Príbory, nože a nožnice

271 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa dorotka
Offline

jujha Benjo, to su spravy nad zlato. Konečne slnko v tejto prekliatej BA hmle. Som ti povďačná ! Email na knihy si odpisujem a objednavam.

Obrázok používateľa rotor
Offline

dorotka napísal/a:

 Konečne slnko v tejto prekliatej BA hmle.

Dorotka

K meninám všetko dobré praje rotor.

p1030930.jpg p1030930.jpg
Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Žeby sme jej aj zahrali? smiley

http://www.youtube.com/watch?v=0oW8Z-oVdAo

 

Obrázok používateľa benjo
Offline

aaa vidim z tvojho obrazku podla inicialiek ze jan jozef geramb existuval urcite..ci mal brata jozefa uz riesit ani nejdem ( to len k tomu zaciatku toho mojho predosleho clanku ).

 

dorotka ta zmienka pochadza z: http://www.mineraly.sk/files/hist/301-400/388.pdf a su tam uvadzane publikacie aj z r.2010, takze nie je to tak stary clanok. je to pisane v suvislosti s opisom knihy od toho Priesola co pisal tu historiu Hodruse a Sandriku ( bol obecný kronikár ). pri pisani svojich knih cerpal zrejme odtial a ta kopia.... volal som dnes na ich OÚ a starosta ma v kancelarii v knižnici 4-dielnu kroniku Sandriku ! je mozne do nej nahliadnut aj osobne. takze existuje a je to citanie fakt na dlllllho kedze ma vela stran.

 

tie dve knihy od Priesola "Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre" ( 4,80 EUR/ks ) a "HODRUŠA-HÁMRE Továreň Sandrik a jej vplyv na obec" ( 100 ročná história továrne  za 5,30 *EUR/ks ) + este je tam od neho kniha o sakralnych objektoch v ich okoli - su vsetky tri v predaji na OÚ v Hodrusi ( tel. 045 / 684 44 15, email sekretariat@hodrusa-hamre.sk ) a mozu to zaslat aj dobierku...cca do tyzdna. objednat sa daju aj cez uvedeny mail.

 

Obrázok používateľa dorotka
Offline

Benjo, všetko podstatné o Sandriku si napísal. Mňa by veľmi zaujímalo, ako aktuálna je informácia, že sa MV Hodruši-Hámrom podarilo  zachrániť rukopis L. Hruškoviča k dejinám Sandriku, ktorý v obd. cca 1999-2000 bol nezvestný.
A ešte taká maličkosť k Berndorfu, ktorý bol vždy závistlivým konkurentom Sandriku. V roku 1917 Berndorf odkúpil 70 percent Sandriku, šlo mu najmä o dve viedenské továrne. Výrobky zn. Sandrik mali vyššiu kvalitu ako Berndorf, leštili sa ručne, kým v Berndorfe strojovo. Hneď po prvej svetovej vojne previezli zamestnanci Berndorfu stroje a raznice z Dolných Hámrov a napriek rôznym intervenciám i hroziacim sankciám  zo strany československej vlády svoj záväzok navrátenia majetku továrni Sandrik majitelia rakúskej továrne nikdy nesplnili. Bolo by zaujímavé porovnať výrobný program Berndorfu po r. 1918 so Sandrikom z obdobia spred ukoristením strojov a razníc. Napokon je viditeľná podoba výrobkov oboch tovární.

sandrik_katalog_1897.jpg sandrik_katalog_1897.jpg sandrik_katalog_1907.jpg sandrik_katalog_1907.jpg
Obrázok používateľa benjo
Offline

Len doplním že továreň v Berndorfe v Rakúsku bola založená o 51 rokov skôr ako Sandrik, teda v r.1844, ako druhá fabrika na výrobu predmetov zo striebra v Európe.

 

Pre overenie informácií z horeuvedeného článku by možno bolo dobré kuknúť do knihy Najstaršie dejiny obce Hodruša-Hámre a HODRUŠA-HÁMRE Továreň Sandrik a jej vplyv na obec od Víta Priesola.

Taktiež som našiel zmienku o podnikovej Kronike Sandrik 1895 –1969, ktorú písali Ladislav Hruškovič a Ladislav Jarunek, a ktorej 1135-stránkovú kópiu sa podarilo pre archív obce Hodruša-Hámre zachrániť.

 

 

Obrázok používateľa benjo
Offline

Chcel som nájsť niečo o histórií a začiatkoch firmy Sandrik. Zozbieral som pár informácií z viacerých českých a slovenských stránok a dal som to dokopy. Snažil som sa tie stránky medzi sebou porovnávať aby som to rozumne podopĺňal a vychytal chyby ( niekde boli menšie rozdiely hl. v letopočtoch ). Dúfam, že je to ale ok.

 

http://www.banskastiavnica.org/aktivity/ban%20ska-hodrusa-1.html

http://doceska.cz/mesto/radetice-jihocesky/
http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/sandrik.doc
http://www.hodrusa-hamre.sk/dolne-hamre.phtml?id3=46587
http://www.mineraly.sk/files/hist/032_hodrusa.htm
http://permonik.host.sk/ms1a3b1.htm
http://www.berndorf.sk/o-firme/historia/ampkdbhp.html
http://www.rybicka.cz/rybicka/5-CLANKY/9-Historie-znacky-Sandrik
http://www.sme.sk/c/2192745/v-stredoveku-bol-mecenasom-umenia-j-geramb.html

 

