najhlavnejsich veci , pocitaj s tym ze som tu vela veci nespomenul, ak mi nieco este napadne tak to tam doplnim)

    z toho vyplyva ze by si mal z niecoho vyrabat nadspotrebu ktoru potom vymenis za peniaze aby si si mohol kupit veci ktore budes nevyhnutne potrebovat.
    takze sa budes musiet zamerat bud na zivocisnu/ rastlinu vyrobu alebo nejake remeslo …

    Miro aj Janci ti uz dost toho naznacili ale akosi si ich rady prehliadol a drzis sa svojej predstavy.
    PS: nerber to v zlom ale skor ako radu aby si predisiel velkemu sklamaniu, ja sam si chcem zalozit maly rodovy statok nejake prestavy uz mam, takze tato tema ma velmi zaujima

  • miro-carsky

    Member
    19. januára 2010 at 13:52

    Bezorbovemu hospodarstvu neverim – treba vsak vyskusat, necham sa presvedcit.
    Ono aj s tym mletim muky to nie je moc jednoduche, preco nasi predkovia radsej merali dlhu cestu do mlyna, akoby si doma muku sami pomleli?

    Ako pise mlynar Jozef Pilar: aby lide meli povedomost jak pracne za starodavna lide mouku ke sve obzive pripravovati museli a s povazenim te predkuv tezke prace, kazdeho mlyna nejinak, nez nejdrazsiho klenotu sobe vaziti…

    Naozaj ta nechceme odradzat, prave naopak, je to velmi pekny ciel aj myslienka. Asi si treba odskusat co a ako a zvazit dalsi postup.
    A kosenie, susenie a zvazanie je cista drina,a este aby ti to nezmoklo, ja som mal kozy dve – robil som aj syr a kosil som pre ne pol hektara a stacilo mi. Okrem toho som robil remeslo, cize na viac zvierat absolutne nebol cas.

    drzim palec

  • martyn

    Member
    19. januára 2010 at 21:36

    pozeral som ten link na ten mlyncek na muku a ked som videl cenu a zratal som si to podla spotreby nasej domacnosti tak navratnost by bola asi 17 rokov
    (a to mame domacu pekaren chleba a pecieme 2 – 3x za tyzden + nejaky kolac)

  • vrsan

    Member
    20. januára 2010 at 10:21

    No, u nas vo vrchoch sa dopestovane zbozie mlelo na malych domacich kamennych mlyncoch, ktore sa volali zarnovy. Na osadach mali lepsi gazdovia takyto zarnov v pitvore (sieni) a tam chodili mliet aj od susedov. Zarnov je pomerne jednoduchy, dva mlynske kamene zasadene do seba stoja na drevenej konstrukcii. Jednoduchym mechanizmom sa dala na zarnove dokonca regulovat hrubka, na ktoru sa zrno mlelo. Moj znamy jeden taky zreparoval a vraj fungoval k spokojnosti. Samozrejme taka muka bude vzdy hrubsia, preto sa zvykla pre fajnovejsi chlebik miesat s jemnejsou mukou mletou vo velkych mlynoch. Mne sa v jeseni podarilo z rozpadavajucej drevenice v Papradnanskej doline jeden taky zarnov vyniest. Musim vsak vysekat novu drevenu konstrukciu, ale uz sa na to tesim. Je to krasny nastroj, bude mat cestne miesto na chalupe. A chcem ho urcite vyskusat. Hruba muka moze byt fajn na rozne posuchy, kase… Inak na chalupach malvali aj stupy a maziare, v ktorych sa robili napriklad ovsene vlocky:))) A na jednej osade nad Velkym Rovnym byval istu dobu jeden hippie, ktory mi tvrdil, ze akasi particka z Myjavskych kopanic vyraba rucne mlynceky na obylie, nepatral som vsak kto a ako…

  • miro-carsky

    Member
    20. januára 2010 at 14:13

    Mlynske kamene treba pravidelne okresavat, aby mali pozadovanu porovitost. Casom sa zoderu a nie je tazke uhadnut, kde zmizne cela ich hmota – do muky.
    Na kazdodenu spotrebu radsej mat asi kovovu stolicu….

  • robertm

    Member
    20. januára 2010 at 17:18

    Múka sa osieva už stáročia.

    1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 … 35 znakov

  • vlcik-tlcik

    Member
    20. januára 2010 at 22:57

    V tomto prípade sito nepomôže, iba ak Hamupüpöke (HU) (Popoluška)(SK)
    Ten kameň sa zodiera pomaly , na prach, z tej múky sa dajú robiť halušky aké Janko Hraško tatkovi na pole zaniesol, fajné chrumkavé. (treba brať s nadhľadom)

Page 1 of 7

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť