Oprava hlineneho domu

489 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Pokiaľ je kopnutie hovna pod posteľ riešením problému tak hej.

Obrázok používateľa Doky
Offline

Dochtor dakujem za ocenenie komentaru. Ja dodam: keby bol beton na mostoch par storoci skor, dnes by sme mali zbijacky  na inej urovni..! Ale k babickinej chalupke:

1,  Nepovazoval by som za technicky spravne len pozvazovat steny niecim /lana, tyce.../ pretoze v statike to je chrakterizovane len ako pantograf, pokial tam niesu diagonalne vzpery ale to sme v strojarine, tu to funguje trochu inak. Mikropohyby su najhorsie a tie prave takyto  tiahlovy sytem umoznuje.  Pevnost a tuhost su dva rozdielne pojmy, len ludia si to mylia. 

   Preto  som zastaval nazor betonoveho venca hore, kt stuzi vsetky steny navzajom aj  jednotlivo Verim, ze veniec sa da skryt, aby nebol pohladovy. Uz som to tu pisla, ze osobne by som natlkol vertikalne roxory do murov kazdych x cm, a trciace konce by boli zaliate vo venci. Krivost povrchu steny pod vencom + roxory by zaistili dobre spojenie steny a venca /to som tu uz mylsim pisal/. Aj vcera som isiel cez kopanice a opat ked som videl, ako malo staci, aby sa zachranili tie pekne stavby....je to ako citanie slabikara prer prvacikov. Stuzenie hlinenej stavby hore povazujem za najslabsi clanok  hlinenych dom, lebo strecha je velmi tazka a nebol dostatocne pevny mat za vence. A preto dnes tie chalupy sa rozvaluju...

2, zda sa mi trochu podozrive, aby nedychanie betonu az natolko rozmocilo zaklad, ako pise Jusuf. To potvrdzuje Dochtor, ze ma to spravene s betonom a nema problem. Boze ja uz vypadam ako majitel betonarky.... ale nemam ho rad /beton/, kde netreba. Skor si mylsim, ci tam nebola nejaka prisilny spodna voda?

3,  velmi spravne s drenazkou pri obetonovani zakladov. Ked som prerabal spominanu chalupu u rodicov, hlina v zakladoch bola uplne ina kvalita, ako stena.  Citil som sa ako arecheolog.

4, Dochtor, PS 1  - dakujem - presne si vystihol, co ja som v rychlosti nevedel vypovedat. Na mojej chalupe som inspirovany krasnymi zabermi natlkal 3 tyzdne sam sindle za velke peniaze. Nemal som cas to okamzite napustit a za 7 rokov som menil hnile sindle a po asi 10 r som celu investiciu sundal dolu... Je tam kacirsky skutocne kvalitny asfaltovy  sindel z CND a neviem co je to udrzba a uzivame chalupu bez obvinovania, ze sme zabudli zobrat dostatok stetcov, rebrikov, smradlavych penetrakov.... na rozdiel napr od jedneho suseda, kt kazdorocne venuje dovolenku na konzervovanie sindla. Na moju obhajobu: zachoval som proporcnost strechy, farba je hneda ako sindel, jedine mat je rozdielny. Takze je to presne vystihnute:

 

...Niektoré vplyvy neodstránite na 100% (napríklad vlhkosť z podložia stavby) a nakoniec zistíte, že podriaďujete svoj spôsob života stavbe ...je otázkou času, kedy vás to prestane baviť, dôjdu vám peniaze, alebo sily.

 

Zdvihnute plecia? /neznasam! /

Doky

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Doky napísal/a:

Stuzenie hlinenej stavby hore povazujem za najslabsi clanok  hlinenych dom, lebo strecha je velmi tazka a nebol dostatocne pevny mat za vence. A preto dnes tie chalupy sa rozvaluju...

Najslabší článok bude vždy iba človek.

Tie domy vznikli v učitej dobe, aby splnili ľuďom zhruba ich potrebu a predstavu bývania.

Postupom času sa zvyky a potreby menili, príbytky sa prispôsobovali novým potrebám, ktoré zvyčajne mohli, alebo narušili ich pôvodnú koncepciu a vznikli problémy. Tie sa dajú riešiť (niekedy) tradične, ale niekedy si to naozaj vyžaduje novšie prístupy. Oba prístupy môžu byť iba dobré, alebo zlé, inak by som ich nedelil, aj keď nie vždy zistíte čo všetko hodnotné ste mohli navždy zničiť.

Osobne dávam prednosť systémovým riešeniam, v tomto prípade by som zvolil podopretie strechy v kritickom úseku, drbol dolu kritickú časť múru, urobil základ pod celým múrom, hydroizoláciu, domuroval múr ......

Systém ťahadiel bol viac menej ilustračný, a j napriek nedostatkom funkčný, i keď na môj vkus kostrbatý.

Kacíri môžu byť iba pamiatkári, a tí sa už podpísali pod také veci, kde sa normálnemu človeku (rozumej nepamiatkárovi), rozum zastaví.

 

Obrázok používateľa Tvor
Offline

Dakujem vsetkym za komentare ,)

Urcite to budem musiet este poriadne preskumat. Zatial som tam ziadne zasahy nerobil, kedze to este nie je ani moje. Mozno odhalim vselijake vtipne riesenia, ale skor by som predpokladal, ze to bude kvalitna robota, ked dom stoji uz tak dlho. 

Co sa tyka situacie v okoli, tak sused je daleko, ten tam urcite nema vplyv. Ktovie ako dlho tam nebol odkvap a spolu s tou narusenou strechou sa da cakat, ze to spravi svoje. Musim porobit lepsie fotografie, az tam nabuduce pojdem. Pukliny v stenach naznacuju, ze za ten cas aj zaklad zapracoval, ale ta vyklonena stena by mohla byt nasledkom oprskania z dazdovej vody.

Snazim sa tam este raz nahnat statika, aby mi podrobnejsie niektore veci vysvetlil. O betonovom venci mi nehovoril nic, ale nemyslite, ze by jeho funkcie mohlo zastupit spominane zviazanie stien na urovni stropu? Hovorilo sa o zviazani po dlzke aj po sirke v urcitych pravidelnych vzdialenostiach. Da sa to zasekat a skryt v stene.

Co sa tyka toho obbetonovania zakladu, tak to je urcite dobry napad spravit ho tak, aby bol pod strechou. Rovno by som tam dal aj drenaz, ked uz to budem kopat. No a ten beton urcite nizsie ako zaklad - nielen preto, aby sa skryl, ale hlavne aby netahal vlhkost hore. Je tam teraz aj dost vela porastu okolo domu, takze aj dalsie korene, co sa do toho budu montovat, preto bude asi na mieste to nejako poriadne stuzit a vycistit. No som zvedavy este ako to bude vyzerat pri vykope...

 

Obrázok používateľa Jusuf
Offline

Zdravím , Tvor, mnoho vecí v popise, ako keby som čítal vlastný príbeh... ) Našťastie sme nemali dočinenia s "večnou" krytinou... 

    Ad "Naklonená stena" : statikovi treba veriť. Len chcem poukázať na ďalšiu možnú príčinu. U nás sa časť steny NEnaklonila v dôsledku pohybov základov, ale kvôli zmäknutiu a rozdroleniu spodnej časti muriva (nepálených, ale aj pálených tehál). Práve betón a cementové omietky spôsobili nedostatočné odvetrávnie nasiaknutej vlhkosti , a dlhé roky tak bolo murivo nad základom vlhké. Omietky síce sama osebe držala, ale po odstránení sa časti tehál dali vymiesť metličkou - to sa týkalo aj pálených tehál.

  Nechcem tým strašiť pred použitím betónu - u nás totiž bola nešťastne zvolená výška betónového poteru, ktorý zakrýval pieskovo-hlinenú výplň. Tá siahala nad základové kamene a priamo tak viedla vlhkosť do tehál. 

    Ja som teda "násypu" odstránil, omietky tiež, a postupne - v cca 50cm úsekoch - som spodné rozrušené murivo vyberal, a premuroval novým materiálom (kameň / nepálená tehla). Hlinený násyp s betónovým poterom nahradím kameňom - samozrejme max. do výšky základu. Vznikne tak akokeby rozšírenie kamenného základu.

    

     Súhlasím, že takáto práca je zdĺhavejšia, ale "drevo horí tiež dlhšie, ako papier..."  :-)

 

RIešil som tento problém v tejto téme http://www.obnova.sk/diskusia/hlineny-dom-pozdisovce?page=3#comment-65219

 

Ohľadom podstrešného venca  http://www.obnova.sk/diskusia/veniec-na-mure-z-valkov  .

Tak veľa šťastia...

Obrázok používateľa Doky
Offline

   Ja som riesil majetkopravne vztahy  este za Komancov. Vtedy ludia mali viac slusnosti a slovo malo hodnotu a vahu /dnes aj papier je sranda  na vysmech -  vid TV noviny..../ Ale ani ja som to nemal vobec  jednoduche!

    Dom treba posudzovat komplexne: okolie, spad, lokacia, dazde, sneh, susedov garat na odvod jeho stresnej vody, korene stromov, cesta... Tam su obvykle zakliate odpovede na technicke otazky. Nie som statik, ale asi by som to teda riesil obetonovanim venca  zvonku zakladov. Urcite by som dal do nich  poriadnu armaturu, aby sa vytvoril tuhy  a pevny veniec, okolo domu, kt by bol zaliaty az do zakladov a to by zjednocovalo zaklady s vencom /hovorim ako o pohybovych sustavach do jednej/.  Veniec by som robil uzky, aby netrcal z previsu strechy , pretoze by sa pridal problem odizolovania od dazdovej vody, kt by padala vedla strechy rovno na beton a ten vlhol. Koli tej malej sirke venca som hovoril o dobrom zaarmovani, aby sa udrzala ta pevnost atd. Nevidim  /z mojho pohladu/ realne podkopanie a nove zaklady pod hlinenym domom. Dochtor ma pravdu - vsetky chyby maju svoj dovod preco sa udiali. 

     Vyklopena stena  - to je utrhnute a zo statickeho hladiska je to uz samostatna pohybova sustava. Ako ju spojit späť so stenou? Ak sa nenavrati, bude geometricky  a esteticky vzdy  "trcat" z ostatnej steny. Naklopit ju späť?  V prasklinach by sa to muselo uplne vycistit, aby ju pri navrate nic  "nebrzdilo". Potom vsak by sa musela - zaliat?  Tiez pod stenou - na zakladoch- vznikne klin / v priecnom reze/ a ten by bolo treba vyplnit a pockat kym kompletne stuhne pred uvolnenim heverov /ak by to tie "utiahli"/ Osobne mam  vyborne skusenosti  s klebermi. Maju vynikajucu lepivost, su v nevytuhnutom stave velmi elasticke, dlhu zivotnost, pevnost... 

    Urcite by som dal stresne zvody a na zemi odviedol vodorovne daleko od domu a zakladov, aby nic spätne nevlhlo.  Veniec hore .....  uz som tu pisal a nikto ma nepresvedci, ze to nie je pravda- vzdy ked idem okolo rozpadajucich  sa hlinenych chalup, tak  mi pride, ze by tam stacilo len dorobit poriadny veniec /Vlcik diky  vtedy za podporu/, kt by sa zalial do existujucich stien a stiahol rozchadzajuce sa steny a dom moze bez problemu existovat x dalsich rokov. Niektori ortodoxni to neradi pocuju, lebo chcu vsetko robit dokonale podla starych technologii, ale tie su narocne ..aj na v podstate pravidelnu udrzbu. Mnohi majitelia to citia  a zial mnohych to udradi uplne. Dosledok: vela stavieb chatra, az sa uplne zosypu, pretoze nad nimi visi damaklov mec v podobe 15kg ochranarskych zakonov, prikazov, vyhrazok a pokut, kt su prakticky neschodne. A  mnoho entuziastov to zmeni na enunuchov... Takze co je lepsie? Rozpad, ruiny a zdvihnute plecia,  alebo spojenie s novou technologiou, kt je stejne skryta v utrobach stavby /nepohladova/  a stavba prezije? Ale to som uz sklzol dost daleko od Babkinej chalupky   (:-

  Doky

Obrázok používateľa dochtor
Offline

Zdravím,

vďaka za trefný komentár, Doky. Tie príčiny a dôsledky si vystihol, ala za "veniec hore" som na 100%. Povedzme si prevdu: keby naši pra-pra-predkovia poznali betón niekedy v x-tom storočí - iste by ho používali tiež ...a my by sme sa ich teraz "tradične" snažili napodobňovať.

Na margo: koľko kamenných mostov bolo postavených v 20-tom storočí? ...a koľko betónových? 

 

...Ináč predpokladám, že "babičkina chalúpka" je pozdĺžnou stranou na hranici pozemku a sused má práve k jej zadnej stene vyspádovaný pozemok + vykopané také malé jarčeky od jeho odkvapov rovno k nej a zrovna táto stena sa trochu vyklonila. ...totiž takýto prípad som mal ja (okrem toho vyklonenia steny).

V prvom rade zistite hĺbku základu. Ak je hlboký do 300 mm pod zem - nie je to nič moc. Dokyho "veniec pod zemou" je dobrý nápad, ale v tomto prípade by som ho zapustil aj čiastočne pod pätu základu. Hornú hranu by som riešil pod úrovňou terénu, aby ho nebolo vidno. A samozrejme by som robil drenáž na úrovni základovej škáry nového základu (predpokladám, že aký-taký sklon terénu tam je). V mojom prípade som musel likvidovať všetky (drevené) podlahy v dome - tak som riešil aj drenáž celého pôdorysu v interiéri domu. Stenu som podsekal (podrezať sa nedala), "zmyselne" zaizoloval fóliou nad základom (ktorú teraz nevidno), zosilnil zapustenými betónovými stĺpmi (ktoré teraz nevidno) a staticky som ich prepojil so stužujúcim vencom v úrovni stropu (ktorý tiež nevidno). O tom všetkom som už nedávno písal. V zmysle včera vyslovenej klasifikácie som "na 100% kacír"  ...ale dom je suchý, steny stabilizované, podlahy zateplené, vonkajšie omietky, strešná krytina, odkvapy, odvod vody a spádovanie pozemku zabezpečujú, že má predpoklad vydržať ďalších x-rokov bez vážnych rekonštrukčných zásahov na ktroré ja, povedzme v 70-ke, už nebudem mať sily (...a pri našom dôchodkovom systéme ani prostriedky :-)).

PS1: skúste si vyhľadať debatu na tému "reverzibilita" o ktorej tu okrem iného písal aj "harp" 18.3.2006 (...inak, pozdravujem). Domy, ktoré chcete opravovať nie sú historické pamiatky. Ak k nim chcete takto pristupovať, potom musite akceptovať aj to, pri použití tradičných materiálov a technológií ich budete opravovať stále dookola. Niektoré vplyvy neodstránite na 100% (napríklad vlhkosť z podložia stavby) a nakoniec zistíte, že podriaďujete svoj spôsob života stavbe ...je otázkou času, kedy vás to prestane baviť, dôjdu vám peniaze, alebo sily.

PS2: Som pracujúci človek, takže trochu zase niekedy na budúce. Idem pracovať.

Dochtor         

    

    

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

dochtor napísal/a:

Na margo: koľko kamenných mostov bolo postavených v 20-tom storočí? ...a koľko betónových? 

To je asi taká otázka, ako keby som sa ťa ja spýtal koľko povedzme poznáš funkčných 800 ročných betónových mostov.

 

Obrázok používateľa Tvor
Offline

Fuha, bez toho, aby to bolo vysporiadane by som sa do rekonstrukcie nepustal. Na nase sudnictvo sa tiez nemozno spolahnut, ale ty si mal stastie, ze to niekto dokazal vybavit.

Co sa tyka tej steny - nie je tam ryna. V dome uz nie je skoro nic, co by sa nedalo ukradnut. Zato v susedstve mali ludia viacero novych veci :D

Urcite tam narobila aj ta dazdova voda skodu - o tom niet pochyb. Viacej ale spominanymi dierami v streche. Premurovanie celej steny je dost radikalne a pracne. Niekedy sa asi inak neda. Mna by zaujimalo, ci ma niekto skusenosti aj s tym zosivanim stien, ktore odporuca statik. Cital som tuto diskusiu a o niecom takom este nikto nehovoril. Viacero tem je tu aj o oprave zakladu. Ten ale nie je az tak zle na tom. 127 rokov je dlha doba a zem zapracovala, podobne aj tie hnijuce korene zrezanej lipy. Veril by som tomu, ze ked vykopem ryhu okolo domu, podbetonujem to a spravim drenaz, tak by to mohlo zabranit dalsiemu praskaniu. (Ak sa spravi aj strecha samozrejme). Lenze ako take obbetonovanie ovplyvni vlhkost stien?

Ja sa prace nebojim a tiez nechcem spravit nejaku zhovadilost s tymto domom. Ked bude zaistena statika, tak by som chcel zvysok pokial mozno urobit tak, ako to bolo kedysi. Interier si trochu priestorovo prisposobim potrebam, ale celkovy styl chcem uchovat. Tiez mi pripada absurdne, ked niekto lepi na steny umele napodobeniny tradicnej dekoracie. To je gyc ako hovado a to ani nehovorim o znehodnoteni miesta. V takom pripade mi pripada dostojnejsie radsej postavit novy objekt nez stary sprznit :)

Obrázok používateľa Doky
Offline

  Jeden rok  vybavovania je este schodny. *Ja som mal zrekonstruovanu celu chalupu a stale nebola prepisana na mna... Hrozilo tam asi 100 dedicov /tri rozvetvene generacie/ a vyborny pravnik to za 10mesiacov vyriesil.

Ale k veci: treba skontrolovat tu vyklopenu stenu von, ci Je tam stresna ryna? U otca na hlinenom dome bola presne tato ista situacia a zistil som, ze  dazdova voda bez ryny padala dolu, tam sa rozprskla a dostavala sa na stenu, kt  podmyvala -horizontalna drazka v stene asi 20cm nad urovnou zeme, kt narusila balance steny a ta sa zacala z roku na rok viac a viac vyklapat. Tiez mohol byt problem, ze to bola severna stena, kt je permanentne v tieni, cize vlhkost v zemi sa drzi dlhsie a to....  My sme boli "kaciri" , zdvihli sme postupne strechu /10m useky/ a stropy a premurovali sme postupne celu stavbu: nove zaklady, tehly. Na obhajobu sluzi, ze sme zachovali povodne rozmery ,  proporcie, okna, dvere... steny vsak boli nepomerne uzsie a tym sme ziskali vela extra priestoru vnutri.

  Netreba sa bat opravy, ak sa nebojite prace.  Treba si precitat celu tuto diskusnu temu, je tu velmi vela hodnotnych informacii a ludia sa mnohokrat pytaju znovu na to iste, co tu uz bolo rozdiskutovane. Drzim palce pri zachrane dalsej chalupky na Slovensku /len prosim Vas zachovajte styl - inymi slovami majte srdce pri rekonstrukcii/, lebo je tu vela sprznenych  chalup. Aj u nas v dedine nejaky podnikatel kupil najkrajsiu drevenicu /to bol naozaj zapraseny sperk/, aka tam bola, dnes su tam plastove okna s cipkovanymi drevenymi listami okolo, zamkova dlazba, japonska zahrada, vypilena krasna kosata lipa, vysoke nepriehladne  ploty a brany, bazen, cervena farba na drevenici.... urcite to robil nejaky architekt posadnuty Corbusierom... Vzdy sa chystam, ze dam sem fotky z tej pychy penazenky. Radsej sa orientujte na Cechy a Moravu - tam je viac uspesnych rekonstrukcii. No uz som sa rozvasnil, musim ist robit.

   Doky

Obrázok používateľa Tvor
Offline

S tymi spoluvlastnikmi som si uz uzil svoje - trvalo to vyse roka a este to nie je uplne vybavene, ale riesenie je na dobrej ceste. Tiez som si hovoril, ze je to jednoduchsie s cudzimi. Tito vsak nie su z takej rodiny, ze by sme sa poznali - vlastne som ich videl prvy raz pri tejto prilezitosti. Problem bol skor v tom, ze mali vlastne komplikovane vztahy a niektori nechceli, aby ti druhi cosi z toho mali, a vlastne aj preto bol tento dom 40 rokov neobyvany. Teraz, ked je to na spadnutie uz sa uvedomuju, ze to nemalo zmysel. Tie nedostatky su vazne, ale udajne sa to da zachranit a o to by som sa chcel pokusit.

Ta vyklonena stena je nahnuta viditelne. Nemam prave dobru fotku, ale ked sa mi podari, mozem neskor poskytnut. Vyzera to asi tak, ako keby sa pri streche stena otvara smerom von. Statik hovoril, ze by sa to malo dat zviazanim dat do poriadku. Je tam este viacero miest, kde kvoli deravej streche stena utrpela a z vonkajsku steny je tam vymytych par tehal, ale to sa mi javi skor ako povrchovy problem.

Najdolezitejsie to bude s tou statikou, a teda nejakym sposobom spevnit zaklad. Dopocul som sa, ze tam v minulosti boli okolo domu lipy, ktore vyrezali a ich hnijuce korene pravdepodobne spravili svoje. Samozrejme ze niekedy sa neda tradicnym sposobom robit uplne vsetko - obzvlast ak ide o to, aby dom vobec stal. Chcel by som ale takymto sposobom postupovat najma pri praci s omietkou a podlahou. Svoj pristup by som teda oznacil skor ako pragmaticky s preferenciou tradicnej techniky alebo prirodneho materialu.

Ked som pozeral nejake projekty podbetonovania zakladu, tak to vyzeralo tak, ze netreba podkopat zaklad uplne od spodu, ale vlastne len obkopat a trochu zajst pod ten povodny. Teda ta hrubka zakladu sa nemusi javit ako problematicka, ak sam o sebe nie je nejaky mizerny.

Strecha viem ze je pruser, ale uz si to budem musiet nejako vybavit. Skor by ma zaujimal teraz nazor na to, ako sa to obbetonovanie zakladu prejavi na stenach a pripadnej vlhkosti (aj ked som sam o sebe okrem deravej strechy netrpel vlhkostou).

Zatial vdaka za nazor a pozdravujem,)

Obrázok používateľa Tvor
Offline

Zdravim,

rad by som poziadal o par rad.

Uz vyse roka sa snazim ziskat dom, v ktorom vyrastala este moja babka. Dom je z nepalenych hlinenych tehal na kamennom zaklade. Ma 127 rokov a znacne chatra, pretoze tam skoro 40 rokov nikto nebyva. Opakuje sa znama situacia, ktoru isto poznate: vela podielovych vlastnikov, ktori sa nevedeli dohodnut. Az ked je to na spadnutie, zda sa, ze sa s tym predsa len bude dat pohnut. 

Na mieste bol pozriet statik, ktory mi odporuca podbetonovat zaklad (+drenaz), pretoze kvoli posunu vznikli praskliny a jedna stena sa trochu vyklonila. Zaroven tvrdi, ze bude treba zviazat steny zelezom pri strope (nie su vydute, ale jedna je, ako som spomenul, vyklonena kvoli zakladu). Odporucal aj opravit strechu, co je pochopitelne, pretoze je derava a voda poskodila par drevenych tramov, ale hlavne hlinu. Inak je ale dom suchy a udajne s vlhkostou ani v minulosti neboli problemy. Uz to, ze tak dlho vobec stoji je asi dokazom toho, ze na nom nieco je. Toto su zakladne veci, ktore tam treba spravit pre zachranu objektu, zvysok sa da postupne dopracovat.

Mna by teraz hlavne zaujimalo, ci mate skusenosti s podbetonovanim zakladu. Samotne podbetonovanie by nebola zase az taka veda, ale mam na mysli skor nasledky tejto upravy. Chcel by som zvysok dom opravit tradicnym sposobom. Mimo toho zakladu uz ziadny beton ani cement a ani nezmyselne izolacie, ktore nemaju v takomto type domu co robit. Obavam sa ale, ci beton okolo zakladu nebude tahat nejako vodu do stien. Napocuval som sa vela aj o podrezevani stien, ale zatial mam taky dojem, ze to stavbe skor uskodi, nez realne pomoze.

Na strechu zase niekedy v minulosti dali eternit, a toho by som sa chcel zbavit. Ide vsak o sedlovu hambalkovu stresnu sustavu a neviem, ci vlastne unesie palenu skridlu.

Mate skusenosti aj so zvazovanim stien?

Zatial vopred vdaka za pripadne komentare k teme ,)

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Tvor napísal/a:

Mate skusenosti aj so zvazovanim stien?

Zatial vopred vdaka za pripadne komentare k teme ,)

Nemám, ale viem, ako to funguje.

Veľmi stručne ako by to mohlo byť a fungovať.

táhlo - po slovensky nespisovne tiahlo, spisovne ťahadlo

http://cs.wikipedia.org/wiki/Táhlo_(stavitelství)

ešte jeden odkaz, niečo takéto

http://www.metal-trade.cz/cs/eshop/item/matice-napinaci-din-1480

 

 

3tahadla.jpg 3tahadla.jpg tahadlo.jpg tahadlo.jpg kotvy_tahadiel.jpg kotvy_tahadiel.jpg vykres.jpg vykres.jpg
Obrázok používateľa dochtor
Offline

Zdravím,

...s veľkým množstvom podielových vlastníkov to nie je žiadne terno. V mojom prípade sme vyplácali iba troch súrodencov manželkynho otca, ktorí dom nevedeli predať niekoľko rokov. Aj tak si pri podpise zmluvy mysleli že nám predávajú "navybrúsený diamant nepredstaviteľnej ceny" a chceme na tom dome len nekresťansky zarobiť na jeho ďalšom predaji. Takže ak máte hocakú inú možnosť - radšej nekupujte dom od príbuzných.

 

Optimistické vyjadrenie, že sa jedna stena trochu vyklonila by chcelo fotku. Zase z vlastnej skúsenosti by som poradil, že žiaden nedostatok na dome netreba zľahčovať. Príčina prečo je tá stena "trochu" vyklonená v konečnom dôsledku môže spôsobiť ohromné komplikácie pri oprave - napríklad podbetónovanie základu širokého napr. 700 mm nie je vôbec sranda.

 

Čo sa týka opravy "tradičným spôsobom ...odmietanie cementu a nezmyselných izolácii" - tak na to mám svoj nesúhlasný názor. Nechcem Vás demotivovať, ale ako chcete pri takomto tradičnom prístupe obhájiť použitie betónu pri oprave vašich základov? Tam by to nešlo tradičným spôsobom a bez betónu?

 

ETERNIT na streche je tentoraz už naozaj "prúser jak sviňa". Podľa slovenských predpisov sa ETERNITU nesmiete ani dotknúť. Demontáž a likvidáciu Vám musí vykonať odborná, špecializovaná firma s oprávnením na vykonávanie prác s azbestom. Demontáž sa robí po hermetickom uzatvorení celého piestoru. Koľko takáto sranda a následná likvidácia nebezpečného odpadu môže stáť si ani nechcem predstaviť.

 

...osobne by som sa radšej obzrel po inom dome s menším počtom komplikácii.

Ale ak máte k domu po Vašej babke citové väzby a spoluvlastníci Vám ho predajú tiež za "babku", potom prajem veľa síl a chute do prestavby.

 

 

   

 

 

Obrázok používateľa veronika84
Offline

No hej, co sa tyka tych zakladov, tak cele je to o to smutnejsie, ze pred kupou sme to dali pozriet jednemu odbornikovi na domy z nepalenej hliny (ale nebudem ohovarat), ktory nas nielenze neupozornil na tie neexistujuce zaklady, ale dokonca nam tvrdil, ze dom je suchy a omietky vnutri su ok a hned pri prvej navsteve, ked sme vsetok nabytok  povyhadzovali, sme zistili, ze su tam "trochu" problemy.... Sami uznavame, ze sme kupili macku vo vreci, ale kupili sme velky pozemok, dom bol bonus :D Asi plati, ze co si nespravis sam ....

Boli sme asi naivni, ale co uz. Vlozili sme don vela energie a o peniazoch ani nehovorim, tak iba verim, ze vydrzi. Ked sa konecne dostanem k fotkam od manzela :) tak sem zavesim tie neexistujuce zaklady.

Zavadzali sme vodu do kuchyne a naozaj to bolo dost narocne preburat sa cez "zaklady", ta  spodna cast muru je velmi tvrda a co sa tyka obvodovych murov, tak sa hlina nemrvi, vyzeraju pevne.

Obrázok používateľa harp
Offline

veronika84, omylom som s inymi spamermi zmazal vase konto. Zaregistrujte sa prosim este raz.

Dakujem a ospravedlnujem sa.

Vase prispevky zostali.

Obrázok používateľa veronika84
Offline

v pohode, len som sa najprv zlakla, ze cim som porusila pravidla :)

Obrázok používateľa veronika84
veronika84 (bez overenia)

Dobry den.

Neviem, ci sme sa pochopili, ale nas dom nema zaklady vobec, hlinena stena prechadza do zeme, bez akehokolvek oddelenia pomocou co i len jednej rady palenych tehal ci kamena. Predchadzajuci majitel nam odovzdal dokonca i projekt domu z roku 1950, na ktorom je pod murom z nepalenej tehly asi 1 meter palenej tehly, ale ten sme marne hladali :) Teraz nam to uz s manzelom pripada smiesne, no verte, ze to tak nebolo.

Dom sa zatial chystame vyuzivat ako chalupu a trochu ho vynovit, ale cisto tradicnymi metodami. Rozhodli sme sa pre odstranenie vsetkych omietok - zatial iba tych vnutornych a nahodenie novej hlinenej omietky - manzel momentalne skusa zistit najlepsi pomer hlina-piesok-slama-voda , vyhrabanie starej zeminy z hornej izby a odstranenie betonu z ostatnych (kuchyna a dolna izba) a navrstvenie podlahy : zemina - na dorovnanie, makadam, drevene listy a na nich drevena podlaha. Vetranie bude zabezpecne pomocou rury spod podlahy vyvedenej na strechu.

Minuly rok sme nastastie stihli opravit strechu, bali sme sa zimy, no ta bola velmi mierna. Strecha je podopreta drevenymi stlpmi, takze aj steny su tym padom trochu odlahcene. Je tam este strasne vela prace - strop, okna, dvere, vonkajsia omietka, drenaz okolo domu... a najhorsie je, ze clovek musi vsetky info doslova dolovat . Dnesni majstri velmi nepomozu, poznaju len cemetovu omietku. :( 

Takze verime, ako to tu uz odznelo,ze ked tam ten dom stal uz vyse 50 rokov... 

Obrázok používateľa dochtor
Offline

Zdravím,

 

"Prúser jak sviňa" tie vaše "základy". Prepáčte za výraz, ale mohli ste pri obhliadke toho domu aspoň kopnúť do tej steny - reku či je aspoň trochu tehlová (teda ten spodný meter). Pravdupovediac ja by som od takéhoto domu radšej zutekal hneď na začiatku - niekde vedľa, kde iste tiež predávali podobný dom, za podobnú cenu, ale aj so základmi.

Keď už ho teda máte, pravdou je ale aj veta, ktorú som tu nedávno zhodou okolností zvýraznil práve ja - o tej životnosti "...ale keď tu už stojí nejakých tých pár rokov..."

Nemám tu veľmi čas sa dnes rozpisovať. Fandím Vám v tej rekonštrukcii "tradičnými metódami" Ako pomôcku k tým hlineným omietkam a k mnohému ďalšiemu skúste pozrieť publikáciu: Príručka hlineného stavitelství od profesora Minke-ho. Na nete si ju isto nájdete a dá sa "illegal free" stiahnuť.

dochtor 

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

"Prúser jak sviňa" by bol, keby moslim tú sviňu spráskal, a načapal by ho nejaký militantný imám.

V minulosti sa domy stavali z dostupných materiálov pre daný "terroir". smiley

Preto by si kamenné základy na domoch postavených z hlinených tehál márne hľadal trebárs v Dolných Salibách alebo v Nagyiván-e v puste Hortobágy. Jednoducho nie sú, neboli nutné.

 

 

Obrázok používateľa dochtor
Offline

Zdravím,

keď už hovoríme o tých "terroiroch", tak u nás v Tatranskej Štrbe sa musí uvažovať s mrazom a so zámrznou hĺbkou cca 1000 mm. Keď sa zváži tento fakt a uvedomíme si aká je funkcia základov, tak s toho nám výjde prečo sa základy robia z takých materiálov z akých sa robia a do takej hĺbky, do akej sa robia.

Takže, keď sa postaví dom z hliny a bez základov napr. v Dolných Salibách, vďaka masívnosti stien môže vydžať aj sto rokov, ale môže taktiež práve kvôli tomu mrazu aj sem-tam popraskať. 

Neviem aké domy stoja v Nagyiván-e v puste Hortobágy, neviem či tam v zime mrzne, ale tam to zrejme funguje aj bez tých základov.       

Obrázok používateľa dochtor
Offline

Zdravím,

V mojom prípade je dom postavený po dĺžke (18m) do svahu. Takže horná úroveň základu je na niekoľko-krát odstupňovaná. Dom bol po dĺžke rozčlenený na tri miestnosti s rozličnými výškami podlahy. Výška podláh kopírovala stúpanie terénu a horná úroveň základu nevystupovala nad podlahy (teda okrem koncovej zadnej steny, ktorá delí pokračujúci dom na obytnú a hospodársku časť (ktorú som zatiaľ neprerábal). Pri prestavbe sme sa najprv rozhodli zrovnať všetky podlahy do jednej roviny - čím v dvoch tretinách domu základ vystúpil nad úroveň podlahy (ako v tvojom prípade) a v zadnej časti sme sa s výkopom dostali až na úroveň základovej škáry

(...oups...). Pri sekaní hlineného muriva po úsekoch cca 600 až 700 mm sa nám jednotlivé tehly zhora uvoľňovali rosypávali a padali do drážky, takže nakonic každý takýto 600 mm úsek nevyzeral ako úhľadná drážka ponad základ ale ako diera pyramidovitého tvaru s výškou cca 300-400 mm. Do otvorov sme vkladali PVC fólie so zahnutými okrajmi cca 100-150 mm po bokoch a tiež von z múru. Potom sme starými tehlami (na šírku tehly - 120-150 mm -aké boli k dispozícii) úplne zamurovali jednu stranu otvoru - z exteriérovej strany múru. Z vnútornej strany múru sme hornú úroveň otvoru po hrúbke múru (750-800 mm) vysekali tak aby sa horná hrana otvoru postupne zvyšovala smerom dovnútra (vyrúbali sme ešte zopár tehál navyše). Potom sme čiastočne zamurovali aj vnútornú stranu otvoru (povedzme do polovice výšky. Vzniknutú dutinu cca 450-500 mm po hrúbke múru sme postupne vyplnili betónom, ktorý sme dôkladne prepichovaním a zhutňovaním natlačili do všetkých dutín otvoru. Postupne ako sme liali betón, sme domurovávali aj tehlovú stienku až kým nám neostal pod vrchom iba malý nalievací otvor, do ktorého sme po vyplnení betónom riadne vrazili poslednú tehlu. Musím uviesť, že múry nám po takomto zákroku ani na jednom mieste nepopraskali, ale to vypĺňanie betónom som robil fakt dôkladne.

Niekto môže namietať na použitie betónu, na vytvorenie tepelného mosta. Tak ešte dodám, že múry sme potom zatepľovali a chystám sa zatepliť aj sokel (zo zeme vyčnievajúce základy), ale do tejto fázy som ešte nedošiel.

A ešte nakoniec pri podsekávaní muriva sme riešili zároveň jeho zosilňovanie stĺpami betónovanými do vysekaných drážok v stene. Tie stĺpy mi držia nový strop. O tom ale možno na budúce.

Dochtor

Obrázok používateľa viliam.durina
Offline

Ja mám tiež kameň cca 20-30 cm do zeme a cca 50 cm nad zem. V zadnej časti je dom zapustený pod terén, takže kameň je zvnútra aj 1,5m. Ja som podkopával iba túto zadnú časť, cca 15m mi trvalo aj 30 dní. Nechcel som ísť ponad základ, lebo som nechcel, aby zostal veľmi vlhký. Pravdupovediac, táto možnosť ma vtedy ani nenapadla, možno kvôli pracnosti je lepšia. U mňa bolo pracné najmä to domurovávanie tehlou.

 

Zaujímalo by ma, čím ste medzeru vypĺňali vy (dochtor). A či vám to nesadlo. Ja, keďže som poctivo domuroval, tak len nepatrne.

 

Na foto vidno dva vykopané úseky a v strede medzi nimi už hotové.

dscf9462.jpg dscf9462.jpg
Obrázok používateľa dochtor
Offline

Zdravím,
Plne sa stotožňujem s uvedeným názorom ohľadom základov od viliama.durinu . Tiež som vlastník podobne "založeného" domu (síce má nejaké kamenné základy, ale do hĺbky len tak max. 300 mm).