Hneď na začiatok som narazil na oriešok... Niekde píšu, že v roku 1752 prišiel z Holandska do Banskej Štiavnice šľachtic Ján Jozef Geramb ( inde sa dá však nájsť verzia že to boli baróni Ján a Jozef Gerambovci, kt.založili v r.1752 Gerambovskú banskú úniu ( GBÚ ) – neviem overiť, či sú správne obe tvrdenia, alebo je niektorá časom len dopletená. Dočítal som sa však, že Gerambovci už boli v BS vraj v 16.stor., ..tak netuším ). Gerambovci vlastnili bane s bohatými žilami vzácnych kovov a patrili v druhej polovici 18. storočia k najbohatším banským ťažiarom v Banskej Štiavnici. GBÚ sa v priebehu 19. stor. stala najväčším súkromným podnikateľom v baníctve v celej Rakúsko-uhorskej monarchii. Takmer polstoročie stál v čele GBÚ ako reprezentant Lothar von Berks. V roku 1871 prepustil toto miesto synovcovi Róbertovi. Pričinením GBÚ sa zvýšil počet obyvateľov Dolných Hámrov a zmierňovala sa ich veľká bieda.

 

Prosperita GBÚ trvala do deväťdesiatych rokov 19.storočia. Po objavení bohatých nálezísk striebra v južnej Afrike Amerike a Afrike klesla jeho cena tak, že baniam v celej GBÚ hrozil zánik. Vedenie únie podniklo rôzne opatrenia, ktoré načas zastavili úpadok. Tak r. 1894 postavila únia v Banskej Belej továreň na výrobu olovených rúr, platní, drôtov. V rokoch 1895 až 1896 postavila v Dolných Hámroch továreň na spracovanie vyťaženého striebra a výrobu strieborného a kovového tovaru Sandrik - Silber und Metallwaren Fabrik Aktiengessellschaft  / Továreň na strieborné a kovové výrobky, akciová spoločnost /, ktorá zamestnávala okolo 200 ľudí. K tomuto kroku došlo 30. 5. 1895 - tento dátum založenia uvádza ob¬chodní sborník Com-pass z roku 1939, zdroj: http://www.rybicka.cz/rybicka/5-CLANKY/9-Historie-znacky-Sandrik . Voľba padla na pozemok, ktorý patril Joanesovi ( Jánovi ) Sandrikovi. ( 22 apríla 1895 zahájený prvý slávnostný výkop budúcej továrne Sandrik na spracovanie striebra, zdroj: http://www.sberatel.com/diskuse/sberatel/mineraly-horniny-historia-a-sucastnost-tazby-na-slovensku-2404 ).  Podľa Berksovho projektu sa malo vo fabrike spracovať až 10 000 kilogramov striebra ročne.  Továreň na strieborné výrobky sa Berks rozhodol postaviť v blízkosti surovinového zdroja, teda pri Schöpferštôlni a hámorských stupoch. Ďalší zdroj uvádza, že výrobky Sandriku sa vyrábali zo striebra, ktoré sa ťažili vo vlastných baniach v Hodruši zo žily Rabenstein pri Brennerštolnianskom tajchu.

 

Novopostavenú fabriku pomenoval Berks podľa pozemku, na ktorom bola postavená. Ako grafickú ochrannú známku zvolil šesťlistovú ružicu prevzatú z rodinného erbu Gerambovcov.
http://www.knife.cz/Knifecz/tabid/36/ctl/Details/mid/381/ItemID/200/Default.aspx : V erbe Gerambů byl lev držící kladivo a vrták – tyto symboly vyjadřovali sílu a činnost rodu i jím založené unie. Erb rovněž obsahoval i roh hojnosti, z kterého se sypaly mince – symbol bohatství – a pětilistou růži jako symbol štěstí. Z této růže údajně vznikla pozdější rozeta, která se stala ochrannou známkou podniku Sandrik.

 

Už po troch rokoch od založenia sa továreň dostala do ťažkostí, keďže strieborné výrobky sa stali nepredajnými v dôsledku výroby len luxusných produktov za vysoké ceny a dopyt už bol nasýtený. Pôvodne tvorili výrobu totiž len úžitkové a umelecké predmety zo striebra. Drahé strieborné výrobky zo Sandriku mali pochopiteľne len malý okruh zákazníkov a kúpiť si ich mohli len najbohatšie vrstvy vtedajšej spoločnosti. Továreň tak obmedzila výrobu a znížila počet pracovníkov takmer na tretinu.

 

V roku 1899 nastúpil do Sandriku ako dizajnér Ján Peterka rodák z Radetíc v Čechách. Absolvent umelecko-priemyselnej školy pri cisársko-kráľovskom múzeu pre umenie a priemysel vo Viedni. Napriek katastrofálnemu stavu v továrni neprestali vyjednávať s uhorskou vládou o pôžičke ako poslednej záchrane pre okolité bane a továreň. Podľa podmienky peštianskej vlády na poskytnutie finančnej pôžičky pre fabriku, mala sa táto zúčastniť s výrobkami podľa vlastných návrhov na Svetovej výstave v Paríži v roku 1899, ako aj na Miléniovej výstave v roku 1900 v Pešti. Mladý Peterka túto úlohu zvládol tak úspešne, že ním navrhnuté vzory získali na jednej i druhej výstave zlaté medaily. Za tento úspech poveril Berks sotva 29-ročného Peterku od 1. marca 1901 vedením fabriky. Jej riaditeľom bol nepretržite až do roku 1929.

Peterka zistil, že pre zvýšenie rentability je výhodné vyrábať výrobky pre takmer všetky vrstvy obyvateľstva a rozšíril výrobný program. Príbory a stolovanie začal vyrábať z alpaky a postriebrenej alpaky. Výrobný program pozostával už vtedy zo 70 % z výroby jedálenských príborov, 15-20 % z hotelového stolovacích príborov, 15 % luxusných stolových výrobkov a zvyšok z niklových za účelom segmentácie trhov podľa príjmových skupín.

 

http://cs.wikipedia.org/wiki/Alpaka_(zliatina)
Alpaka, prvá zmienka o alpake pochádza z Číny; pôv. názov Argentan, neskôr Neusilber, nakoniec obchodný názov Alpacca. Alpaka má radu ďalších názvov: pakfong, biela mosadz, niklová mosadz, nové striebro. V angličtine sa používajú označenia Nickel silver, German Silver, Paktong, New Silver, Alpacca (či Alpaca). V nemčine sa okrem výrazu Neusilber stretneme aj s výrazmi Alpacca, Argentan, Minargent či Pakfong. Existuje mnoho rôznych definícií zloženia zliatiny, všetky však zahrňujú meď (45–70 %) a nikel (5–30 %). Pridáním ďalších kovov, nejčastejšie zinku (8–45 %), antimonu, cínu, olova alebo kadmia, je možné dosiahnuť lepších vlastností zliatiny, napr. Väčšia tvrdosť či odolnosť voči korózii.
Priemyselne používaný pomer kovov je 65 % medi, 18 % niklu a 17 % zinku.
Zo začiatku bola alpaka obľúbená ako základný kov pre výrobu postriebreného riadu.
S alpakou sa stretneme v bižutérií, hračkárskom priemysle (pre dobrú elektrickú vodivosť je vhodná pre výrobu koľajníc modelových železníc), aj pri kvalitnejších kľúčoch. Dobrej opracovateľnosti zliatiny sa využívá pri výrobe hudobných nástrojov (napr. činely, flauta, saxofón ), odolnosť voči korózií z alpaky zase robí vhodnú zliatinu pre výrobu vreckových nožov.
Z alpaky sú/boli vyrábané aj niektoré mince ( Nemecká marka).
Príkladom technického využitia sú vodovodné potrubia a výhrevné špirály.

 

Peterka, hneď ako začal otvoril v roku 1901 pri továrni Sandrik základnú školu, ktorú navštevovali deti zamestnancov. V roku 1902 založil prvú odbornú učňovskú školu ( 1897 – už založená vlastná učňovská škola, premenovaná r.1902 na Odbornú učňovskú školu ) aby vychoval vlastných pracovníkov z tunajších ľudí a nemusel zamestnávať drahých cudzincov z Nemecka a Rakúska. Išlo o trojročnú, až štvorročnú učňovskú školu, kde vybraní talentovaní učni mali možnosť pokračovať ešte v dvojročnom kurze pre majstrov. Vyučovacím jazykom v tom čase bola maďarčina. Niektoré predmety učil sám Peterka. Ako spomína: „Keďže som neovládal maďarský jazyk, učil som ich, ako som vedel, niečo česky, niečo slovensky a odborné výrazy najčastejšie nemecky“ ( http://doceska.cz/mesto/radetice-jihocesky/ ). Súčastnou pokračovateľkou školy je dnes Súkromná Stredná Umelecká Škola.

 

Ani strieborná fabrika však nezachránila bane pred úpadkom. R. 1905 bol vypísaný konkurz na odpredaj majetku spoločnosti. Bane a zariadenie patriace k štôlni Šöpfer v Hodruši boli ocenené na 2 216 700 korún, majetok štôlne Michal v Banskej Štiavnici na 1 209 387 korún, olovená továreň v Banskej Belej na 242 900 korún a továreň Sandrik na 1 050 408 korún. V roku 1906 Gerambovská banská únia, ktorej celkový majetok sa odhadoval na 50 miliónov uhorských korún, bola už tak zadĺžená, že v apríli 1906 ohlásila bankrot. Súkromní podnikatelia nemali taký kapitál, aby mohli tieto podniky odkúpiť a tak ich za nepatrnú sumu získal erár. Bane a banské zariadenia prevzal uhorský štát, fabriku Sandrik odkúpila Ústredná peštianska sporiteľňa. Od r.2006 kedy došlo k osamostatneniu továrne od baní a získaní finančnej pôžičky, jej rozvoj úspešne napredoval pod vedením J.Peterku. Pre zlepšenie bytových podmienok dal v roku 1906 vystavať kolóniu rodinných domkov Kyslá a Betlehem. Byty to boli síce skromné, ale v tom čase to znamenalo nemalý sociálny pokrok. Všade pri domoch boli zriadené malé zeleninové a ovocné záhradky. Za byt s priestrannou obývacou kuchyňou, izbou a priestrannou komorou, na dvore dreváreň, pivnica a chlievy pre hydinu, v prvých rokoch sa neplatilo nič. Potom 2 Koruny na týždeň. V r. 1908 dal postaviť aj očistné kúpele ( ktoré pozostávali z väčšieho bazéna, spŕch, parného kúpeľa a niekoľkých vaní ), na spoločenské využitie úradníctva dal postaviť kasíno a robotnícky konzum. V továrenskom kasíne bol už v roku 1904, len 9 rokov po vynájdení prvého kinoautomatu bratmi Lumierovcami,  premietaný prvý nemý film dovezený z Paríža. Bolo to vtedy tretie kino na území Slovenska.