"Ale keď na mieste stojí už dákych 100 rokov..."
Rozhodne to ale nie je žiadna výhra. Pri rekonštrukcii by ste mali zvážiť koľko a ako ťažkých nových materiálov do domu zabudujete. Napríklad nadstavbou ďalších dvoch poschodí - rozhodne "základom" nepomôžete.
Ak máte dom na vyslovene silne ílovitej a mokrej pôde (ako ja) zvážil by som aj či sa púšťať do drenáže okolo domu. Takejto málo únosnej mokrej zemine rozhodne nie je potrebné meniť zaťaženie (pridávať ale aj uberať!) a tiež meniť stav vlhkosti (kvôli veľkému zmrašťovaniu).
U mňa steny boli mokré do 2 metrov aj vyššie a bez kompromisov som sa rozhodol pre vloženie izolácie nad základy. Niekde skôr som v tomto fóre o tom už písal - a vrelo to odporúčam každému, kto si to vie urobiť sám. Firmu a to nenalákate žiadnu (teda aspoň nie za primerané peniaze). V mojom prípade trvalo dvom/trom ľuďom zaizolovanie obvodových múrov dĺžky 48,4 m - cca 8 dní (a to sme popri tom pozdĺžne múry zosilňovali stĺpmi každých 1,9 m). Najprv sme, ako viliam, chceli rezať pílou - nešlo to, potom prevrtávať vrtákom - nešlo to, nakoniec sa osvedčila sekera a hlinené tehly silne rozrušené dlhoročným pôsobením mrazu sme jednoducho vyrúbali cez celú hrúbku múru. Postupovali sme klasicky od rohov na preskačku - po úsekoch cca 600 - 700 mm. Na vrchy základov sme kládli pásy PVC fólie s presahmi a potom sme ich poprekrývali. Upozorňujem ale na fakt, že je potrebné to robiť na jar, keď sú steny ozaj veľmi vlhké, lebo v lete, keď je sucho a múry preschnú si s nimi neporadíte ani s tou sekerou. Problémy s praskaním alebo vlhkosťou múrov odvtedy nemám žiadne. 

Obrázok používateľa viliam.durina
Offline

Náš dom tiež nemá základy. Ale keď na mieste stojí už dákych 100 rokov, tak sa nemusíte báť, že padne. Aj po vyspravení sa objavujú trhlinky, ale tak do 1mm. Takéto domy bez základov sú pravdepodobne ohrozené, ak by napr. neďaleko otvorili kameňolom a šírili by sa otrasy, prípadne pri hlbokých výkopoch alebo stavbách poblíž alebo iných vibráciách.

 

Aj u nás vyzerali steny sucho, omietka vyzerala dobre. Vzduch nebol najlepší, ale tiež sa tam nebývalo, tak som myslel, že je to OK. Keď som ale omaľoval vápnom, tak nad 1m od podlahy to uschlo normálne a od zeme to schlo aj niekoľko dní. Našťastie sme to mali len v jednej izbe najviac zapustenej do zeme, ale radšej som odizolovával: ja som meter po metri podkopával, vybetónoval som asi 10-15cm "základ", na to asfalt a domurovať. Bolo to veľmi pracné, lebo pôvodný základ bol kameň cca 70cm a snažil som sa poctivo domurovať. Najprv som skúšal rezať píloou cez hlinu popod základ, ale tá sa zalepila a vôbec to nešlo. Možno by to ale dáka firma dokázala. Prípadne zaraziť tie nerez vlnovcové plechy.

 

To vyhodenie betónu a danie dlážky + makadam funguje tam, kde sa veľa vetrá. Ak tam chcete bývať a kúriť, je lepšie zaizolovať.

Obrázok používateľa veronika84
veronika84 (bez overenia)

Dobry den,

dlho som tuto diskusiu len sledovala,ale v sucasnosti sme sa s manzelom pustili do rekonstrukcie hlineneho domceka tiez. Chcela by som sa Vas spytat na par veci pripadne Vas poziadat o par uzitocnych rad.

Prva vec, ktora nas zaskocila, bola, ze po obiti cementovej omietky, odstraneni linolea a asi 30cm zeminy sme zistili, ze nas dom nema zaklady - teda nie typicke zaklady ako palenu tehlu alebo kamen. Stretol sa  s tym niekto? Ovplyvni to postup pri rekonstrukcii?

V ostatnych 2 miestnostiach, v ktorych sme len sondovali, ako to tam vyzera s podlahou a murivom, mame podlahu z betonu, z toho v jednej nalepene linoleum a v druhej parkety. Odporucate beton vyhodit a spravit dlazku typu makadam plus drevena dlazka, aj ked steny vyzeraju sucho? 

V dome je dost zatuchnuty vzduch, moze to byt z toho betonu, ze to cele akosi nedycha? Je sice pravda, ze predchadzajuci majitelia dom nevyuzivali asi 2 roky.

Za vsetky cenne rady vopred velmi pekne dakujem.

Veronika

Obrázok používateľa JIRKO
Offline

A jajaaj za kominom

vazny.jpg vazny.jpg vazny.jpg vazny.jpg krokva.jpg krokva.jpg
Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Úplne bežná záležitosť, krokvu podľa stavu, buď protézovať, alebo vymeniť, odkvapovú väznicu tak isto podľa stavu, buď plombovať, protézovať, alebo vymeniť po najbližšie plné väzby.

Nechce sa mi vypisovať, nejaké odkazy

http://mojdom.zoznam.sk/cl/10051/163482/Ako-opravit-krov

http://urobsisam.topky.sk/stavba-domu/strecha/oprava-drevenych-konstrukcii

lala.jpg lala.jpg
Obrázok používateľa JIRKO
Offline

Podlaha

izba.jpg izba.jpg
Obrázok používateľa dochtor
Offline

...tak ešte raz s prílohou

PrílohaVeľkosť
tepelna_izolace_soklu.doc 202.5 KB

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.