 

Len stručne k ďalšiemu vývoju:

Firma Sandrik získala v roku 1918 aj zákazku pre bývalé rakúsko-uhorské vojnové lode a dodávala asi polovicu zariadenia aj pre hotely vo Viedni. Už v tom čase došlo k obchodným kontaktom s firmou Arthur Krupp z Berndorfu, ktorá bola najväčšou rakúskou firmou v tejto oblasti a dávala prácu v tej dobe cca 1500 ľuďom. Táto firma neskôr vstúpila kapitálovo do firmy Sandrik.
V roku 1936 začala vo firme aj výroba vojenských heliem Stahlhelm M1916 pre bulharskú armádu a neskôr pozmenený typ helmy.
Aj keď mal Sandrik svoje sídlo v obci Dolné Hámre, disponoval pred II.svetovou vojnou taktiež zastúpením v Prahe, v Brne a v Bratislave. Pražské zastúpenie mal Sandrik aj po II.svetovej vojne.
Rozšírenie fimry Sandrik prinieslo znárodnenie československého priemyslu realizované na základe „Dekretu prezidenta republiky ze dne 24. října 1945 o znárodnění dolů a některých průmyslových podni¬ků“. Firma Sandrik bola znárodnená hneď v prvej vlne, keďže ju nájdeme v zborníku „Znárodněný prů¬mysl v Československu, ročník I,1947" (dalšie diely už neboli vydané).
Po roku 1948 bol k znárodnenému slovenskému podniku Sandrik pripojený aj závod Wlaszlovits v obci Štós, západne od Košíc. Bol to kolos, který v 50. rokoch 20. storočia združoval 33 závodov na území celej Československej republiky.
90. roky 20. storočia spôsobili rozpad pôvodného kompaktného národného podniku na jedno¬tlivé závody.
V roku 1991 sa po zmene režimu opäť spojili so starým partnerom a vytvorila sa nová spoločnosť Berndorf Sandrik ( príbor ). Existujú však aj ďalšie firmy nesúce meno Sandrik zamerené iným smerom.
http://www.sandrik.sk/historia.html
:: 1895 - Továreň na strieborné výrobky Dolnie Hamry
:: 1906 - SANDRIK, účastinná spoločnosť
:: 1945 - SANDRIK, národný podnik
:: 1988 - SANDRIK, štátny podnik

 

Fotky – zdroj:
http://www.hodrusa-hamre.sk/historia.phtml?id3=46566
https://picasaweb.google.com/photohodrusa/HodrusaHamreOldPhoto#
http://www.sandrik.estranky.sk/fotoalbum/moje-publikacie/moje-publikacie/1.jpg.html
http://www.forumhistoriae.sk/e_kniznica/GHH/GHH1996_2.pdf

 

sandrik_v_roku_1898.jpg sandrik_v_roku_1898.jpg povodne_budovy_najstarsieho_sandriku_pred_prestavbou_20roky_20_storocia.jpg povodne_budovy_najstarsieho_sandriku_pred_prestavbou_20roky_20_storocia.jpg rytier_robert_von_berks_v_tovarni_sandrik_1896.jpg rytier_robert_von_berks_v_tovarni_sandrik_1896.jpg robotnici_v_brusiarni_okolo_r._1905.jpg robotnici_v_brusiarni_okolo_r._1905.jpg erb_gerambovcov.jpg erb_gerambovcov.jpg
Obrázok používateľa benjo
Offline

viac hlav, viac rozumu... inspiracia ci pomoc sa da najst aj tu: Nože, lžíce, vidličky http://www.sbirani.cz/viewforum.php?f=63

Obrázok používateľa rotor
Offline

23/  čajové lyžičky

24/ ochranná známka: ??? asi ovál v ňom vpravo asi VA ?? ALPACCA

25/ ochranná známka: tiger ? v obdĺžniku asi 9 písmen ???NNIKA?? pod tým asi 5 písmen (ťažko identifikovateľné)

 

 

23_cajove_lyzicky.jpg 23_cajove_lyzicky.jpg 24_alpacca.jpg 24_alpacca.jpg 25_tiger.jpg 25_tiger.jpg
Obrázok používateľa rotor
Offline

K obr. 24-25
ČAJOVÉ LYŽIČKY

Podarilo sa mi nafotiť oveľa lepšie značky ako sú na obr. 24-25, je to ale ešte stále detektívka.  Aj by som ich vymenil na poste #17, ale nemám tam ceruzku.
.
Na obr. 24b porovnanie pravdepodobnej značky AKA ALPACCA.
Na stránke http://www.silvercollect.com/faq.cfm sa hovorí: "Existujú rôzne obchodné názvy pre alpaky, ako je Alpacca Silver (aka Alpaka)", už len kto to vyrobil?

 

K 25a pozri tu.
.

24a_alpacca.jpg 24a_alpacca.jpg 24b AKA ALPACCA 24b AKA ALPACCA 25a_tiger.jpg 25a_tiger.jpg
Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Nebyť Dorotky, tak toto už nenapíšem, aj keď som to sem chcel dať dnes ráno o pol štvrtej.

Až včera večer som si prečítal všetky odkazy od Rotora v príspevku č. 3, predtým len prvý.

Pán profesor, sympatický clivý armén na to šiel analogicky. Podľa značky Berndorp (Alpacca, ASII),

ešte R-U Szandriku - A E, naozaj alpakka ezüst.

Maďari, ani v tej dobe nemali žiadnu takúto značku pre akciovú spoločnosť, ani inú formu takejto soločnosti.

Už vtedy používali skratku Rt - részvénytársaság

Viď                  http://mek.niif.hu/02100/02185/html/427.html

 

A 20. század elején gyárak is készítettek fém- és ötvöstárgyakat. Az 1896-ban alapított Szandrik Rt. ezüstgyár (neskôr uvádzajú alpakkaezüst gyár), Alsóhámorban működött; rendszeresen szerepelt modern ízlésű termékeivel az iparművészeti kiállításokon (1900-ban Párizsban ezüstérmet nyert). A másik ismert üzem a Bachruch-gyár volt; ugyancsak tálakat, edényeket készített, konzervatívabb szellemben, mint a már szecessziós ízlésű Szandrik-gyár.

 

Nuž a analogicky by sme sa dostali k Sandriku A S, alebo A. S. , ale nie k a. s.

Jedine, že by to bolo kvôli dizajnu, nemožno vylúčiť ani túto možnosť, aj keď ja by som o nej už neuvažoval.

Ešte niečo pre Dorotku od (och Williama).

Tentoraz som sa musel veľmi obracať, aby som si odniesol z obchodu aspoň škatuľku vtáčieho zobu a pol plechovky javorového sirupu, ale predsa len sa mi to podarilo a otec povedal : Johnny, táto strava je pre starú mamku nebezpečná, a naozaj, ráno spievala stará mamka ako kanárik a otec hromžil : Ako mám, dočerta písať veľkú poéziu, keď žijem na vtáčom zobe.

 

 

Obrázok používateľa rotor
Offline

vlcik-tlcik napísal/a:

Maďari, ani v tej dobe nemali žiadnu takúto značku pre akciovú spoločnosť, ani inú formu takejto soločnosti.

Už vtedy používali skratku Rt - részvénytársaság

 

Maďarská tlač o SZANDRIKU

A BÁNYA, Budapest, 1910. november 13, str.7
A Szandrik magyar ezüst- és fémárugyár részvénytársaság november hó 5. napján tartotta IV. rendes közgyűlését

a következő napirenddel: 1. Az igazgatóság és felügyelőbizoltság jelentése, 2. Mérleg megállapítása és határozat a nyereség hováforditásáról. 3., Igazgatóság és felügyelőbizottság felmentvénye. 4. Egy igazgatósági tag választása és dijainak megállapítása.

http://epa.oszk.hu/02100/02171/00142/pdf/EPA02171_Banya_1910_46.pdf

 

A BÁNYA, Budapest, 1909. május 9, str.4
Ápr. 24. A Szandrik magyar ezüst- és fémárugyár r.-t. alsóhámori fémáru-ipartelepe 15 évre megkapta az állami kedvezményeket.

http://epa.oszk.hu/02100/02171/00062/pdf/EPA02171_Banya_1909_19.pdf

 

JÓ SZERENCSÉT, 1908. május 31. 35 szám

V správach na str. 159:

„Szandrik" magyar ezüst- és fémárúgyár részvénytársaság ünnepe. Folyó hó 21.-én külön vonattal több előkelő vendége érkezett a „Szandrik" magyar ezüst- és fémárugyár részvénytársaságnak, a kik először is a gyárat, utóbb pedig a 28 munkás lakóház építkezését tekintették meg.

http://epa.oszk.hu/01500/01514/00084/pdf/1_evf_Joszerencset_1908_35_sz.pdf

Obrázok používateľa rotor
Offline

Dorotka

 

Vďaka.

Obrázok používateľa dorotka
Offline

Keď sem Rotor hodil túto voňavú kostičku, chňapla som po nej ako vyhladnutý havo. Írsko arménesky profesor  čerpal pravdepodobne informácie zo štúdie, zatiaľ nikým neoponovanej a žiaľ na našom trhu nedostupnej : Hruškovič, L.: Príspevok k vzniku a rozvoja závodu Sandrik..., rkp., majetok závodu Sandrik. Archívny materiál bývalého závodu Sandrik je zatiaľ nezvestný !

Polemika, čo znamenajú kapitálky na značke pod 6 listou ružou (okvetím), je pre mňa stále otvorená. Najmä z toho dôvodu, že v období 1895 minimálne do r. 1906 sa používali písmená AE. Neovládam ma´darčinu, ale snažila som sa určiť aké slovo sa za E... skrýva, či to značí nejakú spoločnosť (Aktien ..). ale  zatiaľ to vychádza len na EZÜST - striebro. Neskoršie skratky pod stále tou istou ružou, len v rozličnom ohraničení, boli  A.S  a A.G

Neviem, dávali by bodku medzi dve slová, ktoré samotné nič neznamenajú ? A.G. - Aktien Geselschaft, A.S - Akciová spolo(e)čnosť(t).  Alebo to znamená Alpacca, Alpaka, Argentum, Silber, Silver, Striebro, Stříbro, Ezust ?

Inak, mám rada´Arménov ( och Saroyan), Írov , ich pitivo aj kultúru.

Túto báječnú tému si budem vychutnávať ako grísovú kašu s kakaom a maslom - pekne pomaly od okraja k stredu.

 

 

alpaca_silber.jpg alpaca_silber.jpg sandrik.jpg sandrik.jpg
Obrázok používateľa dorotka
Offline

Stručný vývoj príboru

Prvotným a najjednoduchším náčiním na podávanie potravy do úst sú, samozrejme, prsty a dlaň, ale nôž vo svojej diferencovanej podobe už používal i prehistorický človek.
     Nôž bol loveckou i obrannou zbraňou, pracovným nástrojom zberača i roľníka, používal sa k príprave pokrmov, k ich porcovaniu ale tiež ako jedacie náčinie. Nôž v základnom tvare rukoväte a čepele bol multifunkčný, vyrábaný v nespočetných variantách tvarových i materiálových a  historický vývoj v jeho rozmanitosti je dobre spracovaný. Snáď vďaka nožiarskej obsesii mužov i keď v Anglicku boli súčasťou vena nevesty dva nože v puzdre. K nožom sa ešte vrátime mnohokrát.
     Lyžicu, ktorou sa konzumovali kaše a iné jedlá podobnej konzistencie, používali Rimania zhotovenú z dreva, striebra, kovu, hliny, kosti ale i zo slonoviny, perlete a vzácneho krištáľu. Nôž a lyžica tvorili osobné náčinie, ktoré sa nosilo v etui pri sebe a bolo postačujúcimi jedálenskými predmetmi až do renesancie.
Od spôsobu konzumácie jedinca je pokročilejšia dvorná etiketa stolovania a porcovania na dvore panovníka a šľachty, najmä s obohatením potravín zo Stredomoria a Orientu. Používa sa viacero typov vidlíc a nožov, ale vidlička ako predmet na napichovanie jedla a vkladanie do úst ešte dlho nehrá žiadnu úlohu.
     Až v neskoršom 17. storočí vzniká príbor v základnej zostave – nôž, lyžica a vidlička, stále osobný majetok uložený v puzdre, ale už z jednotného materiálu, tvaru a dekóru. Stredoveká lyžica mala okrúhly a plytký list a veľmi krátku rukoväť, pretože sa držala v zovretej pästi. Okrúhly list sa postupne zužuje a predlžuje a naberá tvar hruškovitý, či kvapkovitý, v 17. storočí oválny. Formovanie bolo spojené s väčším rozšírením polievky. V období klasicizmu sa list zväčšuje, v 19. storočí nadobúda tvar vajca, neskôr so zúženým zakončením, čím pripomína list stromu. Tento tvar prevláda ešte takmer do polovice 20. storočia.
     Pôvod vidličky je v orientálnej kultúre i keď obelos (bodec na napichovanie jedla) poznali už antickí Gréci. Dvojzubé vidličky z drahých kovov už boli ojedinele používané pri stolovaní vysokej šľachty v 11. storočí, ale zároveň cirkvou zatracované ako predmet priamo proti Bohu (i sám Martin Luther bol veľký odporca používania vidličiek). Ale ani cirkevné harašenie nezastavilo vývoj a tak už koncom 15. storočia sa rozšírila vidlička v Taliansku, postupne v ďalších európskych krajinách, v Čechách, Rakúsku a Uhorsku koncom 16. storočia. Pravdaže, hovoríme o spoločnosti dvornej, šľachtickej a bohatej societe. Prekvapuje, že Anglicko, ktoré výrazne prispelo k vývoju stolného striebra, sa vidličky rozšírili až v 18. storočí.
Tak či tak bola vidlička pre bežných ľudí prepychom ešte i koncom 19. storočia.
     Tvarovo sú vidličky spočiatku dvojzubé, koncom renesancie trojzubé a koncom 17. storočia sa už môžeme stretnúť i so štvorzubými.
     Najmä v priebehu 18. storočia vznikajú v závislosti na nových jedlách a nápojoch i nové formy jedacieho náčinia – zmenšeniny lyžíc, vidličiek a nožov. Sú to lyžičky na čaj, kakao a kávu, vidličky na kandizované ovocie, lopatky na zmrzlinu a rozličné klieštiky na plody mora a vzácne ovocie.
     Materiál, z ktorého sa príbor vyrábal, bude témou ďalšieho pokračovania historického vývoja jedálenského a stolovacieho náčinia v stručnej podobe.

Foto:1. lyžica s hruškovitým listom, okolo r.1600
        2. Lyžica s kvapkovitým listom, 2.pol 17.stor.
        3. Lyžica s ovoidným listom, okolo r.1800
         4. Vidlička trojzubá, okolo r.1840
    5. Vidlička štvorzubá, ok. r. 1850

Zdroj : ©dorotka
Katalóg Nože, lžíce, vidličky, UPM 1981

lyzica_1600.jpg lyzica_1600.jpg lyzica_17.st_.jpg lyzica_17.st_.jpg lyzica_1800.jpg lyzica_1800.jpg vidlicka_1840.jpg vidlicka_1840.jpg vidlicka_1850.jpg vidlicka_1850.jpg
Obrázok používateľa Sasha
Offline

Ospravedlňujem sa lepšie vychovaným aj írskemu pánovi profesorovi arménskeho pôvodu za používanie expresívnych výrazov typu nonsense, unsin, cacamas či quatsch za informácie, ktoré ma ako Slováka urážajú. Keď nevie, nech číta alebo sa pýta a keď sa nepýta ani nečíta nech nepíše. Viem, že vo všeobecnosti s nami málo čo pohne ale je len na nás ako bude vyzerať náš obraz vo svete.

Týmto z mojej strany považujem tému za uzatvorenú a zvažujem možný postih zodpovedného.

Ten dnešný vyzerá takto... Ten dnešný vyzerá takto...
Obrázok používateľa rotor
Offline

vlčik

Kam si zatĺkol to svoje prekrásne logo ? Ale to sme odbočili z témy, čo som nechcel. Hlavne že Obnova zase šlape.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Je mi tak trochu ľúto malého clivého arména z Írska, a. s. síce nie je alpacca silber, ale a. s. môže byť niekde AG, S.p.a., Inc. alebo akási forma ltd.

Rotor neznie ani trochu írsky smiley.

Obrázok používateľa rotor
Offline

Sasha

Ano, máš pravdu. Ale mýliť sa môže každý, aj profesor. Ale nazývať to hneď nezmyslami a somarinami asi nie je veľmi vhodné. Vhodnejšie by možno bolo na chybu upozorniť profesora, aj keď je Ír. Nie každý má za sebou profesionálnu knižnicu, akú máš možno Ty.  Na slovenskom a českom internete som k výkladu ochranných známok nenašiel nič. Ani v Tvojom príspevku na Obnove. No a pred vŕtaním je niekedy vhodné napočítať aj do 10.

Obrázok používateľa Sasha
Offline

rotor, moja poznámka bola iba varovaním všetkým prispievateľom. Nebola osobná.

Prvá rada ako sa vyhnúť takejto situácii, pre laika aj kovaného odborníka je vyhnúť sa explikácii - výkladu značenia. Príklady tu máme hneď dva:

- dorotka priniesla super materiál a mlčí,

- adiutor explikuje a máme tu ďalšiu somarinu.

Aby si nepovedal, že tu iba mudrujem a sám neviem, viem. Skratka "A. S." sa používa dodnes a značí akciová spoločnosť. Keby si nič nenapísal, skočil by som na návštevu do Írska a mal by si post s roztrhaným profesorom, pretože som vrták.

Druhá rada znie, preveruj informácie z domácich zdrojov. Internet nie je spoľahlivý prameň ale skôr by som hľadal na slovenskom alebo českom, alebo priamo tu na Obnove. Najlepším riešením je publikácia.

Výrobkom z alpaky som sa dosť intenzívne venoval asi pred šiestimi rokmi a viem ako o československých výrobcoch málo vieme. Alpaka bola a je nedocenená, pretože zberatelia ju kladú až za zlatistú mosadz. Preto si myslím, že by sa v téme malo pokračovať. Už len preto, že tvoja prezentovaná zbierka je skutočne zaujímavá.

nielen príbory a riad nielen príbory a riad
Obrázok používateľa adiutor
Offline

Pokial viem tak ta skratka cislo 21od rotora znamena A - alpcca a S - Sandrik. Vraj ju zaviedli v roku 1906.

Obrázok používateľa dorotka
Offline

Skočili sme rovno do epicentra témy príbory - do Sandriku. Nevadí, k vývoju príboru sa ešte dostaneme. A k mojej absolútnej srdcovke, Sandriku, zatiaľ len základné snímky : značky, používané počas celej existencie fabriky  a pohľad na Sandrik Dolnie Hámry z roku 1928.

sandrik_znacky.jpg sandrik_znacky.jpg sandrik_1928.jpg sandrik_1928.jpg
Obrázok používateľa rotor
Offline

Sasha

Počítal som niekoľkokrát do 10 a zvažoval či mám reagovať na Tvoj komentár, aby som neodbočil od témy, o ktorej aj sám hovoríš, že je pekná. Vždy som si vážil, vážim si aj budem vážiť Tvoje príspevky, lebo si vo svojej profesii odborník. Postavil si ma ale pred ťažko riešiteľný problém. Ako mám ja, laik, poznať v akejkoľvek publikácií, a je to jedno, či je od írskeho profesora, alebo je to Ottův slovník naučný, že sa jedná o nazmysly a somariny. Ak profesor uvedie svoje plné meno, titul, univerzitu, uvedie aj svoju adresu na ktorú očakáva k svojej práci pripomienky.

 

Ospravedlňujem sa všetkým pre koho sa stali mnou publikované somariny vierohodnými. Ale čo ak som Ír ?

Obrázok používateľa rotor
Offline

ALPACCA

Alpaka, ARGENTON - zliatina medi, niklu a zinku. "Nové striebro", nehrdzavie, odolná voči bežným chemikáliam.

Použitie na výrobu ozobných predmetov, príborov, šperkov.

 

10/ Lyžice a vidlička

11/ Ochranná známka: Štvorlístok v štvorci,  ALPACCA v obdĺžniku

12/ Nečitateľná ochranná známka, čosi ...WBC

13/ Vidlička, materiál zliatina medi - bronz?

14/ Ochranná známka: kohút ? v štvorci, P...?

15/ Čajové lyžičky ALPACCA

16/ Eco alpacca ?

17/ Ochranná známka: SANDRIK rozeta ALPACCA v ováli

      Výrobky určené na export

      www.ascasonline.org/windowOTTOB53.html

18/ Ochranná známka: v ováli hore PRIMA, v strede štylizované CK, dole ALPACCA

19/ Ochranná známka: WELLNER v linajkovanom ováli slon, dole ALPACCA

20/ Čajové lyžičky

21/ Ochranná známka: v kosoštvorci SANDRIK.A.S.

      A. - Alpaka S. - Striebro

      www.ascasonline.org/windowSETTEM88.html

22/ Ochranná známka: ovál hore BMF, v strede medveď, dole ALPACCA

      Bendorfer Metallwaren Fabrik 1880-1891

      www.ascasonline.org/articoloDICEM104.html

      www.mikrolisk.de/show.php?site=280&suchwort=Metallwarenfabrik&searchWher...

10_lyzice_a_vidlicka_alpacca.jpg 10_lyzice_a_vidlicka_alpacca.jpg 11_stvorlistok_alpacca.jpg 11_stvorlistok_alpacca.jpg 12_._wbc.jpg 12_._wbc.jpg 13_vidlicka.jpg 13_vidlicka.jpg 14_vidlicka_kohut_v_stvorci.jpg 14_vidlicka_kohut_v_stvorci.jpg 15_cajove_lyzicky_alpacca.jpg 15_cajove_lyzicky_alpacca.jpg 16_eco_alpacca.jpg 16_eco_alpacca.jpg 17_sanrik_alpacca_rozeta.jpg 17_sanrik_alpacca_rozeta.jpg 18_prima_alpacca_ck.jpg 18_prima_alpacca_ck.jpg 19_wellner_alpacca_slon.jpg 19_wellner_alpacca_slon.jpg 20_cajove_lyzicky.jpg 20_cajove_lyzicky.jpg 21_sandrik.a.s._v_kosostvorci.jpg 21_sandrik.a.s._v_kosostvorci.jpg 22_bmf_alpacca.jpg 22_bmf_alpacca.jpg
Obrázok používateľa PavolR
Offline

Chcel by som sa opýtať, či niekto nepozná značku ALPACCA (zástavka s EB) SPEZIAL

 

EDIT: Už som to našiel v jednom z predošlých príspevkov - nakoniec to nebolo EB:

Obrázok používateľa rotor
Offline

K obr. 13, 14
Firma CHRISTOFLE vyrábala aj lacnejšie výrobky zo zliatiny s obchodným označením GALLIA. Pre tieto výrobky používala ochrannú známku v podobe galského kohúta v štvorcovom poli. Ďalej je to už iba moja špekulácia.
Na obr. 14, 14a je asi nejaký kohút, no na galského sa veľni nepodobá. Tvar vidličky je však veľmi podobný vidličke na obrázku u mides1939 (post #164) a aj na http://wohntrends.wordpress.com/
Bol výrobcom vidličky na obr. 14a CHRISTOFLE ?
.
.
K obr. 17-22
ČAJOVÉ LYŽIČKY

Pretože systém zväčšuje obrázky ako chce, na druhý deň ich už nezväčšuje a nové obrázky na post #3 nemôžem vložiť, (nie je k dispozícii ceruzka), tak ich vložím odtiaľ.
.

17a/ Ochranná známka: SANDRIK rozeta ALPACCA v ováli, leštená Alpacca.
18a/ Ochranná známka: v ováli hore PRIMA, v strede štylizované CK, dole ALPACCA. Značka PRIMA ALPACCA

        bude pravdepodobne patriť švédskemu výrobcovi. Našiel som  niekoľko značiek, aj keď nie práve takú ako je

        na lyžičke. Značiek ALPACCA je veľa, napr. GERO ALPACCA patrí asi holandskému výrobcovi, ale je veľa

        ďalších: PARIS ALPACCA, ATLAS ALPACCA, AMERO ALPACCA, GZ ALPACCA, DEWEZ ALPACCA a ďalšie.

19a/ Ochranná známka: WELLNER v linajkovanom ováli slon, dole ALPACCA

21a/ Ochranná známka: v kosoštvorci SANDRIK.A.S., postriebrená Alpacca.

22a/ Ochranná známka: ovál hore BMF, v strede medveď, dole ALPACCA. Bendorfer Metallwaren Fabrik 1880-1891
.
 

14a_vidlicka_kohut_v_stvorci.jpg 14a_vidlicka_kohut_v_stvorci.jpg 17a_sandrik_rozeta_alpacca.jpg  17a_sandrik_rozeta_alpacca.jpg 18a_prima_alpacca_ck.jpg 18a_prima_alpacca_ck.jpg prima_alpacca_nl.jpg prima_alpacca_nl.jpg prima_ns_alp_sweden.jpg prima_ns_alp_sweden.jpg prima_ns_alpacca_sweden.jpg prima_ns_alpacca_sweden.jpg 19a_wellner_slon_alpacca.jpg 19a_wellner_slon_alpacca.jpg 21a_sandrik.a.s._v_kosostvorci.jpg 21a_sandrik.a.s._v_kosostvorci.jpg 22a_bmf_medved_alpacca.jpg 22a_bmf_medved_alpacca.jpg
Obrázok používateľa rotor
Offline

rotor napísal/a:

12/ Nečitateľná ochranná známka, čosi ...WBC

K obr. 12
WB C pravdepodobne to bude
Wenzel Bachmann (1817-1877), rakúsky priemyselník, zakladateľ Alpacca-und Chinasilberwaren-Fabrik,
Wenzel Bachmann & Co., A.G. Firmu založil v r.1842 a aktívna bola do roku 1914. Od r. 1853 bola spoločnosť vo Viedni. Vľavo pred WB C je pravdepodobne habsburská orlica.
http://mercador.ro/oferta/cana-argintata-cu-marca-art-nouveau-IDozWo.html
http://lexikon.freenet.de/Bachmann
.

WB C WB C
Obrázok používateľa rotor
Offline

K obr. 11

Štvorlístok v štvorci, KLEEBLATT ROSE 1959, ALPACCA.

Ale nič viac o výrobcovi.

(doplnené 11.9.2013 podľa info od jkmineral)

 

http://www.925-1000.com/silverplate_S.html
.

11a_stvorlistok_apacca_-_kleeblatt_rose_1959.jpg 11a_stvorlistok_apacca_-_kleeblatt_rose_1959.jpg wilhelm_seibel_mettman_germany.jpg wilhelm_seibel_mettman_germany.jpg
Obrázok používateľa rotor
Offline

K obr. 19

WELLNER výrobca príborov v Aue Sasko 1854-1958
Spoločnosť založil v roku 1850 CHRISTIAN GOTTLIEB WELLNER (* 1795 † 1857). Syn CARL AUGUST WELLNER pokračoval od roku 1858. Továreň Silberwarenfabrik Sächsische Metallwarenfabrik August Wellner Söhne.

http://bilder.wfe.eu/montan/US/Umsetzungsstudie_Aue.pdf
http://www.ascasonline.org/articoloMARZ155.html

 

19a_tovaren_okolo_roku_1855.gif 19a_tovaren_okolo_roku_1855.gif
Obrázok používateľa dorotka
Offline

Chrumkavá téma. Aj širokospektrálna, môžeme sa v nej vyžívať do júla a do chuti. super

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.